Syntax slovenského jazyka

Syntax

Cieľ: Dodržiavať pravidlá a požiadavky syntaxe pri tvorbe viet. Vedieť vysvetliť funkciu prísudku, podmetu vo vete a aplikovať vedomosti v štúdiu cudzích jazykov. Vedieť vysvetliť vetný základ, nájsť ho vo vete. Vedieť vysvetliť funkciu predmetu, prívlastku a prísl. určenia, doplnku vo vete a obmieňať podoby jednotlivých vetných členov rôznymi slov. druhmi. Vedieť vyhľadať a pomenovať druh skladu medzi slovami. Vedieť zdôvodniť vzťah medzi členmi s ohľadom na ich funkciu v sklade. Transformovať jednoduché vety na polovetné konštrukcie a súvetia Očakávané vzdelávacie výstupy a naopak, využívať ich funkčne v jazykových prejavoch. Dodržiavať správny slovosled v písomnej a ústnej podobe. Nájsť v texte odchýlky od vetnej stavby – vsuvku/elipsu a funkčne ich využívať v jazykových prejavoch. Dodržiavať interpunkciu v jednoduchej vete a v súvetí. Vedieť odlíšiť priraďovacie a podraďovacie súvetie. Vedieť určiť druh priraďovacieho a druh VV podraďovacieho súvetia. Vedieť rozpoznať medzi súvetiami zložené súvetie, správne identifikovať hlavné a vedľajšie vety, pokúsiť sa vytvoriť schému. Ovládať základné pravopisné javy. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
 
Syntax
- jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa zo slov skladajú vety a z viet text
- náuka o vetných členoch, skladoch, vetách, súvetiach

Druhy syntaxe

1. syntagmatická syntax - skúma vzťahy medzi plnovýznamovými slovami vo vete (v
syntagmách)
2. vetná syntax – skúma vzťahy medzi vetami
3. polovetná syntax – skúma polovetné
konštrukcie (doplnok, prístavok, príslovkové určenie, predmet)
4. nadvetná (textová) syntax – skúma výstavbu celého textu
 
1. Syntagmatická syntax

- Syntagma = vetný sklad

-  spojenie 2 plnovýznamových slov vo vete, ktorý odráža nejaký vzťah z reálnej
skutočnosti (otec kosí, dieťa plače)
 
-  vetný člen – plnovýznamové slovo, ktoré s iným plnovýznamových slovom/slovami
vo vete vytvára vetný sklad = syntagmu
 
Vetné sklady

- prisudzovací (podmet + prísudok) – tvorí gramatické jadro dvojčlennej vety (brat číta)
- určovací sklad – 1 vetný člen nadradený a druhý podradený (číta knihu)
- priraďovací sklad – spája 2 rovnaké vetné členy (brat a sestra, knihu a časopis)

 
2. Vetná syntax

- veta – syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a

zvukovo (intonačne) uzavretá
 
Vety podľa zloženia:
- zameniteľnosť viet v priraďovacom súvetí (zámer autora)
- hlavná veta – príznakový prostriedok na vyjadrenie emócií (Aby ma trápil, preto to robí! )
 
1. jednoduché – majú 1 prísudok
a) nerozvitá: Brat číta.
b) rozvitá: Môj brat číta knihu.
 
2. súvetie
(jednoduché - zložené, priraďovacie - podraďovacie)
a) jednoduché – má 2 prísudky (Vraveli, že prídu.)
b) zložené – má viacero prísudkov (Pýtal som sa, čo prinesie, keď nás navštívi.)
 
A)  priraďovacie (Sused bol nemilosrdný voči všetkých a suseda tá sa vždy ku mne prihovorila.)
B)  podraďovacie (Sused bol taký, že sa ho každý bál.)
 

