ruka, matka, húsa, hora, pozor, Betka, Peter, ovos, gunár, Zvolen
Chcem napísať diktát bez chyby. Prihovoril sa mi cudzí chlapec. Na dvore sa ozýval veselý džavot.
Žila raz zajačia rodina. Zajačik chodil po kapustu. Zajačková doma varievala, len synkovi -Zajkovi sa nechcelo robiť.
narcis, javor, jazero, zima jazda, zajačik, robil, ihla, jedľa, oči, jama, pes Zahraj
Boli dvaja kamaráti. Šteniatko a kocúrik. Jedného dňa sa hrali na dvore. Vystrájali ako pojašení.
Diktaty.sk – Diktáty online a diktáty na precvičenie
Mama neklamala. Maroš dostal v stredu list. Písala mu starká z dediny. Na obálke bola pekná známka a jeho meno.
Maroš musel zostať v posteli. Mal zapálené hrdlo. Nemohol spať. Rušil ho krik detí. Mamička mu podala do postele hračky.
Peračník sa zatvoril. V peračníkovom mestečku je noc. Tma je tam modrá ako atrament. Všetci spia. Najtvrdší spánok má ceruzka.
Po ulici sa vozí Katka na novej kolobežke. Miro sa preváža na bicykli. Petra sedí na múriku pred domom. Durdí sa. Rada by sa povozila.
Starý smrek začal chradnúť. Spodné konáre schli. Ihličie opadávalo. To sa červotoč zahryzol do stromu. Lekár ďateľ lieči choré stromy. Zachráni aj smrek.
Mucha zbadala misku s medom. Med krásne voňal. Mucha vletela do misky a začala lízať med. Nemohla odletieť. Celá bola polepená.
Hanka kúpila múku. Starká mi čítala rozprávku o víle. Moja malá sestrička mala včera narodeniny. Veď tak kvapká každá kvapka.
nevädza, päsť, späť, väzba, väzeň, mäsiar, holúbä, pätnásť, vädnúť, mäkučký, žriebä, pamäť
Upaľoval, akoby mu za pätami horelo. Od smädu je najlepší teplý čaj. Pes vystrája pri búde ako pomätený. Rozväzovala veľký uzol na vreckovke.
Mäso nedojedol, iba zákusky pojedol. Mirko čaká s napätím. Peťko ma milo prekvapil. Usiloval som sa obmäkčiť dedka.
Malé bábätko v kočíku veľmi plače. Mame sa pokazilo mäso. Zo štadióna sa valila masa ľudí. Nášho Peťka mrzí tá päťka z matematiky.
Za riekou sú bukové háje. Spievajú tu vtáčatá. Slnko žiari a hreje. Zohrialo všetky miesta na dvore.
noc, nôcka, vôňa, stôl, moje, kôra, môj, kopa, kôpka, tôňa, konvalinka, dôvod
mesiac, kôrka, lupienok, lienka, sviatok, kôš, hviezda, jarné bahniatka, lepšiu loptu, ježkove pichliače
Slabúšik našiel tučnú húsenicu. Húsenica je čoraz ťažšia, ale mravec ju dotiahol. Všetci ho chvália a obdivujú.
Jeseň zažiarila farbami. Ježko sa chystal na zimu. Zašiel pod hrušku. Zgúľal sa medzi plánky a nabral si z nich na pichliače. Odniesol ich do komôrky.
Jasná obloha stmavla. Dažďové kvapôčky bubnujú do obločných skiel. Deti chvíľu tíško sedia a načúvajú. Potom zbadali prútený kôš a niekoľko debničiek. Vybrali najlepšiu debničku a išli do záhrady.
Hojdačka susedila s hriadkou, kde mala Petra kvety. Práve jej kvitli nezábudky. Mali modré kvietky. Potom prišli daždivé dni. Záhradu polieval teplý dážď. Na kvetoch sa blyšťali kvapôčky rosy. Krajšiu záhradu si neviete ani predstaviť!
V parku žilo niekoľko veveričiek. Park patril ku kaštieľu. Oddychovali v ňom ľudia. Neďaleko sa učilo lietať lastovičie mláďa. Vietor roznášal po parku vôňu kvetov.
Niekto má rád leto a niekto zimu. Jedného teší kúpanie a iného sánkovačka. Skoro všetci ľudia milujú jar. Len mesiac november nemá nikto rád.
Rubači hodili triesky do ohňa a posvietili hosťovi do tváre. Bol to Ondrej Jasík. Mal poškriabanú tvár. Obviazali ho.
