Lexikálna rovina jazyka

Lexikálna rovina jazyka

Ciele: Definovať pojmy lexikológia, lexika, na príkladoch rozlíšiť lexikálny a gramatický význam. Poukázať na rozdiel medzi slovnou zásobou národného jazyka a vlastnou. Rozširovať individuálnu slovnú zásobu. Poznať členenie slovnej zásoby z rozličných hľadísk, vedomosti aplikovať na konkrétnych príkladoch pri tvorbe textov.

Využívať pri pretváraní textov antonymá, homonymá a synonymá, rozširovať slovnú zásobu v ústnom prejave. Vedieť vysvetliť spôsoby vzniku frazeologizmov a využívať ich vo vlastných prejavoch. Vedieť používať rôzne druhy slovníkov, poznať ich funkciu.

Poznať spôsoby obohacovania slovnej zásoby a využívať ich pri tvorbe vlastných prejavov. Vysvetliť vplyv spoločenského vývoja na zmeny v slovnej zásobe. Vedieť vysvetliť pojem – viacslovné pomenovanie, vytvárať texty s využitím viacslovných pomenovaní, vyhľadávať ich v textoch. Vedieť vysvetliť pojem – obrazné pomenovania, pomenovať jednotlivé druhy, vytvárať vlastné texty s využitím obrazných pomenovaní. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Lexikológia

– náuka o slove a slovnej zásobe

Slovo

– základná jazyková jednotka s ustálenou grafickou a zvukovou podobou

– ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj gramatický a lexikálny význam

– funkcie: a) pomenovacia /význam slova/

b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/

Lexikálny a gramatický význam slova

Lexikálny význam

– rozumieme pod ním vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti

– slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať
napr. lečo – jedlo z papriky, rajčín a vajec, dom – budova, stavba na obývanie

– nie každý sled hlások má lexikálny význam, napr. SROGL – vyzerá ako skutočné slovo, môžeme odhadnúť jeho gramatické kategórie (pod. meno, muž. Rodu, neživotné, N, sg. dobu alebo sloveso v 3. os. Sg, minulý čas a p.)

Gramatický význam

– schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, napr. rod, číslo, pád, čas, vzťahy nadradenosti a i.

lexikálny + gramatický význam slova = úplný význam slova

Slovo « lexéma

Slovo

– význam slova nemôže existovať samostatne, potrebuje sa premietnuť do konkrétneho slova, ktoré ma istý gramatický tvar

Lexéma

– základná jednotka lexikológie, skladá sa:

a) z vonkajšej formy – rad foném (realizovaná – ústna podoba – ustálený rad hlások, písomná podoba – grafémy)

b) z vnútornej formy – obsah slova = lexikálny význam slova

Lexikológia – neskúma úplný význam slova, jej predmetom nie je gramatický význam, napr. T E L O – lexikálny význam: organizmus, najmä ľudský, neskúma gramatické tvary slova: telom, o tele, telá....

– skúma každé slovo ako súbor všetkých jeho gramatických tvarov, ktoré spája jeho gramatický význam, napr. priateľstvo – vzťah medzi priateľmi, priateľský – týkajúci sa priateľstva (priateľ, priateľský – 2 samostatné lexémy – iné významy), neskúma priateľstva, priateľstve
Vzťah k objektívnej realite – sémantický ê (človek myslí v pojmoch)

2. POJEM /symbol – definícia, pojem – význam/obsah znaku/
ê

1. Objekt, VEC /reálna vec/ ---------------- 3. Pomenovanie, SLOVO (forma slova)

Pojem –prvok myšlienkovej oblasti
Slovo – jazyková oblasť, formálna stránka
Vec – reálne objekty

„Fázy“ myslenia:

– podnet z objektívnej skutočnosti (vidíme konkrétny predmet) vidíme psa

– uvedomenie si, čo vidíme – vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami, papuľou...

– priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový znak (iné jazyky – priraďujú tiež podobnú definíciu predmetu) P – E – S (dog)