Stručné dejiny spisovnej slovenčiny
Stručné dejiny spisovnej slovenčiny
863
- Rastislav pozval na Veľkú Moravu dvoch
bratov z Byzantskej ríše, Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorí mali šíriť kresťanstvo v staroslovienčine (macedónske
nárečie zo Solúna), ktorá sa stala spisovným jazykom našich predkov
- staroslovienčina - prvý slovanský jazyk
-
hlaholika - prvé slovanské písmo (po smrti Cyrila sa premenovalo na cyriliku)
10. -12. stor.
- latinčina sa stala v Uhorsku bohoslužobným, úradným a literárnym jazykom
- ľud hovoril nárečiami
13. - 14. stor.
- slovenskí mešťania a zemania začali popri latinčine používať aj domáci jazyk
15. stor.
- vplyvom obchodných, vojenských (husitov a bratríkov na Slovensku) a kultúrnych stykov (Slovákov
študujúcich na Karlovej univerzite v Prahe) sa na územie Slovenska dostala čeština
16. - 18.
stor.
- čeština sa udržala v evanjelických náboženských obradoch a spisoch a tiež v hovorenom prejave evanjelikov
-
písomne sa začala presadzovať kultúrna západoslovenčina a kultúrna stredoslovenčina.
1787
- dielami
Antona Bernoláka: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum) a
Pravopis (Orthographia) sa uzákonil spisovný jazyk, ktorého základom bola kultúrna západoslovenčina, nazvaná
bernolákovčina
1843
- rozhodnutie Ľudovíta Štúra, J.
M. Hurbana a M. M. Hodžu o uzákonení spisovného jazyka slovenského na základe stredoslovenského nárečia
1846
- Ľudovít Štúr v spise Náuka reči slovenskej spracoval svoju jazykovednú teóriu
1852
- Martin Hattala, slovenský jazykovedec a profesor Karlovej univerzity v Prahe, kodifikoval spisovnú
slovenčinu
- kodifikáciu zaznamenal v Krátkej mluvnici slovenskej.
1863 - 1875
-
založenie a pôsobenie Matice slovenskej, zatvorenie troch slovenských gymnázií - v Martine, Revúcej a Kláštore pod
Znievom
1902
- Samo Czambel vydal Rukoväť spisovnej reči slovenskej
-
kodifikoval ňou slovenčinu, ktorou sa hovorilo v stredisku národného života v Martine
1931
- Matica
slovenská vydala v Prahe prvé Pravidlá slovenského pravopisu
1953
- vyšli Pravidlá
slovenského pravopisu, ktoré zaznamenali výrazné zmeny a úpravu
1959 - 1968
- vyšiel šesťdielny
Slovník slovenského jazyka, ktorý obsahuje 120 000 slov slovnej zásoby spisovnej slovenčiny. Nachádzajú sa v ňom vysvetlenia, štylistické
hodnotenia a príklady z literatúry
1984
- vyšlo prvé vydanie Pravidiel slovenskej výslovnosti. Ich autorom
je doc. PhDr. Ábel Kráľ, DrSc.
1987
- vyšiel Krátky slovník slovenského jazyka obsahujúci 50 000
najpoužívanejších slov
1990 (25. 10.)
- SNR schválila jazykový zákon, ktorým slovenčinu vyhlásila
za úradný jazyk
1991
- vyšli nové Pravidlá slovenského pravopisu
1992 (1.
9.)
- v Ústave Slovenskej republiky je slovenčina uzákonená ako spisovný jazyk
1998
-
pravopisná komisia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV pripravila druhé, doplnené a prepracované vydanie Pravidiel slovenského
pravopisu
2000
- pravopisná komisia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV pripravila tretie, upravené
a doplnené vydanie Pravidiel slovenského pravopisu
Zones.sk – Zóny pre každého študenta