Pravopis – Prehľad tvorby ženských priezvisk

Pravopis – Prehľad tvorby ženských priezvisk

Domáce priezviská
- Od domácich mužských priezvisk, ktoré majú formu podstatného mena a sú zakončené na spoluhlásku, sa ženské priezviská pravidelne tvoria príponou -ová,
napr. Novák – Nováková, Rybár – Rybárová, Janák – Janáková, Svetlík – Svetlíková, Kuchár – Kuchárová, Vlk – Vlková, Švec – Švecová.
- Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na -ec, -ek, -ok vkladná samohláska e, resp. o niekedy vypadáva, a to podľa toho, či vypadáva alebo nevypadáva pri skloňovaní mužského priezviska.
a) Vkladná samohláska vypadáva, ak sa živo pociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom,
napr. Klinec (Klinca) – Klincová, Škorec (Škorca) – Škorcová, Nemec (Nemca) – Nemcová, Adamec (Adamca) – Adamcová, Komárek (Komárka) – Komárková, Vlček (Vlčka) – Vlčková, Ďuríček (Ďuríčka) – Ďuríčková, Petrášek (Petráška) – Petrášková, Svitok (Svitka) – Svitková, Pastorok (Pastorka) – Pastorková.
b) Vkladná samohláska nevypadáva, ak sa živo nepociťuje súvislosť priezviska so všeobecným podstatným menom alebo s iným vlastným menom,
napr. Perec (Pereca) – Perecová, Fusek (Fuseka) – Fuseková.
- Vkladná samohláska spravidla nevypadáva ani pri domácich (pôvodom slovanských) priezviskách písaných cudzím pravopisom,
napr. Jellinek (Jellineka) – Jellineková, Kubitschek (Kubitscheka) – Kubitscheková.
!!!P o z n á m k a:
- V niektorých ženských priezviskách sa vkladné samohlásky e, o na rozdiel od všeobecnej zásady zachovávajú, resp. vypadávajú, ak ide o zachovanie rodinnej tradície v používaní príslušnej podoby ženského priezviska,
napr. Hudec – Hudcová i Hudecová, Svitek – Svitková i Sviteková, Dudok – Dudková i Dudoková.
- Vkladné samohlásky e, o sa vždy zachovávajú pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk zakončených na -ček a -čok s predchádzajúcou spoluhláskou a od priezvisk zakončených na -štek,
 napr. Stanček (Stančeka) – Stančeková, Turček (Turčeka) – Turčeková, Kopčok (Kopčoka) – Kopčoková, Urbančok (Urbančoka) – Urbančoková, Pištek (Pišteka) – Pišteková, Meštek (Mešteka) – Mešteková.
- Od domácich mužských priezvisk zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom sa koncová samohláska z mužského priezviska vynecháva,
napr. Ryba – Rybová, Hrdina – Hrdinová, Knieža – Kniežová, Kurča – Kurčová, Lacko – Lacková, Krno – Krnová, Bartko – Bartková.
- Od mužských priezvisk zakončených na -ov (-uv) sa ženské priezviská takisto tvoria príponou -ová, pričom prípona -ová sa pripája k celému mužskému priezvisku (zakončenie -ov, -uv v mužskom priezvisku sa nevynecháva),
napr.  Horov – Horovová, Matejov – Matejovová, Ondrejov – Ondrejovová, Pavlov – Pavlovová, Miškuv – Miškuvová.
- Od mužských priezvisk zakončených na -iech, -ech, -ých (pôvodne to boli rodinné privlastňovacie prídavné mená) sa ženské priezviská spravidla tvoria príponou -ová,
napr. Balažoviech – Balažoviechová, Minaroviech – Minaroviechová, Jankech – Jankechová, Miškech – Miškechová, Jurových – Jurovýchová, Mikulášových – Mikulášovýchová.
!!!P o z n á m k a:
Pri týchto priezviskách sú ženské priezviská niekedy totožné s mužskými priezviskami (prípona -ová sa nepridáva),
napr. Mikulášových – Anna Mikulášových, Balažoviech – Zlatica Balažoviech, Maleckých – Zuzana Maleckých.
- Od mužských priezvisk zakončených na -eje, -oje, -e (pôvodne to boli takisto rodinné privlastňovacie prídavné mená) sa ženské priezviská tvoria príponou -ová alebo zostávajú bez tejto prípony,
napr. Miškejeová i Miškeje, Petrejeová i Petreje, Kováčejeová i Kováčeje, Mišejeová i Mišeje, Šovdojeová i Šovdoje, Krnáčeová i Krnáče.
- Mužské priezviská zakončené na -ovie sa neprechyľujú, čiže ženské priezviská zostávajú bez prípony -ová,
napr. Jakubovie – Alžbeta Jakubovie, Brezíkovie – Žofia Brezíkovie.
- Od mužských priezvisk domáceho pôvodu zakončených na -i sa ženské priezviská tvoria pravidelne príponou -ová,
napr. Piovarči – Piovarčiová, Krajči – Krajčiová.
- Od mužských priezvisk, ktoré majú formu prídavných mien, ženské priezviská sa tvoria tak ako prídavné mená ženského rodu,
napr.Pekný – Pekná, Kusý – Kusá, Jesenský – Jesenská, Ilavský – Ilavská, Starší – Staršia, Maličký – Maličká.
- Od pôvodne domácich priezvisk, ktoré majú formu prídavného mena, ale sú zapísané cudzím pravopisom, a tým sa stráca súvislosť s domácim slovom, ženské priezviská sa tvoria tak ako prídavné mená ženského rodu alebo sa tvoria príponou -ová, napr. Suhi – Suhá i Suhiová, Suhy – Suhá i Suhyová.
 
