Zóny pre každého študenta

Diktáty pre 4. ročník

Diktáty pre 4. ročník

Hláskoslovie

Diktát č. 1

Ťahavá fazuľa sa obtáča okolo palice. Deti obstali učiteľa. Obľubujem sladké ovo­cie. Obkrájame jablko. Dobrá novina obletela triedu. Roman obvolal kamarátov. Kuchár obložil tanier šalátom. Obdral som si nohavice. Otec obhádzal dom.

Diktát č. 2

Vzali sme si mapu. Vyšli sme až na Kriváň. Malého Janka už boleli nohy. Rodi­čia ho niesli na rukách. Blízko vrcholu sme zastali. Dobre sme si zajedli a odpo­činuli. Z výšky sme videli nádhernú krajinu. Boli sme radi, že v nej žijeme.

Diktát č. 3

Po mori cestujeme loďou. Na poli rastie obilie. Prečo mykáš plecami? Zemiaky máme uložené vo vreci. Nepreberajte si medzi jedlami! S deťmi býva veľa rados­ti a veselosti. V ich srdci je veľa dobrého.

Diktát č. 4

V obilí žijú sysle. Učiteľka napísala veľa dobrých vysvedčení. Najlepší som v skákaní do diaľky. Na Ponitrí sa nachádzajú náleziská uhlia. Vtáčence sa ukryli v tŕní. Starý otec sa dožil dlhého veku v zdraví. Mačka drieme v prítmí domu. Na Slovensku máme veľa pekných pohorí.

Diktát č. 5

Preplávali sme ústím rieky. Považím tečie rieka Váh. Babička sa zvítala s deťmi. Na výlete sme prešli pohorím až do Pezinka. Pri malom húsati sa zjavil had. Údolím sa ťahá pás kosodreviny. V mori žije veľa živočíchov.

Diktaty.sk – Diktáty online a diktáty na precvičenie 

Diktát č. 6

Ako kuchár predviedol v cudzine svoje umenie jedlami z hydiny. Cestoval loďou po mori. Späť letel v dobrom počasí. Z lietadla videl niekoľko pohorí. Počul o opustenom sŕňati. Vyľakané sa skrývalo v kroví. Pán Málek je aj ochrancom zvierat.

Diktát č. 7

Včely priletúvali na púpavy. Naberali si sladkej šťavy. Srnky sa prichádzajú napiť do rieky vody. V lese sa najedli chutnej potravy. Užitočné lienky chytajú vošky. Od mamy sme dostali dve knižky. V jednej sme obdivovali ryby a v druhej žaby.

Diktát č. 8

Dievčatá sa stretnú v Považskej Bystrici. Obe sú veľké parádnice. Neradi chodie­vajú v zime v teplej baranici. Dohodli sa na ružovej mašli vo vlasoch. Aj na ko­šeli majú ružové Čipky. Sú ako dvojičky. Sedia aj v jednej lavici, Sú z tej istej triedy.

Diktát č. 9

Cestovali sme do Zoologickej záhrady v Bratislave s túžbou uvidieť žirafy. Tie tu však neboli. Práve doviezli mladé pumy. Neďaleko majú klietky tigrice a levice. O mladé sa starajú s materskou láskou. Labkami ich hladia, jazykom oblizujú. My sa teraz zaoberáme otázkou, či sa tu raz stretneme so žirafami.

Diktát č. 10

Pes Dunčo bol uviazaný na reťazi. Jeho búda stojí na zemi pri hrdzavom plote.
Včera si na ňom poranil labku. Vytieklo mu z nej mnoho krvi. Okolo búdy sa
pasú husi.

Diktát č. 11

Na jar sa liahnu mláďatá. Alicka má veľa radosti z maličkého húsaťa. Zobáčikom si šklbe zo zelenej trávy. Jej mačka sedáva na haluzi. Sníva o chutnej myši. Mi­nule ju vo sne naháňala po ďalekej stepi. Alici sa na tvári zjavil úsmev.

Diktát č. 12

Hlavou mi bežali myšlienky. Danici sme blahoželali k sviatku pestrou kyticou. Urobili sme ju zo zmesi kvetín. Boli v nej snežienky, fialky a prvosienky. Vy­zdobili sme ju maslami. Sú to poslovia jari. Spolu s kamarátkami sme mali z oslavy veľa radosti.

Diktát č. 13

Vtáčiky spievajú pekné pesničky. Ich melódia sa ozýva horou aj dolinami. Ku­kučke sa podarilo uloviť tučné larvy hmyzu. Podelí sa so svojimi mláďatami? Vrany vyhrabávajú v zemi dážďovky. Lastovičky zasa v letku chytajú muchy. Učiteľky učia deti chrániť krásy našej prírody.

Diktát č. 14

Viem vytvoriť pekné kresby aj maľby. Niekedy maľujeme obraz krajiny. Včera sme kreslili dve brezy podľa predlohy. V telocvični nosím cvičky. Z násobilky mám samé jednotky. Učíme sa aj o osi uhla. Nemýľte sa! Nemyslím tým osu. Premýšľal som, čím by som chcel byť. S otcom sme si pohovorili o rôz­nych povolaniach. Zašli sme na stavbu.

Diktát č. 15

Murári práve murovali steny. Práca im išla od ruky. Dvaja elektrikári zasa zavá­dzali elektriku do murovky. Obe povolania sa mi páčili. Cestou k nášmu domu sme videli, ako piloti šikovne ovládali svoje lietadlá. Nedávno mi zas lekári zručne dali ruku do sadry. Chcel by som byť to i to. Ešte uvidím.

Diktát č. 16

Prichádzali do príbytku a opravovali pokazené nádoby. Mamky, tetky, aj všetci chlapi sa tešili z ich návštevy. Drotárovi platili grajciarmi. Niekedy mu dali na­jesť dobrej potravy. Aj Janovi Krpčiarovi opravili dieru v sude. Opäť mohol vy­robiť veľa dobrej hroznovej šťavy.

Diktát č. 17

Mám bratrancov. Občas sa spolu zahráme s novou hrou. Inokedy idem so sestrou do kina. V meste máme niekoľko parkov. Každý deň tu jazdí mnoho bicyklov. Na lavičkách odpočíva niekoľko starčekov. Obyčajne sa prechádzajú s paličkou. Vážme si starších ľudí!

Diktát č. 18

Babička doma uvarí vnukovi čaj na plynovom sporáku. Zo sysľov nemáme úži­tok. Robievajú si skrýše v obilí. Strýkovi už začína na hlave lysina. Rodičia kú­pili Milanovi lyže. Zlomil si však nohu v lýtku. Teraz vzlyká od bolesti.

Diktát č. 19

Lykožrút sa živí lykom. Na lipe nebýva. Zlatokopi hľadajú v plytkom potoku zlato. Občas sa im na site zaligocú malé hrudky. Z namáhavej práce ich už bolia lýtka. Potešia sa šikovnému pomocníkovi. Chcú byť bohatší ako my.

Diktát č. 20

V lete to mali ľahké. Lúky boli posiate púpavami a zelenou trávičkou. Zimný čas je pre ne ťažký. Horári síce nosia dosť potravy, ale aj tak ich trápi smäd. Hladi­na rieky zamrzla. Musia teda lízať veľa soli. Často navštívia aj okraje dediny. Minula ich vyplašili stavbári hlučnou prácou.

Diktát č. 21

Predavačka im predala vodové farby. Zídu sa im aj školské dosky. Richard kúpil svojmu bratovi maľovanky. Rád maľuje domy, kamióny a vtáky. Keď príde Miladka domov, pobalí si všetky knihy do obalov. Potom sa bude učiť z vlastivedy p Ponitrí.

Diktát č. 22

Vykopávajú jamy a sadia do nich mladé stromčeky. Priestory okolo domov vysadia trávou. Pôdu užitočne prekyprujú dážďovky. Po daždi sa objaví veľa slimákov. Je­den vyliezol Jankovi na topánku. Rožkami zisťoval, kde sa ocitol. Raz zablúdil so svojou manželkou aj do Modry.

