Morfológia slovenského jazyka
Morfológia
Cieľ: Poznať základné rozdelenie slovných druhov, vedieť
definíciu morfológie a štylistické využitie slovných druhov. Vedieť určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slovných
druhov, poznať vzory kuli, gazdiná a vedieť ich aplikovať v správnom tvare. Správne uplatňovať gramatické kategórie všetkých slovných
druhov pri tvorbe viet a textov a vedieť v ktorých slohových postupoch sa najviac uplatňujú. Ovládať klasifikáciu prídavných mien,
zámen, čísloviek, slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich
aplikovať.
Morfológia = tvaroslovie (z gr. morfos = tvar, logos = náuka, reč,
učenie)ˇ
- jazykovedná disciplína zaoberajúca sa gramatickými tvarmi slov
Štylistické využitie SD
- využívanie podľa v štýlotvornom procese podľa zámeru autora:
a) menné vyjadrovanie
– náučný,
administratívny a publicistický štýl (podstatné a prídavné, neurčité tvary slovesných tvarov)
– informačný a opisný slohový
postup (presnosť, zreteľnosť formulácií, stručnosť)
V oblasti lexikálnych, morfologických a syntaktických
vlastností možno nájsť aj kritériá na členenie slovných druhov, teda kritériá na zoskupenie a zoradenie slovných
druhov.
b) slovesné vyjadrovanie
- hovorový a umelecký štýl
-
rozprávací a opisný sl. postup (rozprávanie a dynamický opis): dynamickosť textu, ľahšie čitateľné texty
Sestry sa
mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín ako Čapkove mloky z mora. „Rýchlo! Rýchlo!
Neslimačiť sa!“ Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, dievčence začali soliť deň škriepkou.
Podstatné mená
Určte vzor pomnožných podstatných mien:
/Pomôcka: Y – žena / dub, E – ulica / stroj, A/ Á – mesto, IA/A – srdce/
G pl.
dvere –
ulica dverí /dvier
osýpky – žena osýpok
meniny – žena menín
Malacky – žena Malaciek
Vianoce – ulica Vianoc
Ladce – stroj Ladiec
Tatry – žena Tatier
47/ 3 Noe - chlap
Noe Andrea finále
Noema Andrey finále
Noemovi Andrei finále
Noema Andreu finále
Noemovi Andrei finále
Noemom Andreou finále
- zmena
tvarotvorného základu v gréckych a latinských slovách: Cicero- Ciceróna, Paris – Parida, Nero – Neróna, Noe – Noema, Zeus – Dia...
- zovšeobecňuje sa nominatívna podoba – Eros - Erosa, Zeus – Zeusa, Cicero – Cicera
Veľké písmená
Mená bohov, svätýň, kráľov
- antický boh vojny – Mars
- kresťanský Boh – Boh, Pán Boh, Boh
Otec, Boh Duch Svätý...
- Matka Božia
- Syn Boží
- Slovo Božie – v náboženských textoch
- Ale:
pánboh, chlieb boží, trest boží
- Mojmír I. – Mojmír Prvý
- Ale: ako prvý pôjde
Mojmír, druhý Svätopluk
- svätý Cyril (svätý jeho vlastnosť)
- Ale: Svätý Otec = pápež
- Konštantín Filozof
Názvy kostolov:
- Chrám Matky
Božej v Paríži (Notre - Dame = z fran. Matka Božia)
- Kostol sv. Egídia v Bardejove
-
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Názvy kontinentov, krajín:
- Malá (stredná) Ázia
-
Južná /Severná/ Stredná /Latinská Amerika
▼
vlastné meno je súčasťou viacslovného mena
- južná Ázia
- východné Slovensko
▼
prídavné meno iba určuje svetovú
stranu
- Janka Slováková + Peter Slovák = manželia Slovákovci (NIE – Slovákoví)
- Oravec
+ Šarišan = Slováci
- Karlovesťan + Petržalčan = Bratislavčania
- Ivan Krasko + V. Roy = symbolisti
- Janko Štúr a Lajko Štúr = Štúrovci
- Janko Kráľ + Ján Botto = štúrovci
- rodinné mená sa
tvoria jednotne príponou – ovci
Novák – Novákovci
- rodinné mená tvoria ako prídavné mená pomocou –
ová, tu treba pridať podstatné meno rodina (aby sa odlíšilo ženské priezvisko od rodinného mena)
- Novák – rodina
Nováková
VČ platnosť podstatných mien:
-subjekt: Otec stojí.