V jednej triede mali učiteľa. Volal sa Ondrej Smieško. Každú chvíľu povie žiakom čosi smiešne. Len niekedy sa nesmeje.
Robovi sa od smiechu kotúľajú po lícach slzy. Niečo také smiešne v živote nevidel. Z Adamovej hlavy poškuľuje kanárik.
Pod trnkovým kríkom kvitla hluchohlávka. Drobné fialkasté kvietky rozvoniavali a privolávali včely. Priletela babôčka. Sadla na kvietok a znehybnela.
Chlapec urobil vtáčiu búdku. Usadil sa v nej škorec. Pod strechou trčia steblá slamy. Tam má hniezdo neporiadny vrabčiak.
Danka si obzerá mačiatko. Nie je už celkom maličké. Mocne zatína pazúriky do prútia. Mača sa obzrie na Danku a ona sa rozosmeje.
Slnko hrialo. Okolo fontány bolo živo. Voda striekala na všetky strany. Podúval vetrík a odnášal kvapôčky vody.
Stojíme na vrchu a dívame sa po kraji. Spoza vŕškov sa vystrkujú dedinky. Dlhá a za ňou Krivá. Lúka je skosená a tráva vonia.
Holub otŕčal svoje lesklé prsia. Spupne hrkútal, nadúval si hrvoľ. Prikrčil sa a pozoroval svet pod sebou. Ako blesk sa nad ním mihli mocné krídla jastraba.
Brodili sme sa zamrznutým snehom. Na chvíľu sme zastali. Pozerali sme sa na vrcholce vysokých stromov. Páčili sa nám.
Podal sestre červené jabĺčko. Obaja sa zahľadeli na zelené hrušky. Na vrcholci boli krásne žltučké. Aj slniečko sa na ne usmievalo.
Strom bzučal ako veľký úľ. Petra zdvihla hlavu. Vietor jej strapatil vlásky. Stromy práve kvitli. Včielky mali blizučko do práce.
Mocný pán Blažko bol veselý pán. Múdry ľud ho vďačne spomínal. Sitniansky pán nebol veľmi bohatý. Starý hrad hľadel na šíri kraj.
Tak sa dostáva zajko do služby k medvedici. Varí a pečie. Zbiera maliny. Jaskyňu zametá. Čistí kožuchy. Stráži medvieďatká.
Bombuľko sa chytro skotúľal do izbičky. Jarko zakýval ušami. Mamička mi naliala kyslého mlieka. Nedajme v zime vtákom zahynúť!
Spokojne sa vrátil do kuchyne. Topole a jelše sa ohýbali vo vete. Záhradník našiel nehybného ježka. Junák drží v ruke kyjak.
Na lúke poletujú motýle. Komín sa stráca v dyme. Mlynár býva zamúčený. Motyka bola tupá.
Robo zastal pri dverách kuchyne. Klobúk má posotený do zátylka a v ruke drží kyjak. Braňo nebol celý týždeň v škole. Chystáme sa navštíviť priateľov.
Ujo horár si vydýchol. Teta chystala v kuchyni raňajky. Po raňajkách sa vychystal ujo horár do hory. Po niekoľkých krokoch zakýval na Borisa.
Strelka sa chytal za brucho a ukazoval na dubáky. V kuchyni bzučali muchy. Večer sme nachystali koše. Ráno sme so zatajeným dychom išli za Strelkom. Prešli sme popri starom mlyne. Starý otec pokyvoval hlavou.
Čítali ste rozprávku o cínovom vojačikovi? Nevrť sa ako šidlo! Naša krajina leží v srdci Európy. Budkáčik si založil okuliare.
ticho, ničiť, lipa, jedináčik, lízanka, lišiak, dedina, pník, hodina, štipka
Starká mi uvarila lipový čaj. Dala doň citrón a osladila ho medíkom. Otecko si pridal do polievky štipku soli. Krtkovia ničia škodlivý hmyz.
Pri chodníku civie dieročka. Po chvíli sa z dierky vysúkalo slizké telíčko dážďovky. Nečujne sa šinie po chodníčku.
Dievčatko malo plný košík zlatistých šišiek. Letí lietadlo, letí. Na jar počujeme najskôr drozdiu nôtu. Mirko mal plné vrecká guľôčok.
Aj medzi zvieratkami sa nájdu športovci. Medveď dvíha činky. Líška si vezme korčule, keď príde biela zima. Vlk si pripne lyže, ktoré mu poslala vlčica. Tak som ich videl v rozprávkovej knižke.
Z oráčiny vzlietol vtáčik. Tíško zaštebotal a vyletel k nebu. Tisíce očí sprevádzajú nášho malého speváčika. Pieseň škovránka sa nesie ponad šíre polia a mlčanlivé doliny.
Z hlineného krčiažka si upil kyslého mlieka. Cirkus odišiel z mesta pred týždňom. Chýlilo sa k večeru. Karolovi sa páčila šiltovka.
Slávik je skromný vtáčik. Má hnedý kabátik a nie je väčší ako vrabec. Hniezdi v malinčí. Krásnym spevom teší všetkých ľudí.
List za listom padal na zem. Vtáčik sedel nehybne na konári. Perie mal ako blízka oráčina. Bol to malý oriešok. Čosi si zacipkal a chytro odletel.
Prší hustý dáždik. Chrobáčiky sedia nehybne v húštine. Všade je ticho. Aj dáždik pomaly utíchol. Motýliky prvé vystrkujú svoje tykadlá.
Išiel som po okraji jazera. Nebolo tam nijaké hniezdo. Neskôr som našiel štyri hniezda trsteniarikov. V troch boli holíčatá, v jednom ležalo päť krásnych vajíčok.
Lienka vošla do chrústovej chyže. Chrúst leží nevládne na širokej váľande. Lienka chytro letí po doktora. Učený doktor sršeň schytí striekačku a letí pomáhať.
Po ulici pobehoval vietor, pozdravoval tichú sobotu. Z kuchyne rozvoniavali šišky. Na salaši nám ponúkli žinčicu. Tánička skyprila hlinu v kvetináči.
Loď pláva do prístavu. Za mestom na vŕšku je starý hrad. Janko rozbil maľovaný krčah. Pri veľkom vetre sa ohýba aj starý dub.
Chlapček má rozpálené líčka od horúčky. Vieš si už zastrúhať ceruzku? Ľahko preskočila nízky plot. Najradšej nakupujem v samoobsluhe.
Z doliny zaznieval dievčenský spev. Včely preletujú z kvetu na kvet. Z rozbitého kolena mi tiekla krv. Včera sme boli v divadle.
Vzal kamienok a hodil ho do stredu studničky. Na hladkej hladine sa začali robiť kolesá. To bolo znamenie pre vtáčiky na halúzke.
Na šípovej halúzke sedí motýľ. Okolo kvetov poletuje roj včiel. Zbierajú med. Dievčatko očarene hľadí na motýľa. Vtom babôčka rozprestrela krídla a odletela.
Budkáčikovi trčala spod periny iba labka. Ale Dubkáčik to nezbadal. Sladko oddychujú a nik ich neruší. Nespali dlho v perinách, vtiahli sa pod posteľ. Nedali sa len tak ľahko zobudiť.
Spisovateľ Jozef Pavlovič píše rozprávky pre deti. Moja tete Dana Machuľová žije na vidieku. Mamin obľúbený herec je Michal Dočolomanský. Vzorom pre mladých hokejistov je Miro Šatan.
Neďaleko od Trenčína býva krásna Katarína. Na tej Detve studňa murovaná. Hej, pod Kriváňom, tam je krásny svet. Skalica je pekné mesto. Išiel Macek do Malaciek.
Najdlhšia rieka na Slovensku je Váh. Cestovali sme z Bratislavy do Piešťan cez Trnavu. Najviac vody má rieka Dunaj. Najvyšší vrch v našej vlasti je Gerlach. Veľa povestí sa rozpráva o Sitne.
Po vode pláva moja poľovnícka kačička Chromka. Moji psi Zahraj a Bela sa rozbehli za mnou. Rád pozerám rozprávky o Zajkovi Uškovi. Prasiatka Budkáčik a Dubkáčik boli huncúti. V domčeku žije myška Hryzka, žabka Kvákalka a zajačik Ušiačik.
Rád chodím k starej Milke do Bošian. Na dvore ma privíta psík Zahraj. Na podstení sa slní mačka Murka. Veľmi mi chutí mlieko od Rysule.
Bola jedna meluzína, volala sa Jozefína. Letela do Bratislavy. Páčil sa jej modrý Dunaj. Básnik Jambovič napísal pre ňu pieseň. Meluzína Jozefína mala z nej radosť.