- hovorový štýl – jednoduché vety
- umelecký štýl – bezspojkové spájanie viet
- odborný štýl – podraďovacie súvetia s VV
- administratívny štýl – zložené súvetia

Vety podľa obsahu/modálnosti:
1. oznamovacie – Otec číta.
– informuje, na konci je bodka, klesavá melódia
- bezpríznaková, vo všetkých jazykových štýloch (najmä odborný, administratívny)
 
2. opytovacie
– vyzýva na odpoveď, na konci je ?
→  stúpavá melódia (zisťovacia) – Požičiaš mi pero? (áno/nie)
→  klesavá melódia  (doplňovacia) – Kto to urobil? (odpoveď – nový fakt, opytovacie zámeno)
- v populárno-vedeckom článku (medzititulky), v školskom výklade
- subjektívne štýly
 
3. rozkazovacie – Poď sem! Hijó!
– vyzýva k činnosti, na konci je !, klesavá melódia
- administratívny štýl (neurčitkové formy rozkazu)
- subjektívne štýly
 
4. želacie – Nech už konečne prší! Bárs by už snežilo.
 
Zvolacími vetami sa môžu stať všetky typy viet.
- v subjektívnych štýloch
- dotvárajú citovým dôrazom
- na konci je ! (Nesiem to!)
 
- oznamovacie vety – bezpríznakové, všetky štýly
- rozkazovacie vety – administratívny štýl
- opytovacie, rozkazovacie a zvolacie vety – subjektívne štýly
 
Vety podľa členitosti:
- jednočlenné (slovesné a menné)
- dvojčlenné (úplné a neúplné)
 
Jednočlenné vety:
- odborný a publicistický štýl – jednočlenné neslovesné vety (názvy diel, článkov, kapitol...)
- hovorový a umelecký text – expresívny výrazový prostriedok
- vyjadrené neurčitkom – administratívny a hovorový štýl (Nefajčiť! Neprechádzať!)
- v úvahe, v rozprávaní (Láska, Ľúbiť. Vodu! Pomoc!)

 
vetné členy - prezentácie
 
3. Polovetná syntax
 
Polovetná konštrukcia
-  syntaktická konštrukcia, ktorá má vo vete funkciu vetného člena (predmet,
príslovkové určenie) a zároveň má stavbu vety
-  plní funkciu doplnku, prístavku, príslovkového určenia a predmetu
-  približuje sa k vete (odlišuje gramatickým usporiadaním a schopnosťou zhusťovať text, úspornosť komunikácie)
 
-  nemôže stáť samostatne ako veta, má len poloprísudok:
-   
a)  slovesný (mama varila sklonená), vyjadrený príčastiami (Jana, urazená jej rečami, odišla), neurčitkom (Videl biele albatrosy plávať vzduchom.), prechodníkom (Mama polievala, spievajúc pesničku.)
b)  menný (otec sa vrátil unavený) – vyjadrený slovným druhom – podstatným menom (Sused pracuje ako vrátnik.), prídavným menom (Anka zaspala spokojná.), zámenom (Jana považovali za iného.), číslovkou (Jano dobehol prvý.)
 
Neurčité tvary slovesa:
- neurčitok (koncovka – ť) – písať, vidieť
- prechodník (koncovka –uc, -úc, -iac) – píšuc, vidiac
- činné príčastie prítomné (koncovka –uci, -úci, -iaci) – píšuci, vidiac
- činné príčastie minulé (koncovka –vší, -všia, -všie) – písavší, vidivší
- trpné príčastie (koncovka –ný, -tý, -ený) – písaný, videný
- slovesné podstatné meno (koncovka – ie) – písanie, videnie


Funkcia polovetných konštrukcií:
 
- 1. Doplnok – rozvíjajúci vetný člen, ktorý sa vzťahuje na 2 vetné členy:

a)  podmet a prísudok (Jano dobehol prvý.)
b)  prísudok a predmet (Jana vyhlásili za najlepšieho.)
 