Diktát č. 23

Tým si trénujeme naše mozgy. Hlavou mi letia myšlienky. Teším sa na nové prí­behy z prázdnin. Sám vymýšľam básne. V škole boli recitačné preteky. Vyhrali dve naše žiačky. Svojimi básňami rozveselili divákov. Dostali pekné dary a dip­lomy.

Diktát č. 24

Zápasili s vlnami rieky Nitry. Vedúci im požičal člny. Vzali si aj kotvy. Ubytova­li sa na lúčke. Postavili si stany. Večery trávili spolu. Hrou si spríjemňovali po­byt. Mama poslala Jankovi dva balíky so sladkosťami. Jeho zuby si však sťažova­li. Nejedz toľko sladkostí!

Diktát č. 25

Turisti navštevujú Vysoké Tatry. S batohmi vyliezajú na skaly. Môžu tam vidieť kamzíky, orly, svište, líšky aj medvede. Ukázal som bratovi a otcovi dva malé potoky. Plávali v nich pstruhy. V lete sme boli pri mori. S loďkou sme sa prepla­vili na ostrov.

Diktát č. 26

Ťažko nájdu dosť potravy. Slony a levy žijú u nás v zajatí. Horári sú ochrancovia muflónov. Kominári vymetajú komíny od sadzí. Letci lietajú až nad oblaky. Vo vysokom pohári mávame pekné kvety. Na papieri mám odkaz od mojej sestry.

Diktát č. 27

V kufri si niesli potrebné veci. Zrazu na konári zahúkal výr. Vyplašil aj myši, na ktoré poľoval. Doma sme sa umyli mydlom. Mama nám priniesla na tanieri voňavé jahody. Mareka bolia z výletu lýtka. Šport však upevňuje naše zdravie

Diktát č. 28

Na lúke rastú hríby. Jedia ich aj chrobáky. Horári chránia jelene aj muflóny. Elektrikári natiahli drôty na vysoké stĺpy. Dva ťažké panely sa rozbili. Na paneli sú pripevnené obrázky. V močiari žijú žaby. Na tanieri voňajú pečené kúsky hu­si.

Diktát č. 29

Drevorubači v lese vytínajú vysoké stromy. Lesníci zas vysádzajú mladé priesa­dy. Priemyselné závody priberali ďalších zamestnancov. Začínajú s novou výro­bou. Murári, tesári aj klampiari dokončili prácu. Chránime sa pred komármi. Nakreslil som farbičkami domy. Radi jazdíme na bicykli.

Diktát č. 30

Hoci to boli dve plytké rany, predsa mi vytieklo trochu krvi. Moja sestra mi pri­tiahla pás látky nad ranou. Okolo starého mlyna a rybníka sme išli do nemocni­ce. Lekári mi zachránili život. Musíme myslieť na opatrnosť, aby sme nemali zbytočné úrazy.

Diktát č. 31

Narodili sa zajačiky. Ešte nevideli. Očami však už vnímali svetlo. Mirkovi uro­bili veľa radosti. Niekedy ich vyberie z klietky a dá ich do mäkkej trávičky. Ra­di chrumkajú hlúbiky z kapusty. Hladí ich po čiernej srsti. Jeho spolužiaci im priniesli maškrty.

Diktát č. 32

Na Liptove spolu s vodákmi splavili časť Váhu. Tečie Považím do Podunajskej nížiny. V Komárne sa vlieva do Dunaja. Na Ponitrí sa ťaží uhlie. Janko si z neho priniesol v kufri vzorky. Obdivuje prácu baníkov. Čím chceš byť ty?

Diktát č. 33

Dnes je obuv divná. Dovážame ju z Talianska aj z Nemecka. Môj priateľ k nám pricestoval z Rakúska loďou po Dunaji. Priniesol mi dary. Povodil som ho po nádvorí hradu. Odtiaľ vidieť sídlisko Petržalku. V Sade Janka Kráľa rastú vzácne stromy.

Skladba

Diktát č. 34

Pobalili si plavky, deky a krémy na opaľovanie do košíkov. Vybrali sa k rybníku. Už tu boli aj rybári. „Dobrý deň!" pozdravili deti. „Vitajte!" odvetili im. „Ak nebudete kričať," pripomenuli „možno chytíme kapry." „Nebudeme," súhlasili, „lebo aj my radi lovíme ryby."

Diktát č. 35

Letuška nám pri štarte prikázala: „Pripútajte sa pásmi!" Ozval sa aj kapitán a povedal: „Vitajte na palube!" „V akej výške poletíme?" spýtal som sa. „Vysoko nad oblakmi," odvetila letuška s úsmevom. „Poletíme veľkou rýchlosťou," doda­la. „Už sa teším," odpovedám jej, „že už skoro pristaneme."

Diktát č. 36

Boli sme tam na výlete. „Vitajte!" privítal nás sprievodca. Vysvetlil nám veľa zvláštností prírody. Jurko povedal: „Myslel som si, že tu žijú zmije." „Mýliš sa," povedal sprievodca Jurkovi, „nežijú." Práve sa mu mihla pod nohami užovka. „Ale som sa vyľakal!" zvolal Jurko.

DIKTÁTY PRE 4. ROČNÍK

OPAKOVANIE

Diktát č. 37

Starká nasýpala sliepkam zrno. Zá­hradník nemilosrdne ničí pýr. Náš syn si chytro zvykol na nových spolužiakov. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Katka iba pyšne pohodila hlavou a odišla. Z vyso­kého komína sa kúdolí dym.

Diktát č. 38

Sedmospáč chvíľu rozmýšľal, čo povie. V noci sa ozýval dupot konských kopýt. Peťkova úloha sa len tak hmýrila chybami.

Diktát č. 39

Nad Banskou Bystricou sa týči vrch Urpín. Autobus nás vezie malebným údolím Váhu z Považskej Bystrice cez Bytču do Žiliny. Vodovodné batérie sa vyrábajú na Myjave. Korytnica je známa vynikajúcou minerál­nou vodou.

Diktát č. 40

hra na skrývačku, rýdzi kov, bývalý učiteľ, rozprávková bytosť, prefíkaný pytliak, nary­sovať plán domu, statočný rytier, úryvok z básne, vysypať smeti, nezvyčajné príhody, obilie v sýpke

Diktát č. 41

Slnko sa hralo s mrakmi na skrývačku. Ťažko chytí hájnik prefíkaného pytliaka. Všetci výskajú od radosti. V diaľke sa už črtajú obrysy hôr. Na navijak udice namotal silonové vlákno. Zita pekne zarecitovala úryvok z básne.

Diktát č. 41

Krtko viní veveričku Rysku, že ich chcela pripraviť o rýdziky. Veverička poradila krtkovi a ježkovi, aby huby vysypali. Povedala, že sa nevyznajú v hubách. Vraj sa do nich rozumejú ako hus do piva. Takú radu ježko s krtkom pokladajú za nezmysel.

Diktát č. 43

Vysoko nad mestom stála socha Šťastného princa. Celý bol pokrytý tenkými vrstvami rýdzeho zlata. Na rukoväti meča mu pyšne žiaril veľký červený rubín. Matka upozornila syna na nezvyčajnú sochu. Chlapec rozmýšľal nad pomenovaním sochy.

Diktát č. 44

Vo vysokých horách môžeme vidieť kamzíka. Jeho kopytá sa obyčajne len tak mihnú medzi skalami. Pred levom sa skrýva. Kedysi sa stal kráľom zvierat pyšný lev. Zvieratá sa na leva milo usmievali. Iba kamzík spomenul bys­trejšieho kráľa. Lev sa rozzúril a vyhnal kamzíka vysoko do hôr.

Diktát č. 45

S bývalým spolužiakom som sa prechádzal povyše dediny. Spomínali sme na lapanie rýb v detstve. Bývalo to pre nás vzrušujúce, keď sme sa správali ako pytliaci. Ale beda tomu, koho chytili žandári. Zbili ho, ryby mu zobrali.