Priezviská cudzieho pôvodu
- Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu, ktoré sú zakončené na spoluhlásku, sa ženské priezviská tvoria príponou -ová tak ako pri domácich priezviskách,
napr. Hummel – Hummelová, Fischer – Fischerová, Berger – Bergerová, Pardel – Pardelová, Gottfried – Gottfriedová, Szücs – Szücsová.
- Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky -a, -o sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom koncová samohláska z mužského priezviska vypadáva,
napr. Varga – Vargová, Fuksa – Fuksová, Csóka – Csóková, Bulla – Bullová, Korolenko – Korolenková, Tkačenko – Tkačenková, Szabo – Szabová, Szanto – Szantová, Sólya – Sólyová, Kónya – Kónyová.
- Od mužských priezvisk cudzieho pôvodu zakončených na samohlásky e, é, ä, ó, ö (), u, ú, ü, y, i, na skupiny ee [výsl. í], ey [výsl. i], ako aj od polatinčených, pôvodne domácich priezvisk na -i, -y sa ženské priezviská tvoria príponou -ová, pričom sa prípona -ová pridáva k celému mužskému priezvisku,
napr. Fekete – Feketeová, Rotté – Rottéová, Silanpä – Silanpäová, László – Lászlóová, Szabó – Szabóová, Gerö – Geröová, Hajdu – Hajduová, Lassu – Lassuová, Laššu – Laššuová, Krčméry – Krčméryová, Dulay – Dulayová, Ládi – Ládiová, Ladányi – Ladányiová, Lévai – Lévaiová.
!!!P o z n á m k a:
- Pri tvorení ženských priezvisk od mužských priezvisk rumunského, albánskeho a tureckého pôvodu, ktoré sú zakončené na samohlásku -u, sa táto koncová samohláska spravidla vynecháva,
napr. Olteanu – Olteanová, Dumitrescu – Dumitrescová.
- Od mužských priezvisk slovanského pôvodu zakončených na -ev alebo -ov sa ženské priezviská tvoria tak, že prípona -ová sa pridáva k celému mužskému priezvisku ako pri domácich priezviskách tohto typu,
napr. Malcev – Malcevová, Stojanov – Stojanovová, Stojkov – Stojkovová.
- Od mužských priezvisk slovanského pôvodu, ktoré majú formu prídavných mien, tvoria sa ženské priezviská tak ako domáce priezviská tohto typu,
napr. Radecki – Radecká, Kowalski – Kowalská, Nikitinskij – Nikitinská.
- Od mužských priezvisk českého pôvodu zakončených na samohlásku -ě, resp. -e sa ženské priezviská tvoria tak, že prípona -ová sa pridáva k základu, ktorý zostáva po vynechaní koncovej samohlásky -ě, resp. -e,
napr. Bičiště – Bičišťová, Purkyně – Purkyňová, Večeře – Večeřová, Homole – Homolová.
- Od mužských priezvisk typu Dítě sa ženské priezviská niekedy tvoria aj s rozšíreným základom, ktorý je aj pri skloňovaní mužského priezviska,
napr. Dítě – Díťová i Dítětová.
- Pri mužských priezviskách českého pôvodu zakončených na -ů zostávajú ženské priezviská bez prípony -ová,
napr. Jirků – Jana Jirků, Janů – Petra Janů, Paulů – Blanka Paulů.
!!!P o z n á m k a:
- Niekedy sa ženské priezviská od mužských priezvisk zakončených na -ů tvoria aj príponou -ová,
napr. Tomšů i Tomšová.
- Od mužských priezvisk zakončených na -í, ktoré sú zväčša českého pôvodu, sa ženské priezviská tvoria spravidla príponou -ová,
napr. Kočí – Kočíová, Krajčí – Krajčíová, Krejčí – Krejčíová.
!!!P o z n á m k a:
- Cudzie priezviská známych umelkýň sa môžu (najmä vo vetnej súvislosti vyžadujúcej nominatív) ponechať v neprechýlenej podobe,
napr. Gina Lollobrigida, Giulietta Masina, Nastasia Kinski, Grace Kelly, Claudia Cardinale.