- 2. Prístavok – rozvíjajúci vetný člen vyjadrený podstatným menom, ktorý sa pripája k nadradenému podstatnému menu, typy:

a)  vysvetľovací: Janka, čiže krstná mama nevesty, bude sedieť tu.
b)  zužovací: Najbližší susedia, t. j. Bolkovci, sedia na konci.
c)  zhrňujúci: Jano a Jožo – teda družbovia – sedia napravo od nevesty.
 

- 3. Predmet /vyjadrený neurčitkom/: Mama sa rozhodla napiecť chleba.
- 4. Príslovkové určenie spôsobu /vyjadrené prechodníkom/: Odišla domov spievajúc.
- 5. Prívlastok /vyjadrený trpným príčastím/: Peter, nadšený novou hrou, nepočúval.
 
Využitie polovetných konštrukcií:
- vo všetkých štýloch, najmä v odbornom a publicistickom štýle

Čiarka vo vete
 
1. podraďovacie súvetia:
Nemohli sme prísť, lebo sme boli chorí.
Všimol si si, že sa tu mnohé zmenilo?
Nechal ich tam, kde ich našiel.
Nevieme, čo sa tu stalo, ale musíme pomôcť.
Povedal jej, čo si myslí, a odišiel.
 
2. priraďovacie súvetia bez spojok – a, i, aj, ani, alebo, či
Zbadala ho, lež nedala to najavo.
Spadol zo stromu, no neudrel sa.
Ponáhľala sa, ale nestihla prísť včas.
Nebola smutná, veď sa nič nestalo.
Rada nám navarila, ba aj koláč upiekla.
 
3. pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či NEPÍŠEME čiarku:
Nik nevedel ani sa nik nedozvedel.
Chystajú sa pomôcť alebo sa postavia na odpor.
•  ALE: Čiarka sa môže, ale nemusí písať pred spojkami: a, i, aj, ani,
ak medzi vetami je iný ako zlučovací (napr. odporovací, stupňovací) vzťah:
 
Sľúbil a sľub nedodržal. / Sľúbil, a sľub nedodržal. (odporovacie)
Rečníte veľa a málo konáte. / Rečníte veľa, a málo konáte.
(odporovanie)
Pozrie sa na neho aj sa trochu usmeje. / Pozrie sa na neho, aj sa
trochu usmeje. (stupňovacie)
Odišiel ani nepozdravil. / Odišiel, ani nepozdravil. (odporovanie)
 
4. Čiarka sa musí písať v kombináciách aj-aj, i-i, ani-ani, alebo-alebo, buď-alebo, či-či:
Vtedy sme im aj poradili, aj sme ich povzbudili.
Či sa vám chce, či na to nemáte chuť, pôjdete s nimi.
I izby upraceš, i jedlo pripravíš!
Bola alebo nepripravená, alebo sa tak iba tvárila.
Buď ma poslúchneš, alebo si to urob sám.
 
5. Čiarka sa musí písať pred spojeniami a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to, a pritom
Neučila sa, a predsa si poradila.
Prišlo ich veľa, a to ešte mnohí odmietli.
Boli sme šťastní, a tak sme sa všetci usmievali.
Dali sme im veľa peňazí, a jednako im nestačilo.
Sme tu noví, a preto iba ticho postávame.
 
6. Pred viacslovnými priraďovacími spojkami a či, alebo či vo význame alebo  čiarku nepíšeme.
Príde a či nepríde.
Bolo nás desať a či dvanásť.
Či mu dať voľno alebo či ho zahrnúť novými povinnosťami.
podobne: Budem na teba čakať alebo aj pod oknami stáť.
 