Diktát č. 46

Obaja mysleli na to isté. Pred nimi ležal pozdrav inej civilizácie, pozdrav od mysliacich bytostí. Na vnútorných plôškach hlavolamu boli vyryté nejaké znaky. Jurovi sa zamarilo, že počuje rytmické zvuky. Chlapci si potrebo­vali usporiadať myšlienky. Objavili čosi nezvy­čajné.

SLOVOTVORNÁ STAVBA SLOVA

Na rúbanisku okolo starých kríkov rástli červené kvety. Boli vysoké ako smrečky. Rástli tu aj králiky so žltou gombičkou v strede kvietka. Aj modré zvončeky kvitli. Zrazu sa spustil tichý dáždik. Po ňom boli kvietky ešte krajšie.

Diktát č. 47

Mačička má otvorený nízky oblôčik. Ľahko ním vyskočí von i dnu. So schodíkmi sa tiež spriatelila, ale balónik na rímse dočiahnuť ne­môže. Rada spáva v košíku, keď svieti mesia­čik. Ráno jej slnečný lúčik pošteklí nosík a hneď je vrtká ako rybička.

Diktát č. 48

V kuchyni má mačička pripravenú mištičku s mliekom. Niekedy dostane aj kúsok chlebí­ka. Býva aj taký deň, keď ide s domácimi na huby do blízkeho lesíka. V ihličí rastú väčšie hríbiky s tmavou hlavičkou. Vo vlhkom ma­chu možno nájsť pobelavé na vysokej nožičke. Najlepšie sú malé dubáčiky. To vie aj slimáčik.

Diktát č. 49

Pes ceril hrozitánske zubiská. Upro­stred dediny stálo veľké domisko. Domo­rodcov prebudilo mohutné trúbenie veľkého sloniska. Vyhladnuté vlčisko sa priblížilo v mrazivej noci až k záhradám domov. Ani mocné stromiská neodolali silnej víchrici. Vysoké skaliská sú domovom kamzíkov.

Diktát č. 50

Vnúčik obveseľuje starkú svojím štebota­vým hláskom. Bocian má hniezdo v najvyš­šej rázsoche duba. Balón sa vzniesol do výšky. Rozkvitli aj biele hluchavky a sedmokrásky. Jožo tichučko obišiel hrušku. Mláďa srnky bezstarostne pobehuje po lúke. Odísť bez pozdravu sa nepatrí.

Diktát č. 51

Na jarmočnisko sa neopovážil nik. Až ne­skôr sa našiel jeden dobrák. Bol to bezstarost­ný hračkár. Od údivu sa mu rozsvietili oči, keď pobádal Zajka medzi hračkami. Rozšantené­mu Zajkovi podaroval hračkár vymaľovaný bubon. Zajko sa rozkročil a poďakoval sa za darček. Potom poobchádzal jarmočnisko a odišiel do sveta.

Diktát č. 52

Rozmočená zem ťažko dýchala po jarnej búrke. Rozkvitnuté lúky boli zmoknuté do posledného stebielka. Jagavé kvapky viseli na lístkoch. Zasvietilo slnko. Kvapôčky vody sa zmenili na jemný opar. Opar visel medzi steblami. Potom prikryl lúku ako belasý závoj.

TVAROSLOVIE

SLOVESÁ

Diktát č. 53

Malé dieťa sa bojí neznámych ľudí. Otec často hovorí synovi o svojej práci. Dcéra matku prekvapí, urobí jej po vôli. Zajko neverí, že drevený psíček aspoň troš­ka nezahavká. Elenke sa zlomenina pomaly hojí. Chlapec cíti, že ho otec pochopí.

Diktát č. 54

V izbe visí iba jeden obraz. Paľo si nedá povedať. Starký šípi, že sa stane nešťastie. Najlepšie sa kosí skoro ráno. Zajko sa zobudí, pomaly dvíha hlavu. Evka prosí rodičov, aby jej kúpili psíka. Krajčír na nič nemyslí, iba strihá.

Diktát č. 55

Pani učiteľka mi verí, nesmiem ju sklamať. Teta sa uspokojí aj s malým darčekom. Peťo sa múdri, že vie všetko najlepšie. Auto zatrúbi a pomaly sa rozbieha. Matka si uvedomí, že pes im už nepatrí. Chlapec ho zatvorí a milo sa mu prihovára.

Diktát č. 56

Zastali a hľadeli na rozihraného psa. Chlapci postávali na rohu a čakali. Miško s Jurkom sa radostne zvítali a potom šli spolu domov. Zamyslela sa nad hádankou, ktorú jej položili. Ježko s krtkom osameli, keď ostatné zvieratká odišli.

Diktát č. 57

Jedzte veľa ovocia a zeleniny! Pozri z okna, či ešte nejdú! Chlapci, zavrite psa! Vybi si to z hlavy, syn môj! Neobzeraj sa, doma ťa čaká robota! Dobre sa mu prizri, či je to on! Prikry sa, lebo je tu chladno!

Diktát č. 58

Babka v noci nespala. Hútala a rozmýšľala, čo by vymyslela na vnukove veľké uši. Nena­rástli by mu také veľké, keby nebol vystrájal všelijaké huncútstva. Babka verila, že by moh­la vnukovi pomôcť. Hľadala tajný fígeľ, kto­rým by zmenšila vnukove uši. Možno by aj bola vymyslela, keby nebola zaspala.

Diktát č. 59

Vlk ďaleko dovidí, včas zvetrí človeka a ute­čie. V zime neraz zbehne z hôr do dediny celá svorka. Často sa im podarí uchytiť aj kozu alebo iné domáce zviera. Človekovi vlk neublí­ži. Na človeka by zaútočil len vtedy, keby bol ranený. A že loví choré zvieratá? Aspoň sa postará, aby sa medzi nimi nešírili choroby.

Diktát č. 60

Stojí naša telocvičňa, pri nej rastie školská višňa. Najviac sa tej višni páči hľadieť dnu, keď cvičia žiaci. Robí presne to, čo oni: predpaží a zas sa skloní. Robí drepy, robí kľuky, konáre má ako ruky. Vie urobiť cviky mnohé, vzpažiť, stáť na jednej nohe. Kotrmelec spraviť túži, korene však v zemi drží.

Diktát č. 61

Keď sa jeseň chýli ku koncu, medveď stučnie ako sud. Zalezie do brloha a v ňom prespí celú zimu. Len čo sa ohlási jar, medveď precitne zo zimného spánku. Začne jesť, akoby chcel do­behnúť, čo v zime zmeškal. Chutia mu sladkasté šťavnaté korienky a byliny. Nimi si lieči oslabnuté zdravie, veď čaj mu nik neuvarí.

Diktát č. 62

Spisovateľ Anton Bielek sa narodil v Bytčici. Severozápadnú oblasť Slovenska nazval Drotáriou. Za kolísku drotárstva pokladal dedinu Veľké Rovné. Drotári prenikli do celej Euró­py, do Ameriky, do Ázie, ba aj do Afriky. Na rozličných výstavách v Londýne, v Paríži aj v Ríme získali drotári zo Slovenska mnoho ocenení.

Diktát č. 63

Ďurko vedie na remeni medvedicu Lúču. Lúča poslušne nastúpila do vagóna. Prešli Smokovec i Polianku. Vo Vyšných Hágoch vlak zastal. Na železničnej stanici Štrbské Ple­so čakal Lúču a jej sprievodcov Martin z Pod­banského. Spoločne vykročili cestou popod Solisko.

Diktát č. 64

Banská Štiavnica leží pod legendárnym Sit­nom. Je srdcom Slovenského stredohoria a matkou stredoslovenských baníckych miest. Mesto sa vyvinulo z osady Baňa. Pôvodnými osadníkmi boli Slováci, neskôr Štiavnicu kolo­nizovali Nemci. V neďalekej dedinke Podsitnianska sa narodil spisovateľ Jozef Horák.

