Zvuková rovina jazyka
Zvuková rovina jazyka
Ciele: Odlišovať zvukovú a písomnú podobu reči. Vedieť
pomenovať jej základné jednotky. Odlišovať jednotlivé hláskové skupiny. Pochopiť a uplatniť vplyv na pravopis. Zdôvodniť dôležitosť
ich používania. Odlišovať jednotlivé diakritické znamienka. Aplikovať ich správne vo vlastných grafických prejavoch. Ovládať
základné pravopisné javy. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich
aplikovať.
Zvuková rovina jazyka
- vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a
pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči
- ňou sa zaoberajú jednotlivé jazykovedné
disciplíny:
1. fonetika
- základná jednotka – h l á s k a
- skúma zvuky
reči – tvorbu zvukov, fyziologická a akustická stránka – pomoc sluchu, zraku, hmatu a i. čiže skúma hovorenú reč,
správnu výslovnosť, tvorba slabík.... (ü ako sa hlásky tvoria, ü ako ich počujeme, ü ako sa správajú v spojení s inými hláskami -
voda, dievča)
2. fonológia – základná jednotka – f o n
é m a (zaoberá sa funkčnou stránkou)
- využitie zvukov reči v praxi, skúma vzájomné vzťahy medzi
fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie
Hláska
– najmenšia zvuková jednotka, nedeliteľný zvuk (54 hlások)
- konkrétna podoba fonémy v reči
(konkrétne použitie tohto systému)
napr. slovo rok – tvoria 3 hlásky (r + o + k), ak nahradíme 1 z hlások inou,
dostaneme nové slovo, s novým lexikálnym významom (bok, tok – rak,
rúk – rod, roh) -2 osobitné fonémy
Fonéma
- zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku
- 1 fonéma môže mať viacero
variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo
výslovnosti
Graféma – hlásky a fonémy zaznamenávané v grafickej podobe, v znaku
Transkripcia – fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v
Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV), Príručný slovník slovenskej výslovnosti
Ortoepia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna
príručka – PSV
Logopédia – naprávaním organických chýb vo výslovnosti (sykavky,
ráčkovanie
Ortografia – zaoberá sa pravopisom slovenčiny, jej spisovnou a normatívnou
podobou, príručky- PSP, KSSJ
Systém slovenských hlások
Samohlásky
- tóny,
hlasivky kmitajú, priechod výdychového prúdu ostáva voľný
- rozdiely – v dĺžke, polohe jazyka, účasť pier na artikulácii
- samohláskové skupiny vyslovujeme splývavo: pousilovať, zaiskriť
- ä – len vo vysokom štýle, obyčajné
e
- základ slabík = slabikotvorná funkcia
- dlhé samohlásky – vyslovujeme dvojnásobne dlhšie
-
členenie: a, ä, e, i /y, o, u
á, é, í, ó, ú
Dvojhlásky
-
spojenie dvoch samohláskových prvkov v 1 slabike
- majú slabikotvornú funkciu
- vyslovujú vždy v jednej slabike (trie-da),
u cudzích slov, nejde o dvojhlásky, 2 samohlásky vedľa seba (demokraci – a, morfológi - a)
- sä dlhé
- prvá hláska =
tlmená, druhá = výraznejšia
- ia, ie, iu, ô
- chyby vo výslovnosti:
[čjerni, paňju / poljá, vjém / či –a,
ňi – e / paňú, robá / kvoň, kvóň /
móžem ]
Spoluhlásky
- šumy, vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku
-
členia podľa viacerých kritérií (artikulačný orgán, miesta alebo pôvodu artikulácie, účasti hlasu /nosovej dutiny, trvania, sluchového
dojmu/
- členenie podľa a) vplyvu na pravopis i-y (mäkké – tvrdé – obojaké )
b)
účasti hlasiviek pri artikulácii (znelé /neznelé)
tvrdé: d t n l k g h
ch
mäkké: ď ť ň ľ c č š dz dž ž j
obojaké: b m p r s v z f
Znelostná asimilácia (ZA)
Znelé spoluhlásky – hlasivky tu kmitajú
Neznelé – bez účasti hlasiviek
ZA = spodobovanie spoluhlások
- prispôsobovanie
výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti:
a) vo vnútri slova --- pred predponou, napr. žabka
---
v predpone, napr. rozplakala sa
b) na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. dub padol
c)
na konci slova pred prestávkou, napr. príď!
Z + N = 2 neznelé
/nadpis, z fľaše, loď
pláva, rozsadiť/
N + Z = 2 znelé
/prosba, s ružou, plot z dreva/
N + samohláska = znelá
spoluhláska + samohláska
/s očami, s otcom, ku kráľovi/
VÝNIMKA – pred osobnými zámenami
- spodobovaním nie je: od otcov
Slabika
-
tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami
- najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk,
kvantitu, melódiu)
- základom slabiky je samohláska /dvojhláska / slabikotvorná spoluhláska l, ĺ, r, ŕ (vlk, stĺp,
srnka)
- v slovách sa striedajú krátke s dlhými slabikami
Zones.sk – Zóny pre každého študenta