7. Pred podraďovacou spojkou či sa čiarka vždy píše:
Nevedel som, či konám správne.
Mala obavy, či sa mu niečo zlé neprihodilo.
ALE: Príde či nepríde? (alebo)
 
8. Pozor, treba odlíšiť zložený výraz a tak, a to od spojenia zlučovacej spojky a a odkazovacieho výrazu tak, to.
 
Často užíval lieky a to (užívanie) mohlo spôsobiť tieto problémy.
Tento postup sa mi pozdáva a tak (ten postup) budem postupovať i ja.
Je mladý a to je výhoda. (mladosť)
Čiarka sa píše pred spojkovým výrazom a to s vysvetľovacím (dôvodovým) alebo stupňovacím významom:
Nastáva nečakaný, a to až revolučný zlom v myslení.
Ledva sme sa pomestili do autobusu, a to ešte neprišli všetci.
Nikto tam nebol, a tak (a preto) som odišiel.
 
9. Priraďovacím vzťahom sú spojené aj hlavné vety a vedľajšie vety v niektorých typoch zloženého súvetia. Platia tu také pravidlá písania čiarky ako v jednoduchých priraďovacích súvetiach. V niektorých typoch zloženého súvetia je však písanie čiarky špecifické.
•  Čiarkou sa vyčleňujú vedľajšie vety v podraďovacom súvetí. Vedľajšia veta, ktorá stojí medzi dvoma hlavnými vetami, sa vyčleňuje z oboch strán čiarkou. Čiarku v takomto type súvetia píšeme i pred priraďovacími (i zlučovacími) spojkami.
•  Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.
•  Zas pozeral, ako to robia iní, a naberal si máličko, hoci mu chutilo.
•  Martin mi nikdy nedával najavo, že je starší, a ja som zas priveľmi nenakúkal do jeho tajomstiev.
•  Prerušila ma, a aby skryla slzy, utiekla do sypárne.
•  Myšlienka, že ju viac neuvidím, mi nedala spať a objavovala sa v mojich snoch, ktoré ma dlho prenasledovali.
 
10. Vedľajšia veta vložená za priraďovaciu spojku (a, i, ale, alebo) sa ľavou čiarkou osobitne nevyčleňuje, ale čiarka sa píše pred priraďovacou spojkou. (PSP, s. 95)
•  Bolo počuť hrkot kolies oneskorených vozov, a keď sa už celkom zotmelo, ozval sa štekot prvých psov.
•  Niekoľko zvedavcov vyšlo z krčmy, a len čo sme poskákali z koní, ktosi zavolal, že sú naše kone také rovnaké.
•  Keď Pavol Hron povedal, že niečo urobí, tak urobil, a keď povedal, že niekde pôjde, tak išiel.
•  Vystúpili sme na vrchol, a keď sme sa rozhliadli, nevedeli sme nájsť ani slovko obdivu.
 
11. voľný prívlastok sa čiarkami vyčleňuje:
Dievčence, opásané bielymi zásterami, roznášali jedlá. Kráčal popod brezy, zaprášené inovaťou.
 
ALE: tesný prívlastok sa čiarkami nevyčleňuje (je úzko významovo uzko spätý s obsahom celej vety – vetá má význam, nemožno ho z nej vypustiť):
Dom postavený na piesku sa ľahko zrúti.
 
12. voľne pripojený rozvitý doplnok vyčleňujem čiarkami:
Pobehne synovi naproti, otvoriac náruč. Sedí, hlava pochovaná v dlaniach.
 
13. prístavok vyčleňujeme čiarkami:
Kohút, veľký jarabáč, rozkikiríkal sa na celý dvor. U nás rastú ihličnaté stromy, ako smrek,
jedľa, borovica.
 
14. konštrukcie s trpným príčastím vyjadrujúce isté postoje vyčleňujeme čiarkou:
To je, stručne povedané, poriadna blamáž.
Logicky vzaté, tento prípad nie je nič mimoriadne.
 
15. vyčleňujeme čiarkou aj rozvité prechodníkové konštrukcie:
To vedeli, pravdu povediac, všetci naokolo.
Nadväzujúc na včerajšiu diskusiu, budeme sa venovať tomuto problému.
ALE: Objal ich odchádzajúc.