Diktát č. 65

Žiaci v štvrtej B triede radi čítajú. Vierka s Miškou majú najradšej spisovateľku Máriu Ďuríčkovú. Vierka si prečítala jej knihu Dán­ka a Janka. Miske sa zasa páčili povesti o Bra­tislave pod názvom Dunajská kráľovná. To­máš pochválil knihu Kristy Bendovej Opice z našej police. Borisovi sa zapáčila Hevierova kniha Futbal s papučou.

SKLOŇOVANIE PODSTATNÝCH MIEN

PODSTATNÉ MENÁ STREDNÉHO RODU

Diktát č. 66

Na vozíku sedí dievčatko. Na pleci má pre­vesenú kapsičku. Okolo voza sa zbehne kopa detí. Všetky sa prizerajú dievčatku. Čudujú sa, že je dievčatko samo. Rodičia mu zomreli. Deti doniesli k vozu mlieko, zemiaky, uvarené vajíčka. Dievčatko sa poďakuje a pocíti radosť v srdci.

Diktát č. 67

Keď zhasli svetlá v okienkach, vyrazili sme a utekali sme preč. Hrdlá nám zvieral kŕč a v srdciach sa nám rodil strach. Keby sme sa neboli pohli, na mieste sa zadusíme a zhynieme priamo pod oknami. To by bolo radosti a poúčania! Takto vraj skončia deti, ktoré si neve­dia vážiť dobrotu.

Diktát č. 68

Na Slovensku bolo v stredoveku niekoľko ryžovísk zlata. Najbohatšie boli v povodí Du­naja. Pamiatkou na ryžovačov zlata je názov dediny Zlatná na Ostrove. Ryžovači odovzdá­vali kráľovi ročne 25 gramov zlata. Na splne­nie tejto povinnosti museli vedieť nájsť také miesta, kde Dunaj uložil svoje bohatstvo.

Diktát č. 69

V dobrom zdraví sa dožil vysokého veku. Opatrné kroky zašuchotali v lístí. Chlapec sa rozhliadol po okolí, čakal pomoc. Kuna vrtko snorila v kroví. Hlavná hradská sa tiahla popri údolí rieky. V podzemí boli sklady s dokonalým vetraním.

Diktát č. 70

Psík nenávidí autá. Vítal nás so sebavedo­mím dobrého strážcu. Naša chalupa bola v letnom popoludní pôvabná. Petrovi a Jane sa však ešte neprestalo čnieť po mori. Až o nie-koľko dní ma natešene čakali pri vrátach. V našej voliére sa usadil sokol myšiar. Je to najrozšírenejší dravec na našom území.

PODSTATNÉ MENÁ ŽENSKÉHO RODU

Diktát č. 71

Drotár chodil z dediny do dediny, z kraji­ny do krajiny. V izbe už bolo celkom tma, len sviečky blikotavo horeli. Obe stopy sa stratili v húštine. Vybral som sa raz do hory na maliny. Aj medveď si chcel pochutiť na malinách. Sedí v malinisku, naťahuje laby za malinčím. Slnko vysúšalo posledné kvapky rosy.

Diktát č. 72

Kedysi bývalo po večierkoch veselo. Zišli sa susedky na priadky alebo na páračky. Za chví­ľu popretriasali všetky dedinské novinky. Naj­radšej sme počúvali rozprávky a všelijaké prí­hody. Starý otec to pokladal za pletky. Ženič­ky týmto rozprávkam verili a potom sa báli vyjsť do tmy.

Diktát č. 73

Chlapec a dievčatko chodili do hája na jaho­dy, na maliny a na černice. Ráno za hmly prišiel Janko a volal ich na čučoriedky. Deti sa vybrali na ďaleké poľany. Na trávičke sa leskli drobné kvapôčky rosy. Konečne našli čučo­riedky. Vynárali sa z trávy a ponúkali sa im.

Diktát č. 74

Maliny mám zo všetkých lesných dobrôt najradšej. Dnes som sa nevedela zbaviť ne­príjemných spomienok. Na zimu sa svište sťahujú z vysokých hôr nižšie. Starká pozná veľa pekných rozprávok. Radka získala už niekoľko medailí. Smutný je osud vdov a si­rôt.

Diktát č. 75

Chrbtom ruky si rozmazávala po tvári vločky snehu. Kdesi nad lesom sa ozývalo volanie divej husi. Pri chôdzi sa opieral o palicu. V pamäti mi ožívajú spomienky na prázdniny. Chvíľu sme sedeli na medzi. Zelená tráva sa vyťahuje do výšky.

Diktát č. 76

Strýkova chalupa stojí uprostred lúky. Oko­lo šindľovej strechy bývalo veľa vtáctva. Do výšky trčí začadený komín. V zime sa z neho dymí. Ondrej s matkou zbehli do doliny. Z drevenej ohrady štekal na nich pes. Priniesli mu celú hŕbu kostí, aby si ho udobrili.

Diktát č. 77

Detské zotavovne sa ponášajú na seba ako fialky. Sú miestom detského šťastia a radosti. Len večer si zavše sadá na peľaste postelí sivý piadimužík túžby po domove. Vytiahne z taš­ky sivý zošit a s úsmevom na tvári počíta detské slzy. Ale ráno nezostane po ňom ani stopy.

Diktát č. 78

V prítmí opúšťa jazvec svoju noru. Hľadá si aspoň kúsok potravy. Ak zacíti myši, zaraz je pri nich. Keby sa skryli do diery, vykuce ich. Rád si pochutí aj na opadaných hruškách, jablkách či drienkach. Celé leto vyhľadáva do­broty a tučnie. Na konci jesene vlezie do svojej nory. Do jari spí.

Diktát č. 79

Jerguš zastal na stráni. Nevnímal však prí­chod novej jari. Nezbadal belavé hlávky sedmokrások ani koberec zelenej trávy. Po chvíli kráčal z nohy na nohu. Vzďaľoval sa od mesta, od začmudenej fabriky. Za každým krokom väčšmi stískal vykĺbenú ruku. Z tváre mu zmizli všetky črty radostného detstva. Do koli­by miesto dieťaťa vošiel zatrpknutý tvor s bi­čom tvrdosti na tvári.

Diktát č. 80

Rybárovi nebolo všetko jedno. Počul o koše­li, koňovi a prsteni. Kráľovičovi však nesmel nič povedať. Všetci traja sa šťastne vrátili k starému kráľovi. Sám kráľ pripol chudobnému rybárovi družbovský rozmarín. Družba nepomohol krá­ľovičovi so svadobnou košeľou.

Diktát č. 81

Mládenci išli do sveta na skusy. Traja lapaji sa usadili na kraji mesta. Žili tu bohatí remeselníci a obchodníci. Rybári prišli k rie­ke a začali loviť ryby. Jedného večera zastali jazdci pri vyschnutom prameni. Roľníci ma­jú veľa práce na poli.

Diktát č. 82

Muzikanti nelenili, pekne vyhrávali. Mnoho dní putovali lovci cez hory. Uhlia­ri doviezli k peciam drevené uhlie. Požiarnici uhasili oheň až po dvoch hodinách. Maliari a natierači obnovili cez prázdniny našu školu.

Diktát č. 83

Lekárove prsty sa citlivo dotýkali boľavé­ho miesta. Vlak nás viezol popod vysoké vrchy. Veľké kusy dreva poodvážali. Kú­zelníci nám ukazovali všelijaké triky. Zá­hradník sadil v parku kríky. Už pri prvých kvapkách dažďa vytiahli dáždniky.

Diktát č. 84

Skrútené plechy tvorili tiene. Obrovský že­riav dvíhal kusy železa. Staré radiátory, drôty, kotly, sporáky a iné plechy prekladal do vagó­nov. Magnet žeriava si hľadal novú potravu. Menšie kusy železa vyskakovali z haldy ako pierka. Potom sa na magnet prichytili vyrade­né motory a kusy koľajníc.

Diktát č. 85

Mak tu rastie taký, ako nikde v chotári. V košiari bľačalo niekoľko jahniat. Niko­mu nepovedala o svojom žiali. Večer sme sedávali na konári duba. V tuneli sa zjavujú dva reflektory ako ohnivé oči. Divé husi lietajú v kŕdli.

