Lexikálna rovina jazyka
Lexikálna rovina jazyka
Ciele: Definovať pojmy lexikológia, lexika, na
príkladoch rozlíšiť lexikálny a gramatický význam. Poukázať na rozdiel medzi slovnou zásobou národného jazyka a vlastnou. Rozširovať
individuálnu slovnú zásobu. Poznať členenie slovnej zásoby z rozličných hľadísk, vedomosti aplikovať na konkrétnych príkladoch pri
tvorbe textov. Využívať pri pretváraní textov antonymá, homonymá a synonymá, rozširovať slovnú zásobu v ústnom prejave. Vedieť
vysvetliť spôsoby vzniku frazeologizmov a využívať ich vo vlastných prejavoch. Vedieť používať rôzne druhy slovníkov, poznať ich
funkciu. Poznať spôsoby obohacovania slovnej zásoby a využívať ich pri tvorbe vlastných prejavov. Vysvetliť vplyv spoločenského vývoja na
zmeny v slovnej zásobe. Vedieť vysvetliť pojem – viacslovné pomenovanie, vytvárať texty s využitím viacslovných pomenovaní,
vyhľadávať ich v textoch. Vedieť vysvetliť pojem – obrazné pomenovania, pomenovať jednotlivé druhy, vytvárať vlastné texty s využitím
obrazných pomenovaní. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
Lexikológia
-
náuka o slove a slovnej zásobe
Slovo
- základná jazyková jednotka
s ustálenou grafickou a zvukovou podobou
- ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj gramatický
a lexikálny význam
- funkcie: a) pomenovacia /význam slova/
b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/
Lexikálny a gramatický význam slova
Lexikálny význam
– rozumieme pod ním
vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti
– slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať
napr. lečo –
jedlo z papriky, rajčín a vajec, dom – budova, stavba na obývanie
- nie každý sled hlások má lexikálny význam, napr.
SROGL – vyzerá ako skutočné slovo, môžeme odhadnúť jeho gramatické kategórie (pod. meno, muž. Rodu, neživotné, N, sg. dobu alebo sloveso
v 3. os. Sg, minulý čas a p.)
Gramatický význam
- schopnosť slova vyjadriť gramatické
kategórie, napr. rod, číslo, pád, čas, vzťahy nadradenosti a i.
lexikálny + gramatický význam slova = úplný
význam slova
Slovo « lexéma
Slovo
- význam slova nemôže existovať samostatne, potrebuje sa
premietnuť do konkrétneho slova, ktoré ma istý gramatický tvar
Lexéma
- základná jednotka
lexikológie, skladá sa:
a) z vonkajšej formy – rad foném (realizovaná – ústna podoba – ustálený rad hlások, písomná podoba –
grafémy)
b) z vnútornej formy – obsah slova = lexikálny význam slova
Lexikológia - neskúma
úplný význam slova, jej predmetom nie je gramatický význam, napr. T E L O – lexikálny význam: organizmus, najmä ľudský,
neskúma gramatické tvary slova: telom, o tele, telá....
- skúma každé slovo ako súbor všetkých jeho gramatických tvarov,
ktoré spája jeho gramatický význam, napr. priateľstvo – vzťah medzi priateľmi, priateľský – týkajúci sa priateľstva (priateľ,
priateľský – 2 samostatné lexémy – iné významy), neskúma priateľstva, priateľstve
Vzťah k objektívnej realite –
sémantický ê (človek myslí v pojmoch)
2. POJEM /symbol –
definícia, pojem – význam/obsah znaku/
ê
1. Objekt, VEC /reálna vec/ ----------------
3. Pomenovanie, SLOVO (forma slova)
Pojem –prvok myšlienkovej oblasti
Slovo – jazyková oblasť,
formálna stránka
Vec – reálne objekty
„Fázy“ myslenia:
- podnet z objektívnej skutočnosti
(vidíme konkrétny predmet) vidíme psa
- uvedomenie si, čo vidíme –
vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami,
papuľou...
- priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový
znak (iné jazyky – priraďujú tiež podobnú definíciu predmetu) P – E – S (dog)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta