Zvuková rovina jazyka

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča babuska (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 689 slov
Počet zobrazení: 10 830
Tlačení: 499
Uložení: 529
Zvuková rovina jazyka
 
Ciele: Odlišovať zvukovú a písomnú podobu reči. Vedieť pomenovať jej základné jednotky. Odlišovať jednotlivé hláskové skupiny. Pochopiť a uplatniť vplyv na pravopis. Zdôvodniť dôležitosť ich  používania. Odlišovať jednotlivé diakritické znamienka. Aplikovať ich  správne vo vlastných grafických prejavoch. Ovládať základné pravopisné javy. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Zvuková rovina jazyka

-  vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči
-  ňou sa zaoberajú jednotlivé jazykovedné disciplíny:
 
1. fonetika
- základná jednotka – h l á s k a
- skúma zvuky reči – tvorbu zvukov, fyziologická a akustická stránka – pomoc sluchu, zraku, hmatu a i. čiže skúma hovorenú reč, správnu výslovnosť, tvorba slabík.... (ü ako sa hlásky tvoria, ü ako ich počujeme, ü ako sa správajú v spojení s inými hláskami - voda, dievča)
 
 
2. fonológia – základná jednotka – f o n é m a (zaoberá sa funkčnou stránkou)
- využitie zvukov reči v praxi, skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie
 
Hláska
– najmenšia zvuková jednotka, nedeliteľný zvuk (54 hlások)
- konkrétna podoba fonémy v reči (konkrétne použitie tohto systému)
napr. slovo rok – tvoria 3 hlásky (r + o + k), ak nahradíme 1 z hlások inou, dostaneme nové slovo, s novým lexikálnym významom (bok, tokrak, rúkrod, roh) -2 osobitné fonémy
 
Fonéma
- zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku
- 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti
 
Graféma – hlásky a fonémy zaznamenávané v grafickej podobe, v znaku
 
Transkripcia – fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV), Príručný slovník slovenskej výslovnosti
 
Ortoepia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna príručka – PSV
 
Logopédia – naprávaním organických chýb vo výslovnosti (sykavky, ráčkovanie
 
Ortografia – zaoberá sa pravopisom slovenčiny, jej spisovnou a normatívnou podobou, príručky- PSP, KSSJ
 

Systém  slovenských hlások

Samohlásky

-  tóny, hlasivky kmitajú, priechod výdychového prúdu ostáva voľný
-  rozdiely – v dĺžke, polohe jazyka, účasť pier na artikulácii
-  samohláskové skupiny vyslovujeme splývavo: pousilovať, zaiskriť
ä – len vo vysokom štýle, obyčajné e
-  základ slabík = slabikotvorná funkcia
-  dlhé samohlásky – vyslovujeme dvojnásobne dlhšie
-  členenie: a, ä, e, i /y, o, u
á, é, í, ó, ú
 

Dvojhlásky

-  spojenie dvoch samohláskových prvkov v 1 slabike
-  majú slabikotvornú funkciu
-  vyslovujú vždy v jednej slabike (trie-da), u cudzích slov, nejde o dvojhlásky, 2 samohlásky vedľa seba (demokraci – a, morfológi - a)
-  sä dlhé
-  prvá hláska = tlmená, druhá = výraznejšia
ia, ie, iu, ô
chyby vo výslovnosti:
jerni, paňju / pol, vm / či a, ňie / paňú, robá / kvoň, kň / móžem ]
 

Spoluhlásky

-  šumy, vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku
-  členia podľa viacerých kritérií (artikulačný orgán, miesta alebo pôvodu artikulácie, účasti hlasu /nosovej dutiny, trvania, sluchového dojmu/
-  členenie podľa a) vplyvu na pravopis i-y (mäkké – tvrdé – obojaké )
b) účasti hlasiviek pri artikulácii (znelé /neznelé)
 
tvrdé: d t n l k g h ch
mäkké: ď ť ň ľ c č š dz dž ž j
obojaké: b m p r s v z f
 
Znelostná asimilácia (ZA)
Znelé spoluhlásky – hlasivky tu kmitajú
Neznelé – bez účasti hlasiviek
 
ZA = spodobovanie spoluhlások
-  prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti:
a)  vo vnútri slova --- pred predponou, napr. žabka
--- v predpone, napr. rozplakala sa
b) na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. dub padol
c)  na konci slova pred prestávkou, napr. príď!
 
Z + N = 2 neznelé
/nadpis, z fľaše, loď pláva, rozsadiť/
N + Z = 2 znelé
/prosba, s ružou, plot z dreva/
 
N + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska
/s očami, s otcom, ku kráľovi/
 
VÝNIMKA – pred osobnými zámenami
- spodobovaním nie je: od otcov
 

Slabika

-  tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami
-  najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk, kvantitu, melódiu)
-  základom slabiky je samohláska /dvojhláska / slabikotvorná spoluhláska l, ĺ, r, ŕ (vlk, stĺp, srnka)
-  v slovách sa striedajú krátke s dlhými slabikami
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018