Diktát č. 86

Vtáčiky a zvieratká majú v lese svoje po­schodia. Myšky a krty žijú medzi koreňmi. Sláviky si uvijú hniezdo na zemi. Drozdy hniezdia vyššie v kroví. V bútľavých stromoch žijú ďatle, sýkorky a sovy. Na vrcholcoch síd­lia dravce, jastraby a sovy.

Diktát č. 87

Havrany sa už vytratili. Iba občas sme videli nejakých samotárov. Divé holuby preleteli níz­ko nad poľom. Po oráčine prebehovali zajace. Nad lúkami sa rozospievali škovránky. Všetky vrany sa zdvihli. Za nimi drozdy, krutihlávky, trasochvosty, kalužiaky, sýkorky a uhliariky.

Diktát č. 88

Vták ohnivák začal rozdeľovať vtákom noty a pesničky. Orly zamávali peruťami. Sokoly zašumeli letkami. Prileteli bociany, dážďovníky, žltochvosty, stehlíky i škovránky. Najrých­lejšie vtáky si začali vyberať. Orly si zobrali vŕkanie, havrany krákorenie. Vrabce si uchmat­li čvirikáme. Tak si vtáky, vtáčiky i vtáčence vyberali hlasy.

PODSTATNÉ MENÁ – ZHRNUTIE

Diktát č. 89

Cinkeles je mesto osobitých ľudí. Tam ti vôbec nič neprichodí čudné. Na ulici stretáš kúzelníkov, klaunov a pirátov vo výslužbe. Žijú tam aj lovci hadov, podmorskí kamera­mani, kresliči kreslených filmov a výrobcovia dúhy. Nájde sa tam aj niekoľko hltačov ohňa a mečov, leštičov hviezd a majiteľov koloto­čov.

Diktát č. 90

Drozdice sa chystali na odlet. V doline ne­chajú svojich otcov, bratov, strýkov, synov, ujcov, švagrov, svákov i svokrov. Drozdy sa hnevali na nevďačnice, ktoré si pred zimou odletia do teplých krajov. Drozdy tu zostanú strážiť náleziská červíkov.

Diktát č. 91

Ujo horár ma zaviedol na neveľkú lúku uprostred hory. Po rebríku ma vyviedol na posed medzi konármi vysokých smrekov. Ne­čakali sme dlho. Po chvíli vyšlo z lesa veľké hnedočervené zviera s parohami ako lopaty a s bielymi škvrnami na chrbte. Pred zotmením sa popásalo na lúke celé stádo danielov.

Diktát č. 92

Išli sme po okraji oráčiny. Boli tam nahá­dzané hrdzavé rúry, obrovské skrutky s mati­cami a všelijaké železné haraburdy. Cestu vrúbili namrznuté šípky. Tmavé bobule bazy i plody hlohu splývali s oblohou. Museli sme sa vrátiť. Aj havrany už oddychovali na koná­roch so zobákmi zaborenými v perí.

Diktát č. 93

Z poslednej hrsti ražnej múky upiekla mam­ka synovi posúchy na cestu. Mládenec prišiel doprostred lúky. Keď zbadal hada, siahol po noži. Po chvíli sa ho mládencovi uľútostilo a pohladil ho. Zrazu stál pred ním kráľovič a ďakoval za vyslobodenie z kliatby. Poprosil aj o vyslobodenie sestry.

Diktát č. 94

Stál som raz nad hlbokou roklinou a očami som blúdil po známom kraji. Obďaleč si po­chutnával na čučoriedkach malý chlapec z de­diny. Zavše ma uprosil, aby som ho vzal so sebou na potulky po revíri. Zrazu za skalou čosi slabučko zamraučalo. Zbadal som malé zvieratko podobné mačiatku. Motkalo sa me­dzi stromami.

Diktát č. 95

Naše mesto obkolesujú obrovské hory. Ko­hút zobúdza celú ulicu. Po ňom sa začnú ozý­vať vrabce, pinky, straky a lastovičky. Po chví­li sa rozbľačia ovce. Kozy skáču po dvore, dvíhajú hlavy k belasej oblohe. Cengajú zvon­ce, spiežovce a hrkálky. Pri potoku sa pasú husi.

Diktát č. 96

Prišli k rieke rybári a začali loviť ryby do siete. Opici sa to zapáčilo. Unavení rybári si políhali cez obed pod stromy. Opica sa pri­kradla k sieti. Chcela ju hodiť do vody. Keď ju dvíhala zo zeme, zamotala sa do nej. Rybári ju vyobšívali palicou.

Diktát č. 97

V horúcom lete povyliezajú mloky z vody. Žijú na zemi. Ukrývajú sa na vlhkých miestach pod kameňmi, pod pňami a v iných skrýšach. S príchodom jari sa vracajú do vody. Živia sa malými vodnými živočíchmi.

Diktát č. 98

Čierni operení rytieri si vypovedali vojnu. Boli to tetrovy. Naježené krky skláňali k zemi. Cupotali nôžkami a potom sa pustili do seba. Tĺkli sa krídlami. Nohami búšili do pŕs. Pre­skakovali a ďobali si do očí. Prestali bojovať až po východe slnka.

Diktát č. 99

Vďačné zajace nakládli Zajko vi plné auto kapusty. Zajko poznášal svoje poklady. Odo­bral sa od stromov, podal labku susedovi krtkovi, srnke labkou zakýval. Sadol do auta a uháňal za hory, za doly. Išiel do chalúpky svojich rodičov.

Diktát č. 100

Jeseň sa rozliala po kraji. Listy na stromoch menili farby. Tráva na lúkach a na medziach zošedivela. Po zemiačniskách si vykračovali voly. Zvieratá ťahali za sebou pluhy a vyorávali zemiaky. Ženy ich zbierali do košov a ob­čas vystierali zohnuté chrbty.

Diktát č. 101

Srnka má dva kožúšky. Aj tak je skromná, placho žije v ústraní. Od jari do jesene nosí červenkastý kožuštek. Keď šibnú prvé mrazy, oblečie si kožuch sivohnedej farby. Takúto farbu majú i buky a iné stromy. Zimný kožuch ju chráni pred zimou a pred puškami poľovní­kov.

Diktát č. 102

Močiar lákal. Po búrke ožíval novými zvuk­mi. Zaškriekali žaby, zakvákali kačky, ozvali sa trsteniariky. Okolo kvitlo veľa kvetov. Voda v močiari je miestami číra, vidieť až na dno. V tejto vodnej džungli majú svoje sídlo dráči našich močiarov. Sú to mloky.

Diktát č. 103

Ráno nás privítalo bezvetrím. Ticho rušil iba šum pobrežných vodopádov. Člny sa roz­behli po hladine ako šípy. Domorodci nás ove­šali vencami z kvetov a pošúchali si s nami nosy. Tam sa to rovná bozku. Prihovorili sa nám dvaja starší náčelníci. My sme im dali klince, sekery a nože. Získali sme potraviny a vodu.

PRÍDAVNÉ MENÁ

Diktát č. 104

Starý hrad bol sídlom lúpežného rytiera. Po búrke je vzduch svieži a voňavý. Miš­kovi chutil čerstvý domáci chlieb. Unavený záhradník oddychoval pod starou jabloňou. Neznámy poľovník sa odmlčal po týchto slovách. Zvieratko má chlpatý chvostík ako veverička.

Diktát č. 105

Boli to zdraví a mocní chlapi. Aj mladí ľudia musia mať pocit zodpovednosti. Neľú­tostní velitelia nepoznali zmilovanie. Len vytrvalí športovci dosahujú dobré výsledky. Šarvanci už boli celí fialoví od zimy. Zod­povední lekári starostlivo vyšetrujú všetkých pacientov.

Diktát č. 106

Zuzka a Maťo sedeli v hlbokých kožených kreslách. Cítili sa v nich veľmi maličkí a bez­branní. Nad nimi sa vypínal mohutný pracov­ný stôl. Za stolom sedel vážny muž s ceruzkou v rukách. Povedal im, že ujo Vilko skonštruo­val vynikajúci prístroj.

Diktát č. 107

Spánok medvedice sa stal pokojnejším. Dych bol zo dňa na deň tichší a chladnejší. Jej široký hrudník sa menej nadvihoval. Mohutné telo sa pomaly stáčalo, akoby tu ležal ozrutný jež. Ani hlboký spánok jej nezastrel zmysly. Jej sluch zostával čujný, ňuch pohotový.

Diktát č. 108

Pltníkov ozbíjali neznámi zbojníci. Úz­ky a nenápadný vchod do jaskyne neobjavili ani skúsení poľovníci. Správni chlapi bojujú statočnými spôsobmi. V triede sa ozval ten­ký, piskľavý hlások. Staré hrady sú mlčanli­ví svedkovia dávnych čias. Maťo a Jano, to boli rúči mládenci.

PREDLOŽKY

Diktát č. 109

Čím by sme boli bez krtkov? Ich život pod zemou je vzrušujúci. Chlapci sa kúpu v potoku za záhradou. Nemotorne ju pohla­dí po vlasoch čiasi ruka. V snehu zostali po srnke len stopy. Nevyrušuj, pani učiteľka sa na nás pozerá. Mirka často rozpráva o prázdninových zážitkoch.

Diktát č. 110

Pod jelšami sa rozprestiera zelená pažiť s roztrúsenou ďatelinou. Malá medvedica s údivom pozoruje voľný svet. S noštekom pri zemi oňucháva každú novú vec. Pohrá sa s muškami aj s drievkom. So psom Brokom uzavrela prímerie. Aj s veľkým kocúrom sa skamarátila.

Diktát č. 111

Pes vyskočil z búdy a odtrhol sa z reťaze. Srnku sme zbadali za záclonou zo sneho­vých vločiek. Pich má lieskovce zo všetkého najradšej. Nočná stráž spraví z Maroška hrdinu. Z orechov našla stará mama iba škrupiny. Uprostred izby stál stôl z lipového dreva.

Diktát č. 112

Stará mama leje do lavóra studenú vodu z potoka. Dávid mal hrôzu zo studenej vody. Starý otec vyšiel z malej izbičky. Povedal, že do jeho postele sa môže ísť iba s čistými noha­mi. Voda je studená, ale so starým otcom je dobre spať.

Diktát č. 113

Pri veľkých kachliach bola lavica, v kúte posteľ. Vedľa nej stála skriňa so zásuvkami. Pri okne stál kolovrátok, pri ňom praslica s kúdeľou. Z kúdele trčalo vreteno. Na stene viseli obrázky s drobnými kresbičkami. Z povaly viseli plátenné vrecúška s liečivými bylinkami.

PÍSANIE ČIARKY VO VETE

Diktát č. 114

To je náš dom. Vpredu dva oblôčiky, zá­hradka a pletený plot. V záhrade je cibuľa, mrkva, petržlen a fazuľa. K nám veľa ľudí nechodí. Zavše príde obecný sluha. Zastavia sa kosci, drevorubači a pastieri. Niekedy prichá­dza kožkár. Vymieňa s dedkom kožky za puš­ný prach, kapsle, obnosené nohavice, kabát alebo topánky.

Diktát č. 115

Párik sokolov sa nečakane vrátil a za­chránil svoje hniezdo. Chlapci pekne vyumývali a vyčistili telefónnu búdku. Jeseň je veľká parádnica, červeňou si farbí líca. Ve­del som, že prídem neskoro. Pozerali na mňa nedôverčivo, no akosi veselo. Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí.

Diktát č. 116

Keď skosili lúky, stráne, prišiel svrček o bý­vanie. Kadiaľ chodí, reči trúsi, že do sveta odísť musí. Stratil chatku z trávy zvitú a nič už ho nedrží tu. Pôjde pekne popri ceste, zastaví sa iba v meste. Ulica vraj veselá je a chytrák sa lacno naje. No a čo sa hudby týka, vždy hľadali.

Diktát č. 117

Mačiatko bolo pásikavé, ryšavkasté ako hr­dzavý plech. Labky malo mocné, vysoké. Na koncoch uší mu trčali čierne štetinky, miesto chvosta malo len kýptik. Chlapec dobre urobil, že mu uhol z cesty. To mačiatko bolo rysie mláďa. Rysica by sa s ním nemaznala, keby chlapec mláďa chytil. Iste bola blízko, lovila myši a striehla na iné slabé a chorľavé zvieratká.

Diktát č. 118

Blíži sa jeseň. V tichom povetrí nehybne stoja ožltnuté topole, brezy a javory. Z brány vychádza rodina, ktorá býva vedľa nás. Úplne nízko nad strechami preletí lietadlo, zakýva krídlami. Jeseň je za oblokom, lístie hnedne. Žiarivo svietia tri žlté duly, ktoré ešte visia na strome.

Diktát č. 119

Medveď sa pokojne hostil na malinách. Hľa­dím na neho a on na mňa. Ani jeden z nás nedáva najavo strach, ale nebolo mi všetko jedno. Keď som ho chcel odohnať, medveď pokročil ku mne. Kým sa ty doťapkáš, ja bu­dení dávno preč. Vzal som nohy na plecia a bežal som preč.

Diktát č. 120

Medveď ustavične vandruje, zháňa čosi pod zub. Raz labami roztrepe mravenisko a po­chutnáva si na kyslých mravcoch, inokedy vy­rabuje med divým včelám z dutého stromu. Zavše mu príde chuť aj na mäso. Vtedy zablúdi do košiara a ukradne ovcu. Ide tam so stra­chom, aby mu ovčiarske psy nenačali kožuch.
Sýta zeleň anglického trávnika na lúčke ho zvábila, aby sa pokúsil o kotrmelec. Možno by sa mu bol cvik aj podaril, keby sa mu nebolo zviezlo sako na hlavu. Potom stratil nejaký čas hľadaním kľúčov, električenky a drobných mincí. Tieto veci zvyčajne opúšťajú vrecká, keď niekto urobí kotrmelec.

PRIAMA REČ

Diktát č. 121

Žili raz dvaja hlupáci. Pred domom na kríku sedela kukučka.„Čo tam robí?" spýtal sa prvý hlupák. „Ty nevieš," odvetí mu druhý, „že nám pri­niesla na krídlach leto?" „Naozaj, "čuduje sa prvý hlupák. Druhý navrhuje: „Tak si vezmime čln a poďme na ryby."

Diktát č. 122

Ježko stretol mačku Lížu. „Čo tu robíš v takej tme?" pýta sa Ježko. „Myši chytám," odpovedala Líza. Ježko sa ponúkol: „Pomôžem ti." Líza súhlasila: „Dobre, budeme chytať spolu." A tak chytali spolu myši do bieleho rána.

Diktát č. 123

Išla raz modrá a stretla žltú, ktorá stála na križovatke a čakala. „Kam ideš?" spýtala sa modrá. „Chcem prejsť na druhú stranu," vysvetľovala žltá, „ale je stále červená." „Chyť sa ma," ponúkla jej modrá ruku. Chytili sa a hneď z nich bola zelená. Takto mohli prejsť. „To je dobre," povedala žltá, „že modrá a žltá dávajú spolu zelenú."

Diktát č. 124

Vystúpila Dominika na dúhový most. Po­šmykla sa jej noha. Prejdi chytro na môj hnedý pás," poradila jej dúha. Vtom sa zablýskalo, až oči oslepilo. Dúha skríkla: „Prejdi chytro na môj žltý pás!"

SÚHRNNÉ DIKTÁTY

Diktát č. 125

Našla vrana kúsok syra. Líška žiadostivo vypliešťa oči na syr. Poprosila vranu: „Pani vrana, zaspievajte nám niečo!" Vrana pyšne nadula hruď. Zatrepotala krídlami a spustila: „Krá-krá-krá."„Ty si ale hlúpa," zachichotala sa prefíkaná líška a chňapla po syre.

Diktát č. 126

Keď sa deti vrátili z výletu, pribehli za mnou. Na lúke a na úbočí vraj videli veľa lievikovi­tých jamôčok. Spytovali sa ma, či viem, kto a prečo ich porobil. Netušili, že zavčas rána sa po tej istej lúke prechádzal podivný tvor. Bol to šedivý ťarboš jazvec. Ostrými pazúrmi vyšklboval zo zeme pandravy a porobil jamôčky.

Diktát č. 127

V zotavovni vytiahne Lotka z kôpky bieliz­ne fotografiu a podávajú Lujze. Lujzine oči sa priam prilepia na milú tvár. Obrázok si prud­ko pritisne na prsia a šepce: „Moja mamička." Lotka ju objíma okolo krku a dodáva: „Naša mamička." Dievčence sa pritúlia k sebe.

Diktát č. 128

Cez prázdniny prišiel k nám do horárne pria­teľ z mesta. Šli sme spolu na jahody. V pod­večer sme sa vracali domov s plnými krčiažkami. Krížom cez chodník lezie malý jež. Môj priateľ sa zohol, že ho chytí. Lenže jež sa v okamihu skrútil do klbka. Skúste chytiť pich­ľavé klbko holými rukami! Vodopád žumpy bol ešte zamrznutý. Viseli z neho mohutné ciagle a tvorili rozprávkové biele a zelené jaskynky. Chlapci sa k nim opa­trne priblížili, lebo ľad na žumpe sa prehýbal.

Diktát č. 129

Drobné červenkasté mravčeky boli všade. Mraveniská si stavali pri teplom potrubí v šachte. Odtiaľ sa rozliezali po bytoch. Naj­skôr liezli do kuchýň. Nijaká skriňa ani chlad­nička nedokázala uchrániť potraviny pred ich hryzadlami. Múka, krupica, cukor a šunka putovali do smetných košov.

Diktát č. 130

Jedného dňa som zbadal na vysokých ska­lách zviera. Podobalo sa tmavej koze s krátky­mi zahnutými rožkami. Vyhrievalo sa v závet­rí. Potom vstalo a skákalo zo skaly na skalu, akoby malo strunky alebo krídla namiesto nôh. Ani som nezbadal, kedy zmizlo. Taký je kamzík. Je pánom vysokých brál a hlbokých priepastí.

Diktát č. 131

Niekedy preletí ponad teplicu krásny zelený či beláskavý vták. Má dlhý zobáčik. Za letu sa takmer dotýka vody. Prudko lieta a zriedka sa zastaví. Števo Fašunga povedal, že je to rybá­rik. Na jar zasa spievajú v potôčku zelené a brnavé žaby. Tenuško i chrapľavo. Jerguš vtedy dlho nespí. Rád ich počúva.

Diktát č. 132

Čo všetko sa dá vidieť pod lavicou! Miro Sovák sa schoval pod lavicu a pozoroval podlavicový svet. Farebné papuče boli ako zapar­kované autá. Čí je tento červený automobil, ktorý sa práve pohýna dopredu? A táto rozbi­tá sivá lada? Miro je obklopený autami. Vtom sa k nemu spustí žeriav. Je to ruka pani učiteľ­ky. Vyťahuje ho do výšky.

Diktát č. 133

Kamzík sa na tenkých bystrých nohách ob­ratne šplhá aj po neschodných horských výmoľoch. Je skromný. V zime sa živí machom, lišajníkom a kosodrevinou. Ani by si neveril, ako ďaleko dovidí a ako dobre počuje. Zavča­su zuteká pred každým nebezpečenstvom.

Diktát č. 134

Na prehriatom kameni sa zjavila sivá troj­uholníková hlava. Hľadí z nej dvoje jedova­tých očí. Vyplazuje ligotavý jazyk. Trhavým pohybom sa šmýka čoraz bližšie. Za hlavou sa ukáže aj zvyšok tela. Vo chvíli sa zvinie do klbka a už sa vzpiera do výšky. Zasyčí a chystá sa uhryznúť. Je to vretenica.

Diktát č. 135

Čo je to za nôta, čo cez chotár beží? To cupoce jarný dáždik svieži. Z veľkých kvapiek korálky vešia na halúzky. Svrčkom vypral ko­šele a lienočkám blúzky. Prvosienkam dia­manty do kalíškov púšťa, šuchotavou pesnič­kou pri vrava sa z hustia. Keď slniečko vykuk­ne pozrieť, čo sa deje, z každej kvapky na tráve dúha sa mu smeje.

Diktát č. 136

O chvíľu prileteli sýkorky. V zelených kabá­tikoch, s čiernymi čiapočkami na hlavách. Sú bystré a obratné, ale ľahkoverné. Poznajú len húštiny stromov a krovia. K človeku a jeho obydliu sa uchyľujú len v najväčšej núdzi. Ná­strahy prebitého mudráka nepoznajú.

Diktát č. 137

Pozri, tam na strome čupí veverička. Hneď ráno sa chce hrať na skrývačku. Rada by ťa odvábila na iné miesto. Bojí sa, aby si nenašiel jej komôrku plnú orieškov a vysušených hrí­bov. Svoju skrýšu ti nevyzradí. Preskakuje zo stromu na strom. Úplne ti zmizne z očí. Iste už kŕmi v hniezde svoje mláďatká a hovorí im, že ťa prekabátila.

Diktát č. 138

Prvý raz som videl líšku, keď som bol malý chlapec. Šli sme so starým otcom do hory na haluzinu. Zrazu nám prebehla ryšaňa krížom cez cestu. Nevedel som odtrhnúť oči od húštiny, kde sa stratila. „Nehľaď toľko za ňou," vraví mi starý otec. Líška má v lete veľa staros­tí. Loví myši, vtáčiky na zemi a iné drobné zvieratká. Nimi kŕmi svoje líšťatá.

Diktát č. 139

Je ticho. Hodiny tikajú a ja sa učím. Zrazu sa ozve v byte výkrik. Poznám príčinu. Ocko objavil na poličke medzi knihami Murka. Rád sa skrúti ako okuliarnik indický medzi knihy. Ocko vyletí z pracovne a rúti sa ku mne. Rých­lo bežím po kocúrika a odnášam si svoj rozo­spatý poklad. Nos mám zaborený do jeho mäkkého kožúška.

Diktát č. 140

Svoje potulky som často končieval na grúni u staručkého baču. Rád som počúval jeho príbehy o vlkoch. V časoch jeho mladosti klád­li každú noc ohne pri košiari. Iba oheň doká­zal odplašiť neodbytných vlkov. Niekedy sa aj vo dne zakrádali vlci ku košiaru. Vtedy stačilo spustiť krik a vlci sa chytro rozbehli po prík­rych svahoch.

Diktáty pre 4. ročník

Diktát č. 141

Drozd zletel na plot. Zrazu začul hvizd. Prišiel známy starec. Hodil na zem hrach a bôb. Zbadal to aj vrabec. Hneď sa prihnal celý húf. Vtáčiky začínajú mať hlad. Čoskoro príde mráz a sneh. Ročné obdobia sú neúprosný kruh. Aj príroda potrebuje oddych.

Diktát č. 142

Lepší dlžník ako hnevník. Kupec všetko predá. Držia sa ako reťaz spolu. Zvyk je železná košeľa. Čo človek vie, to je všetko dobré. Pamäť ho pomaly opúšťa. Breh pluhom orie a vodu hrabľami hrabe. Už chce žať, hoci nesial. Od hada býva jed, od včely zasa med.

Diktát č. 143

Deti čítali knižku Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. Podľa nej chcú hrať bábkové divadlo. Vystrihujú žabky, rybky a vtáčiky. Potom lepia krúžky. Na podložke sa objavujú notové postavy. Ešte zelené halúzky na oponu. Rozprávka sa začína.

Diktát č. 144

Pre život je potrebná voda. Preto majú ľudia odjakživa sídla tam, kde sú pramene alebo rieky. Dnes vieme vodu upravovať v čističkách. Všimnite si zvláštne stavby na výšinách v okolí miest. V nich sa zhromažďuje voda a v noci sa utvára zásoba. Ráno jej je dosť pre ľudí v celom meste.

Diktát č. 145

nebýva unavená, bič, bitka, býček, kohútovo bidielko, dobíjať baterku, vydobyť si víťazstvo, nadbytok, úbytok, prebytok tovaru, bydlo človeka, byt v bydlisku, byť bystrý, úbytok vlahy, srdce bije

Diktát č. 146

mydlový roztok, podaj mi, my ideme, odomykať dvere, zostať v pomykove, často sa mýliť, bystro rozmýšľať, vtipná myšlienka, veselá myseľ, zmysel pre vkus, milý Emil, vymyslený dej, umytá podlaha, myjavský kroj, mihnúť okom, dotieravý hmyz, potravi­nársky priemysel, milované dieťa

Diktát č. 147

Ujo horár je pyšný na svoj les. Ráno pohladí svojho psíka po pysku a už kráčajú spolu do lesa. Hneď na kraji lesa ich víta piskot drobného vtáctva. V hustom kroví rastie aj pichľavé tŕnie. Mäkká obuv sa v nej ľahko prepichne. Do lesa sa nechodí v prepychových šatách. To ujo horár pripomína turistom, ktorých stretne v lese. Pýtajú sa ho často na cestu alebo na prameň, z ktorého sa dá napiť. Každý zvedavý dopyt uspokojí, veď les pozná ako svoju dlaň.

Diktát č. 148

zapýrené, píliť, kopýtko, píla, pirôžky, pískanie, písmená, pytliactvo, pyskatý, vypýtať sa, dopyt, pichliače, pinka, píšťalka, piškóta, pivnica, pykať, opica, spisovateľ

Diktát č. 149

Silvester chodí pravidelne vysýpať smeti. Jeho otec práve nasypal plnú sýpku obilia. V sychravom čase sa ľudia aj sýkorky chvejú ako osika. Podráždený had syčí. Aj hus sa bráni hlasným sipotom. Dosýtil som sa jablkom. Ovocie pred jedlom vkladá­me do sita a umývame pod tečúcou vodou.

Diktát č. 150

Výr zahúkal. Vír prachu sa krútil. Počuli sme ich vyť. Videli sme ich viť venčeky. Vlčica vyla v noci. Vila stála v novej štvrti. Skús to vyryť. Prestaň víriť vodu. Môžeš mi vydať drobné? Často ho vídať u susedov. Bude sa vydávať. Zuzku vídavať v parku.

Diktát č. 151

Deti v hlúčiku vyprskli od smiechu. Športovci výskajú po víťaznom zápase. Starším ľuďom z úcty vykáme. Medzi krásne výročné zvyky patrí vinšovanie na Vianoce. Uvili sme kytičku pozdravov pre Vysoké Tatry.

Diktát č. 151

Z chrámu sa ozývala organová hudba. Ospalý človek zíva a vyzivuje. Aj bábätko zavité v perinke nenápadne zívlo. Začínajú sa dlhé zimné večery. Naša trieda získala víťazstvo v zbere papiera. Výhra sa nám zíde na výlet.

Diktát č. 152

V údolí neďaleko potoka sa ozývalo zurčanie. Korytnačky osobitne žaby okolo rybníka lovili vodný hmyz. Milý Karol veselo vykračuje po šmykľavom chodníku do školy. Janko na neho rýchlo zapískal. Tu pred nimi poskakuje krívajúca sýkorka. Celé krídlo mala sinavé. Nevedia si vysvetliť, kto mohol vtáča trýzniť.

Diktát č. 153

V obchode nás ochotne obslúžili. Malé mača sa obtiera o nohy. Zvedavé deti obstúpili svoju učiteľku. Turisti si obzerali obnovené námestie. Stromy sú obsypané ovocím.

Diktát č. 154

Po ulici chodí bezdomovec. Bezradne blúdi ako túlavá mačka. Každý ho bezohľadne
odoženie z dvora. Domov a rodina sa nedá obstarať v obchode. Rodina je ako rastlina. Rozkvitá, keď sa o ňu všetci starajú. A ona sa potom odmení. Poskytne dôveru a bezpečie.

Diktát č. 155

Žiaci Ján Malý a Michaela Trnková sa stretli v tábore vo Vysokých Tatrách. Levoča a Bardejov majú vzácne kultúrne pamiatky. Košičania a Prešovčanky sa vybrali na výlet do blízkeho Poľska. Pán učiteľ Vrbovský precestoval Maďarsko aj Českú republiku. Na atletických pretekoch súťažili aj Bulhari, Nemci a Rakúšania. Na Vianoce sa tešia všetky deti. Vo hvezdárni v Hurbanove pozorujú povrch Mesiaca.

Diktát č. 156

Z okna nášho dvora vidím mosty, domy, komíny a dvory. Po uliciach kráčajú chodci. Policajti riadia križovatky Školy sú plné žiakov a študentov. Na trhu sa ozýva vrava predavačov Návštevníci si vyberajú plášte, zimníky, inde zas kupujú med a orechy. Plné pulty sa prehýbajú pod žltými zemiakmi, banánmi, pomarančmi.

Diktát č. 157

Prišiel koniec zimy. Objavujú sa príznaky jari. Na stráni sa belejú snežienky. Pri riekach čoskoro zakvitnú fialky. Z nízkej trávy vyletujú mušky. Vracajú sa divé husi. V dolinách sa ozý­vajú kukučky. Návštevníci hôr sa chystajú na jarné vychádzky. Prebúdzanie prírody nás napĺňa pocitmi radosti.

Diktát č. 158

Vnúčence blahoželali starým rodičom k výročiu sobáša. Jubi­lantom sa v očiach zaligotali slzy. Všetci im priali žiť ďalej v šťastí a dobrom zdraví. Prišli aj dievčatá od susedov. K blahoželaniu pridali aj pieseň. Oslávenci po úprimnom dojatí ponúkli hostí malým pohostením.

Diktát č. 159

Šumia nad tretinou nášho milova­ného Slovenska. Rastú do výšky k modrej oblohe. Skladu sa k úrodnej zemi. Sú bohaté na smreky, jedle, brezy i duby. Lesy sú pľúcami každej krajiny.

Diktát č. 160

Vo vysokých bralách zvedaví turisti zbadali zviera podobné tmavej koze Udivilo ich krátkymi zahnutými rožkami. Skákalo z obrovských skál na malé. Akoby namiesto nôh malo pružné strunky alebo ľahké krídla. Na tenkých bystrých nohách sa obratne šplhá a, po neschodných horských zrázoch. Taký je tatransky kamzík.

Diktát č. 161

Jakub si náročky sadol k oknu. Dnes sa musí dostať včas domov. Dôkladne si vyčistite topánky. Balón ľahučko vzlietol. Všade v obchodoch je už zatvorené. Zajtra bude sviatok.

Diktát č. 162

Pri nízkej vrbine v kroví kačička založila hniezdo. Vo vode nazbierala krátke prútiky. Posplietala ich zobákom do kruhu. Z chrbta si vytrhla pierka. Do peria uložila vajíčka. Pred hniezdom narástla ochrana z trávy. O niekoľko týždňov viedla mláďatká k plytčine.

Diktát č. 163

Na autobusovú stanicu neustále prichádzajú autobusy s cestujúcimi. Odpočiňme si! Vezmite batožinu k nástupišťu! Kedy odchádza autobus do Nitry? Prečo tento spoj už odišiel? Pricestujete zajtra? /Majte sa dobre!

Diktát č. 164

Hrady na Slovensku v minulosti bývali opevnené hrubými múrmi. Do hradov sa vchádzalo zvláštnym mostom. Okolo hradov boli priekopy naplnené vodou. Na nádvoriach vybudo­vali stajne, komory, kuchyne aj byty pre strážnikov a sluhov. Vyššie žil hradný pán s rodinou. Život na hrade bol veselý a bezstarostný. Pyšnými hradmi boli Čachtice, Strečno a hrad na Orave.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/10946-diktaty-pre-4-rocnik/