4. Nadvetná (textová) syntax
- skúma skladbu celého textu (súvislý jazykový prejav, kt. sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah – tému)
- Predmet skúmania:

a)  nadväznosť textu (konexia)
b)  slovosled
c)  modifikácia vetnej skladby
d) nadvetná kompozícia textu
- členenie textu
- odstupňovanie textu
 
A) nadväznosť textu (konexia)

- Druhy konektorov:
a)  jazykové (zámená, synonymá, opakovanie konštrukcie – anafora, refrén)
b)  obsahové (fázy rozprávania, opakovanie motívu)
c)  mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na situáciu)
d) retrospektívne konektory /smer dozadu/: Bol raz jeden kráľ. Ten kráľ mal 2 dcéry a tie sa volali...
e)  perspektívne konektory (smer dopredu): Naozaj to nečakal. Na rozchod dovtedy ani nepomyslel. Čosi vám poviem...
f) mimotextové nadväzovanie
 
B) slovosled
- poradie slov vo vete = slovosled
- poradie viet v súvetí = vetosled
- slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr. nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi vetnými členmi je na začiatku vety. Chlapec od susedov doniesol hrušky.
- v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v iných jazykoch

- Slovosled podľa významu = aktuálne členenie:

1. objektívne (východisko výpovede + jadro) – pokojná výpoveď
2. subjektívne (jadro + východisko výpovede) 
 
- 1. východisko výpovede – opiera sa o známe fakty, okolnosti
- 2. jadro výpovede – prináša neznámy, nový fakt

 
Objektívne poradie: Susedia mi požičali stotisíc.
 
Subjektívne poradie: Stotisíc mu susedia požičali.
 
Poradie slov v slovenčine ovplyvňuje:
- a) aktuálne členenie vety – poradie východiska a jadra výpovede
- b) gramatický činiteľ, napr. pozícia vetných členov v postupne rozvíjajúcom prívlastku: náš nový čierny pes, miesto nezhodného prívlastku: chlapec od susedov


- c) fonetický činiteľ: zvuková podoba slov – poradie krátkych foriem zámen v D a A:

správne: Už by sme mu ho nedali ani za svet!
nesprávne: Už aby sme ho mu nedali ani za svet!
 
 
C) modifikácia vetnej skladby:
- nepravidelnosti v stavbe vety
- veta nemá klasickú stavbu, dávajú osobitnú pečať textu, pomáhajú vytvárať individuálny štýl
- Typy:


- vytýčený vetný člen
- pripojený vetný člen
- osamostatnený vetný člen
- výpustka – elipsa
- neukončená výpoveď – apoziopéza
- vsuvka - parentéza
 
1. Vytýčený vetný člen
-  na začiatku vety, zachytávajú atmosféru, situáciu, nedočkavosť, vzťah k osobe...
-  oddelený čiarkou alebo pomlčkou
-  Ružová, tá sa mi páči!
-  Jednotka – tá ešte neznamená úspech v živote.
-  Kradnúť nekradne.
 
2. Pripojený vetný člen
- k vete sa dopĺňa dodatočne, po jej zdanlivom ukončení
- doplní informáciu vo vete, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne
Prosím si tvaroh, ale čerstvý.
Vrátili sme sa z brigády, včera.
 
3. Osamostatnený vetný člen
- ak pripojený vetný člen formálne upravíme ako vetu

Na pohovke niečo ležalo. Okaté a strakaté.
 
4. výpustka
- Neúplná výpoveď /vypustím niektorú časť, zvyčajne menej dôležitú, ktorá je známa z kontextu/
- Dosahuje sa úspora
- Často nachádza v ustálených slovných spojeniach
- Píšeme cez pomlčky alebo čiarky

Mladosť - pochabosť. Aká matka, taká
Katka. Bol si? /Bol si u zubára?/
 
5. Neukončená výpoveď – apoziopéza
- Typická pre hovorovú reč, spája sa s gestom alebo mimikou
- Signalizujú, že sú postavy rozrušené, nepokojné, nevyrovnané...