-objekt:
Otec rúbe drevo.
-doplnok: Susedia prišli na svadbu za svedkov. / dá sa rozvinúť do zluč. súvetia / Zvolili ho za
predsedu.
-prístavok: Susedia, naši najlepší priatelia / centrum-susedia a boli priatelia/, prišli na svadbu.
-nezhodný prívlastok: kytica kvetov, strecha domu
-menný vetný základ: ovocie, občerstvenie..
-príslovkové určenie:
Odišiel včera z domu. V pondelok sa opäť stretneme.
-menný prísudok: Aj malá ryba je rybou./ inšt. podoba - odlíšenie
od podmetu/
Podstatné mená môže mať akúkoľvek vetnočlenskú platnosť.
Štylistické
využitie gramatických kategórií:
- číslo –
- jednotné číslo
namiesto množného využíva synekdocha (umelecký výrazový prostriedok):
- Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví...-
dedinčania sa nahli nad nedopité poháre, ale vraviaceho bolo počuť dobre – že Nemec vyhral všetky vojny v lete. (R.
Jašík)
- rod
a) v hovorovom štýle: Ste neústupčiví ako dvaja barani
(namiesto barany)
b) zosobnenie (zvieraciu vlastnosť al. jeho správaním pomenujeme človeka)
Dvanásti
sokoli, sokolovia Tatier...(junák)
c) prechyľovanie – odvodzovanie ženských PoM od mužských: hovorca
– hovorkyňa, Bažko – Bažková, predseda – predsedníčka
3. pád
-
nominatív – bezpríznakový pád – názvy diel, kapitol, titulok
- genitív – v umeleckej
literatúre – genitívna metafora: Zápalka smútku chytá potichučky.
- zamieňanie akuzatívu
genitívom – expresívnosť – Nemal ani strechy nad hlavou.
- vokatív – nepoužíva,
familiárnosť /milý synu/, umelecké texty /Majstre/, náboženské texty /Ježišu Kriste, Hospodine
Vzor
Kuli (nekvalifikovaný robotník v J a V Ázii)
- podstatné mená muž. Ro. Zakončené na –i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö
(dandy, Verdi, Dante)
kuli kuli-ovia
kuli-ho kuli-ov
kuli-mu
kuli-om
kuli-ho kuli-ov
kuli-m kuli-och
kuli-m kuli-ami
Pani – skloňuje sa:
- keď stojí samostatne
- keď
je rozvité zhodným prívlastkom (od domácej panej)
- keď je rozvité nezhodným
prívlastkom podst. m. v G sg.: pre paniu domu
– neskloňuje sa:
- keď bližšie určuje iné podstatné meno:
pani Vierke, od pani profesorky
- pan- i pan- ie
- pan- ej pan- í
-
pan- ej pan- iam
- pan- iu pan- ie
- pan-ej pan- iach
-
s paň-ou pan- iami
Vzor gazdíná
- podstatné
mená ženského rodu zakončené na – á (švagriná, kňažná, stryná)
- niektoré podstatné mená ženského rodu
zakončené na – á podľa vzoru PEKNÝ: chyžná, bytná
- gazdin – á gazdin-é
- gazdin – ej gazdín
– -
- gazdin – ej gazdin –ám
- gazdin – ú gazdin –é
- gazdin – ej gazdin –ách
- gazdin
– ou gazdin - ami
ZEUS – od Zeusa, Dia
SOFOKLES - Sofokla
VERNE -
Verna
ACHILLES - Achilla
HERKULES – Herkulesa/Herkula
DESCARTES -
Descarta
V starogréckych a starolatinských menách koncové – os, -es, -as, -is odpadá.
Zakončenia, ktoré vo výslovnosti nevyslovujeme (-es, -e) vypadávajú.
Prídavné mena /Adjektíva/:
Prídavné mená
l ohybný a plnovýznamový SD
l pomenúvajú vlastnosti osôb,
zvierat, vecí, javov a príslušnosť k nejakej osobe
l určujeme gr. kategórie – rod, číslo, pád
l vzor – pekný, cudzí,
otcov/matkin
l druh – akostné/vzťahové/privlastňovacie
l stupňovanie
l Vlastnostné:
a) akostné (nízky, silný)
b) vzťahové (železný, cukrový)
l Privlastňovacie (Petrov, líškin)
Z dvojice vyberte správnu možnosť:
l štruktúrovaný / štrukturovaný životopis
l
bernolákovský jazyk / Bernolákovský jazyk
l lužicko-srbský národ / lužickosrbský národ
štruktúrovaný,
bernolákovský, lužickosrbský
Stupňovanie prídavných mien:
- stupeň –
pozitív (výdatný, pekný)
- stupeň – komparatív (výdatnejší, viac výdatný, menej výdatný,
krajší)
- stupeň - superlatív (najvýdatnejší, najviac výdatný, najmenej výdatný, najkrajší)
VČ platnosť PríM:
l podmet: Hluchý sa obzrel.
l menný prísudok:
Mama je pekná.
l zhodný prívlastok: úžasný zážitok
l doplnok: Obišiel si
suchý.
l vetný základ - menný: Hrozné!
l predmet: Videli raneného.
l prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu vyzdravela.
Písanie zložených
prídavných mien spolu a so spojovníkom:
l česko-slovenské hranice (2 štáty alebo národy) –
spojovník
l červeno-čierna sukňa (2 farby) – spojovník
l literárnovedný (1 vedná disciplína: literárna veda) – spolu
l bledozelený (1farba, odtieň 1 farby) – spolu
l lyrickoepické dielo (zdôrazňujeme jednoliatosť, spätosť) - spolu
Písanie veľkého písmena v združených pomenovaniach hradoch a zámkov:
l V názve je druh stavby:
a)
Zvolenský zámok
b) Bratislavský hrad
c) Primaciálny palác
d) Prezidentský palác
l V názve je vlastné meno
miesta, na kt. stojí:
a) Červený Kameň (hrad)
b) Krásna Hôrka (hrad)
Písanie príd. mien utvorených z
vlastných PoM:
l S/s -lovák S
l S/s -lovenský jazyk s
l S/s -lovenské národné
divadlo S
l Š/š -túr Š
l Š/ -štúrovská slovenčina (aká?) š
l Š/š -túrova slovenčina (čia?) Š
Slovotvorný základ PríM:
l súčasný –
slovným základom je slovo ČAS
l sklený – sklo ► skl- + -ený
l kolenný – koleno ► kolen- + -ný
Rozlišovanie druhu PríM:
l Petra Peťová (prípona ženských priezvisk)
otcova (čia?) kvetinová (aká?)
záhrada boli stredobodom pozornosti
VČ:
l podmet: Hluchý sa obzrel.
l menný prísudok: Mama
je pekná. Syn je veľmi divný
l zhodný prívlastok: úžasný zážitok
l doplnok: Obišiel si
suchý.
l vetný základ - menný: Hrozné!
l predmet: Videli raneného.
l prístavok: Ivka, naša
ťažko chorá, zrazu vyzdravela.
Písanie čiarky:
l
Pri hromadení prídavných mien:
a) postupne rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky):
...obklopení voňavým
jabloňovým kvetom...
b) Viacnásobný vetný člen (s čiarkou):
...akýsi nízky, tučný muž obrátil k nemu tvár...
Využitie PríM:
l epiteton – básnický prívlastok:
hrdzavý čas
l inverzia – obrátený slovosled, v umelec. lit.
čas hrdzavý
l súčasť odborného názvu
prvosienka jarná
l tvorba bohatých synonymických radov
Krásna, svieža, čistá a pôvabná dievčina....
● hromadenie synoným – umelecký prostriedok –
pleonazmus
l prídavné mená – koncovky (-aci,
-ací): prací
l príčastie – koncovky (-úci, -iaci): perúci, visiaci
l prechodník i príčastie tvoríme v 3. os. pl. volajúc,
držiaci
Odlíšte prídavné mená a príčastie vo vete:
l Ponúkame
pracovné miesto v modernej, dynamickej, neustále napredujúcej banke, ktorá je jednou z najväčších medzinárodných finančných
inštitúcii.
l Vo vete nájdite postupne rozvíjajúci prívlastok.