Pri zvolene leží neveľká dedina. Volá sa Hrochoť. Nad ňou sa vypína vŕšok Chochuľka a vrch Poľana. V Hrochoti žil známi gazda Martin Pleva.
Les bol tichý, len jemný vánok šelestil listami. Okolo preletel nezbedný zlatohlávok. Vyrušil ma slabý zvuk. Na kmeni hrušky bol prilepený zámotok. Vyliezal z neho pestrofarebný motýľ.
Spolužiak bol v cirkuse, ale ja som zostal doma. Pomáhali všetci, len on stál bokom. Aj my pôjdeme na školský výlet. Zavolali sme vás, ale vy ste neprišli.
V lieštine čupí skrehnutý vrabec. Dobre vidí, ako sa veveričiak hostí. Okolo seba trúsi orieškové omrvinky. Vrabcovi sa krúti od hladu hlava. Sedí v lieštine s hladným bruškom.
Úhor čupí medzi kameňmi ako tieň. Len čo sa zvečerí, začína sa kĺzať vo vode. Prudko vyrazí, keď zbadá rybku. Po celú noc takto loví.
Dievčatko si čítalo z rozprávkovej knižky. Cesta mu chytro ubehla. Išlo za Barborkou, ktorá bývala na druhom konci mesta. Barborke sa najčastejšie snívalo a ligotavom zvončeku na bicykli.
Pri uchu mi piskľavo zanôti komár. O chvíľu ma obsýpa celý roj komárov. Nemilosrdne na mňa útočí. Musel som zutekať. Zúbožene bežím po chodníčku, ktorý bol vyšliapaný vo vysokej tráve.
Poď sem chytro! A pôjdeš i druhý raz? Kam? Na vežu. Aha! A kde sa ponáhľaš? Za mamou.
Pod zemou býva veľa krtkov. Založili si dedinu. Nazvali ju Krtovice. Hneď vedľa nej bolo mestečko. Volalo sa Myšné. Bývali v ňom samé myši.
Dobre sa murárom vodí. Slnko na nich svieti. Stavba rastie ako z vody. Jeden murár tehly dáva, druhý maltu ochutnáva. Všetkým je veselo.
Na šípovom kríčku ožil jeden lístok. Pozrel som sa bližšie. Hľadeli na mňa dve ospanlivé očká. Pod nimi široké ústa. Bola to rosnička. Bola ticho. Počasie sa nezmení.
Zaspieval slávik pri mesiačku uprostred noci na ružovom kriačku. A jeho tichá pesnička vplieta sa deťom do sníčka.
Pod jedným krom som zbadal ježka. Ľahko som mu prešiel rukou po pichliačoch. Hladkal som ho. Ježko si na mňa zvykol. To sa stáva zriedka.
Sŕňatko sa rozbehlo na lúku. Mama srna zbadala jastraba. Vrhla sa k sŕňatku. Ľahla si na chrbát a tvrdo odrážala útoky jastraba. Z nohy jej vystrekla krv, ale jastraba zahnala.
V nedeľu zvieratká šantia ako deti. Veverička hodí zo stromu šušku do vlka. Ale len tak, aby ho to nebolelo. Zajac si číta cestovný poriadok pod kríčkom. Chce vedieť, kade má ujsť pred líškou.
Po ulici kráčal chlapec. Na chrbte sa mu hompáľala taška. Bol piatok a sneh sa už neroztápal. Všetko bolo biele a čisté. Ochladilo sa a vrabce sa opäť hnevali. Ale Vojto mal zo snehu radosť.
Pes Bodrík je stočený do klbka a spí. Vyberiem z chladničky klobásu. Odkrojím si z nej koliesko. Chodím s klobásou po izbe a pes cupká za mnou na dvoch nohách. Predné labky má spustené ako ruky.
Maroš krútil hlavou. Ako môže byť Ľuba taká protivná? Aj jemu sa kvety páčili. Ale načo trhať kvety podobné hviezdičkám? Nech si kvitnú!
Mesto Ružomberok leží pri sútoku Revúcej a Váhu. Nové počítače prišli zo Skalice. V Terchovej je pamätná izba Jura Jánošíka. Nad Nitrou sa týči vrch Zobor. Mačka Líza sa hrá s klbkom vlny. Ježko Jožko a krtko Rudko hľadali huby.
Jedného dňa lienka malá ďaleko sa zatúlala. Letí ako vo vetre, brázdi čisté povetrie. Raz vysoko, potom nízko, až prišla na rúbanisko. A tam kvetov a tam kríkov, na nich plno motýlikov.