Žofa: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa odrátalo...
Beta: Aspoň lúčku pod Žiarom...
 
6. Vsuvka - parentéza
- môže byť slovo alebo veta vložená do inej vety
- vo všetkých štýloch
- má voľný slovosled (na rozdiel od prístavku)

 
Začneme, a teraz celkom vážne, s rozborom vašich prác.
Na obed – v horúčave i mraze – chodil domov.
 
D) Nadvetná kompozícia textu:
 
1. členenie textu
- začiatok textu – rámcové časti: titulok, motto, názov, predhovor, prológ,

úvod, abstrakt

- jadro textu – horizontálne členenie: odsek, kapitola, diel
- koniec textu – rámcové časti: záver, epilóg, resumé

- horizontálne a vertikálne
  Horizontálne (vodorovná línia)– vonkajšie (na základe tematiky a významu)
Prozaický text: Básnický text:  Dramatický text:
odseky→   strofy→spevy výstupy→ dejstvá
kapitoly→
diely
 
  Vertikálne – na základe jeho formálnej stránky (postupnosť podľa dôležitosti)
V písanom texte:
ü  Grafické označenie odseku
ü  Veľkosť a typ písma
ü  Farba písma a pozadia
ü  Členenie pomocou číslic a písmen
ü  Titulky, medzititulky
ü  Grafy, schémy, ilustrácie
 
V ústnom prejave:
ü  Intonácia
ü  Mimika
ü  Gestikulácia
ü  Situácia a pod.
 
2. odsek
- najmenšia nadvetná kontextová jednotka
- má obsah – jeden motív alebo motivovaný celok
- Má formu:

 - odsek vyčleníme 5 prázdnymi údermi od ľavej zvislice
 - začíname od ľavej zvislice a odsek vyznačíme vynechaným riadkom
 
Druhy odsekov:
- bezpríznakový (nový obsah – nový odsek) – označený číslicou, odrážkou
- príznakový (vydeľuje ho subjektívny postoj autora) – upozorňuje na niečo, často to býva 1 veta

3. kapitola
- skladá sa z viacerých odsekov, nie je tak presne vymedzená obsahom a formou ako odsek

Druhy:
- kľúčová – v nej nastáva zvrat deja
- kulminačná – dej v nej vrcholí
- rámcujúca – na začiatku a na konci diela
- otvorená – dej nie je ukončený, rozvíja sa i v ďalšej kapitole

 
4. odstupňovanie textu
- text zložený z významnejších a menej významných obsahových častí, ktoré sú odstupňované (vertikálne) nielen podľa dôležitosti, ale aj podľa funkcie.
- odstupňovanie textu v:

a)  odbornej literatúre
- grafické prostriedky (body, grafy, podčiarkovanie, typ písma),
- logické princípy výkladové textu (najprv tvrdenie, potom dokazovanie, najprv odborný opis, potom jeho fungovanie),
- uľahčuje orientáciu a porozumenie textu
 
b)  umeleckej literatúre - pásmo rozprávača a postáv
 
5. pásmo rozprávača
a)  autorská reč – vyslovuje ju rozprávač sám
za seba
b) nepriama reč – autor prerozpráva, čo
povedala iná osoba
 
A)  vševediaci – 3.os. sg., vie všetko o deji a o postavách, záleží len na ňom, koľko čitateľovi prezradí
B)  subjektívny (priamy) – rozprávač = postava, príbeh v 1. os.
 
6. pásmo postáv

- Skladá sa z prehovorov postáv, a to:
a)  priama reč – doslovný prehovor postavy, osoby
b)  vnútorný monológ – myslený, nevyslovený prehovor postavy
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/11187-syntax-slovenskeho-jazyka/