Slovná zásoba národného jazyka

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.
Časti SZ:
a) centrum - najpoužívanejšie slová, relatívne stála.
b) periférna časť – veľmi variabilná, pohyblivá (vstupujú a vypadávajú slová) – odborné slová, historizmy, neologizmy, cudzie a básnické slová a i.
Druhy SZ:
základnú
Slovnú zásobu delíme na
individuálnu

Základná slovná zásoba
- obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov.

Pre porovnanie: základná angličtina ma 850slov, ruština asi 1500slov.

Najpoužívanejšie slová podľa Mistríka: a, byť, v, na, sa, ten, on, že, z, ako.
z podstatných mien – až na 48. mieste rok, čas, deň, svet, život atď.
zo prídavných mien celý veľký, nový, starý, dobrý atď.
zo slovies byť, mať, môcť, vedieť atď.

Individuálna slovná zásoba
- býva rozdielna. Každý človek má svoju, ktorú používa.

U významných spisovateľov sveta to bolo, napr. Goethe 20-tisíc, Puškin 21 197 slov a Shakespeare 24-tisíc slov.

Môže byť aktívna a pasívna.
Aktívna – súhrn všetkých slov, kt. rozumieme a bežne ich využívame.
Pasívna – súhrn slov, kt. rozumieme, ale nevyužívame ich v praxi. Pasívna je preto oveľa bohatšia ako aktívna slovná zásoba.

Členenie SZ:

A. Podľa lexikálneho významu
a) jednovýznamové – majú základný význam
b) viacvýznamové okrem základného významu, majú prenesený význam:
1. na základe vonkajšej podobnosti (koza – telocvičné náradie) - metafora
2. na základe vnútorných súvislostí medzi predmetmi – metonymia (číta Hviezdoslava)

B. Podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami:
a) homonymá (box-box, kade-kade)
b) synonymá (predpoludním- dopoludnia, vrece-mech-vak..)
c) antonymá (dievča-chlapec)

C. Podľa zaradenia do jazykových štýlov:
a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)
b) štylisticky príznakové – spisovné – odborné,
– básnické,
– hovorové
– nespisovné – vulgárne,
– žargónové,
– argotové

žargónové – slovníky istej skupiny
argot – slovník nižších spoloč. skupín

D. Podľa spisovnosti
a) spisovné
b) nespisovné – dialektizmy, slang, argot

E. Podľa dobového výskytu:
a) historizmy (pomenúvajú realitu, ktorá už dnes neexistuje)
b) archaizmy (pomenúvajú, pre to , čo pomenovali už dnes existuje nový význam)
c) zastarané (vytlačené –nahradené modernými slovami)
d) nové (novovznikajúce slová = neologizmy)

F. Podľa citového príznaku:
a) neutrálne
b) citovo – zafarbené (expresívne)

Expresívne slová:
1) eufemizmy – zjemňujúce slová (umrieť – skonať, usnúť naveky)
2) dysfemizmy – hanlivé slová, ktoré karikujú, zosmiešňujú nedostatky (somár, zmija)
3) pejoratíva – hanlivé slová, ale nie sú také názorné ako dysfemizmy (korbeľ, grobian)
4) vulgárne – neslušné slová (grcať)
5) obscénne – tabuizované, ktoré sú často sprevádzané apoziopézou (nedokončená výpoveď) (choď do…., ty jedna…..)
6) deminutíva – zdrobneniny (domček)
7) laudatíva – maznavé a lichotivé slová (mamička, tatík)
8) augmentatíva – sú opakom deminutív (domisko)
9) onomatopoje – napodobňujú prírodné zvuky (žblnkať, chichotať)

G. Podľa pôvodu:
a) domáce (dvere, stolička)
b) zdomácnené (omša, kráľ)
c) cudzie slová

Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby

A – archaizmy
Po – poetizmy (básnické slová)
T – termíny (odborné názvy)
C – cudzie slová
N – neologizmy
Pf – profesionalizmy ( prof.,
Odbor., slang)
S – slang
D – dialektizmy (nárečové sl.)
Ž (A) – žargón , argot

Slovníky

Lexikografia
- teória a prax zostavovania slovníkov

Druhy: 1. knižné (výkladové, normatívne, pravopisné, ortoepický, frazeologický a i.)
2. elektronické (SLEX, počítačové slovníky)

Obohacovanie SZ:
- Tvorenie slov
- odvodzovanie
- skladanie

slovotvorne motivované slovo – rozpoznáme, z akého slova vzniklo slovo (mur-ár, cin-cin)
slovotvorne nemotivované slovo – nevieme rozpoznať spôsob utvorenia slov (ísť, voda)

- Pretváranie slov
- univerbizácia – zmena viacslovného na jednoslovné (panelový dom – panelák)
- mutliverbizácia – zmena jednoslovného na viacslovné (tenisky – tenisové topánky)
- skracovanie (skratka, značka, skratkové slovo)

- Preberanie slov
- chýba domáci výraz (snoubord)
- domáci výraz je dlhší (softvér)
- potreba odborného názvu (aorta)
- prestížnosť cudzieho výrazu (supermarket, šou)

- Tvorenie viacslovných pomenovaní
- združené pomenovanie – majú základný význam, z viacerých slov, pomenúvajú 1 objekt (školský rok, hríb satan)
- frazeologizmy . ustálené slovné spojenia, obrazný význam:
členenie: a) ľudové (porekadlo, príslovie, pranostika)
b)intelektuálne /knižné/ = europeizmy (kocky sú hodené, proti veterným mlynom)

Tvorenie obrazných pomenovaní
- metafora
- metonymia

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

Slovná zásoba národného jazyka