Zámená:
l plnovýznamový ohybný slovný
druh
l majú schopnosť zastupovať iný slovný druh (PoM –ty, niekto, PríM - ktorý, iný, číslovky – toľko, koľkokrát a
príslovky – niekde, nikdy)
l gram. kat.: rod, číslo, pád
l vzor: pekný, cudzí, samostatné skloňovanie (ja, ty, ona, ona,
ono, my, vy, oni/ony, môj, seba, ten, tá, to, onen, kto, čo, sám...)
l druh
Delenie zámen:
l
Podľa rodu:
a) rodové (on, ona ..)
b) bezrodové (my, vy..)
l Podľa vecného
významu:
a) osobné (základné/privlastňovacie) – ja, on, jej
b) zvratné (základné/privlastňovacie) – seba/sa,
svoj
c) ukazovacie – ten, toľko, takto, tam, onen
d) opytovacie – kto, aký, odkedy, začo
e) neurčité – niekto,
voľačo, ktorýsi, hocikedy
f) vymedzovacie – sám, nič, ten istý, nikdy...
Pravopis:
l so svoj-m priateľom (s moj-m, naš-m) I sg. í
l so svoj-m- priateľmi (s moj-m-, naš-m-) I pl. i
i
l Zámeno SVOJ – vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci:
Mama využíva svoje
(mamine) kuchárske skúsenosti.
Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.
Jano si obliekol svoj (Janov) obľúbený
pulóver.
Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.
- SVOJ - privlastňuje niečo podmetu
l Je to tak. (Nie: Je tomu tak)
l Nechápem to. (Nie: Nechápem tomu.)
l Nerozumiem tomu. (Nie: Nerozumiem to.)
l Kam ideš? – smer (Nie: Kde ideš? – priestor)
l Daj to sem! (Nie: Daj to tu.)
l Zvratné zámeno
SA/SI možno nahradiť dlhším tvarom SEBA/SEBE alebo SVOJ/-a/-e
(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť si
zmrzlinu –sebe)
l Morfému SA/SI nemožno nahradiť (dušovať sa, smiať sa, začínať sa, potácať sa)
SA/SI
l Samostatná morféma:
a) Tvar trpného rodu: dom sa stavia
b) Tvar zvratného slovesa: hnevať sa,
zajesť si
c) Tvar čisto zvratných slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať si
l Zvratné zámeno: holiť sa-seba,
dopriať si – sebe
l Pobádacia častica: sem sa! Nože sa do toho!
Veľké písmená:
l A) v
úradných a súkromných listoch: Ti, Vám...
l B) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a
osloveniach (Vaša magnificencia
– rektor), v panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia – kardinál)
l C) veľké písmená NEPÍŠEME v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku (Ak vás naša ponuka zaujala...)
Rytmické krátenie:
l Neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou častíc: nie-, bár-, bárs-,
bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým,
neviemčím...
Výslovnosť:
l Vyslovujeme: [ tie], [ títo], [ tieto]
l NIE: [ťie ] [ťíto] [ťieto]
l Vyslovujeme:
[čí], [ čia], [čie]
l NIE: [čija] [čije] [čjí]
Štylistické využitie:
● zdôrazňujú vetu
alebo jej časť:
a) na začiatku vety: Mňa budeš poučovať?
b) použitie, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná:
Ja viem. (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)
c) poukazujú na vytýčený
vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.)
● autorský plurál – plurál skromnosti ( Román, ktorý napíšeme my,
Rudolf Sloboda...ˇ)
● prostriedok nadväznosti textu (ten, tí istí)
● ako charakterizačný prvok v umeleckých textoch
Chyby:
l Bezdôvodné hromadenie ukazovacích - vzťažných zámen (najmä v hovorovom
štýle):
„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa
napriek tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)
l v umeleckom štýle – ako charakterizačný prostriedok.
l v odbornom štýle –
prostriedok nadväznosti a v neosobnom vyjadrovaní:
„Vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú
viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma
Wirtgen...Pretože sa tieto stroje uplatňujú aj na našich
stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí platný zákaz použitia...
l Zabudli sme naň.
(syr/dieťa)
l Spomenuli si naňho. (Janka, otca)
l Nespomenuli si práve na neho. (Janka, otca)
l Mám ho celkom rada. (syr/Janka)
- Ň
(stredný rod): doň, oň, poň
(mužský rod neživotné, zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak, zaň – za krík
- ŇHO (muž. rod –
životné): naňho, doňho, zaňho
VČ platnosť
l podmet: On príde.
l menná časť
prísudku, menný vetný základ: To je on. Deti sú samé.
l Predmet: Vidím to.
l zhodný prívlastok: Boli
našimi priateľmi.
l doplnok: Prišiel sám. Ostal doma sám.
Ukazovacie zámená zo syntaktic. hľadiska
veľmi často nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju vlastnú synt. vet. platnosť, ale iba odkazujú na príslušný
vet. člen. Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.
Napr. Otec nie je taký, ako sa javí.
Vec nie je taká,... /VV
– vec nie je taká hrozná- menný prísudok vo VV/ - nie je nijaký vetný člen, poukazuje na typ nasledujúcej vety
Číslovky:
- plnovýznamový, ohybný SD
- označuje počet osôb, vecí, dejov, poradie, členenie
- majú podobu substantív (sto), adjektív
(stý), prísloviek (storako)
- gram. kategórie: rod, číslo,
pád
- Vzor
a) 1-4 samostatné,
b) 5-99 – vzor päť,
c) pekný/cudzí (radové, násobné, druhové),
d) milión - dub, tisíc – stroj, miliarda - žena, sto –mesto
e) neohybné – skupinové, neurčité, násobné
Členenie:
- základné
- radové
- skupinové
- násobné
- druhové
Pravopis:
- Skloňovanie základných čísloviek STO/TISÍC
- Ak stoja pri PoM – sú
nesklonné:
od sto korún, prišiel s tisíc korunami
- Ak stoja samostatne, skloňujú sa podľa vzorov mesto a stroj:
- Oženil sa v tridsiatich rokoch (mal 30 – koľko?) základná číslovka
- Oženil sa v tridsiatych rokoch (v
období od 1930-1939) v akých? V ktorých (poradie) radová číslovka
Písanie čísloviek od 21-99
- A) ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky spolu:
64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch
- B) ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky osobitne:
52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch
Skloňovanie vyšších zložených čísloviek:
- A) vnútri slova sa
neskloňujú:
o (20 222) dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva deťoch / o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva
deťoch
- B) vnútri slova sa skloňujú:
o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich
dvoch
deťoch
Nesklonná číslovka JEDEN
- 21 žien - dvadsaťjeden žien
- 31 mužov -
tridsaťjeden mužov
- 51 - päťdesiatjeden detí
- zápas skončil 1:0 jeden (gól) nula
Gramatická prípona v I pl.
- Číslovky dva (obidva, oba), tri
- majú v I pl. tvary: dvoma/-mi,
troma/-mi:
Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel tromi/troma testami.
Písanie osobitne a
dovedna:
- Násobné číslovky – raz-razy-ráz sa píšu ako dve slová:
dva razy, päť ráz,
desiaty raz
- Násobné číslovky - -krát, -násobný sa píšu ako jedno slovo:
dvakrát,
päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viacnásobný
Písanie spojovníka v číslovkách:
- 3-ročné deti,
30-ročná vojna (zložené slovo)
- Tank T-35, lietadlo IL-18 /značka lietadla/
- Po spojovníku nesmie
nasledovať gramatická prípona (8-eho, 2,5-tý)
VČ platnosť
-podmet: Štyria prišli
neskoro.
-menná časť prísudku: Chlapec bol piaty.
-zhodný prívlastok: piaty trieda
-neurčité číslovky, kt.
prechádzajú k príslovkám – príslovkové určenie miery
-doplnok: Chlapec dobehol piaty.
Štylistické
využitie gramatických kategórií:
1. v umeleckom a rečníckom štýle (magické a biblické čísla)
2. tvorba antoným:
prvý a posledný
3. zveličovanie: Už som ti to povedal 100x!
4/8 – 4 lomené 8
4:2 – 4 delené dvomi/dvoma
1+1 = 2 – jeden plus jeden je dva
1., 2. – po prvé, po druhé
0,5 – nula celých päť desatín
Slovesá
/Verbá/:
- ohybný (časuje sa) a plnovýznamový SD
- pomenúva činnosť (robí) alebo stav (omladol) osôb, zvierat a vecí
- gram. kategórie – majú všetky určité slovesné tvary: osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod
- neurčité
slovesné tvary preberajú vlastnosti a gr. kat. mien (volanie – slovesné PoM, volaný, volajúci – príčastia)
Delenie
slovies:
1. delenie:
A) plnovýznamové:
- činnostné (skákať)
- stavové
(mladnúť)
B) neplnovýznamové (pomocné):
► fázové: začať, začínať, prestať, zostať, ísť
+
neurčitok
►modálne: môcť, smieť, chcieť, musieť, mať + neurčitok
►sponové: byť, bývať, stať sa + PoM al. PríM
►limitné: ísť a mať
2. delenie:
- A) zvratné (potiť sa, hnevať sa)
- B)
nezvratné (sedieť)
3. delenie:
- 1. určité (všetky gr. kategórie)
- 2. neurčité
(nemajú všetky slov. gr. kat.):
a) neurčitok (infinitív): písať
b) slovesné PoM: -tie/-nie: písanie
c)
prechodník –úc/-iac: píšuc
d) trpné príčastie –ný, -ený, -tý (písaný)
e) činné príčastie
◙ prítomné
–úci/-uci, -iaci (píšuci)
◙ minulé –vší (napísavší) – málo frekventovaný tvar
4. delenie:
- jednoduchý tvar (píšem, napíšem)
- zložený (budem písať, bol by písal
. VČ
platnosť
-slovesný prísudok /pomocné sloveso ako spona b y ť funguje ako menný prísudok/
-vetný základ: Stáť!
-zhodný prívlastok/neurčité sloves. tvary-príčastia trpné a činné/: navrhovaný projekt, plačúce dieťa
Plačúci odišiel. /ako PríM/ Obžalovaný vstaňte./PríM, nepotrebujú PoM, v lexikálnom význame ho
obsahujú-spodstatnené PríM/
-podmet: Fajčiť je zakázané.(fajčenie je zakázané)
-príčastia ako doplnok: Domov
sa vrátil plačúc. – prechodník, Otec prišiel unavený.
-predmet: Nútia nás učiť sa
-nezhodný prívlastok:
Prebudila sa v ňom túžba kúpiť si bicykel.
-prechodník v pozícii príslovkového určenia
Pravopis
slovies
1. Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli) pri VYKANÍ:
Vy ste to tiež
videli, pani Nováková?
(zámeno pre 2. os. pl. – sloveso v 2. os. pl.)
NIE: Vy ste to tiež videla,
pani Nováková?
2. Písanie i/y v slovesných tvaroch
a) Základ slova vo vybraných
slovách: ►sloveso v rozkazovacom spôsobe –y
ukryjú, umyjú ► ukry!, umy!
b) Základ slova nie vo vybraných slovách:
potrú, určia ►potri!, urči! urč!
c) Gramatické prípony (okrem trpného príčastia v
N sg. pečený ALE N pl. Chlapci boli
pečení-varení
d) samostatná morféma BY v podmieňovacom
spôsobe sa píše osobitne: bola by sa umyla
(ALE:
keby/žeby/akoby/kiežby sa bol umyl
spojky častica
3. Výnimky z rytmického krátenia:
chváliac (3. os. pl. prít. času)
Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci
4. Rozlišujte onikanie/vykanie:
Babička, kam pôjdu takto proti noci. 3.os. pl.
Babička, kam
pôjdete takto proti noci. 2. os. pl.
5. Zápor slovesa BYŤ v 3. os. sg. v prítomnom čase:
- Správne: on nie je
- Nesprávne: on neni
Štylistické využitie gramatických
kategórií: Osoba
A) prednosť autorského plurálu v náučných textoch (...sme uviedli nápad.....)
B) pluralis majestaticus – slávnostný plurál: My, Karol IV., žiadame Vás.....
c) striedanie osoby alebo čísla v monológu sa
využíva v umeleckom rozprávaní
Slovesný čas
- historický prézent – vytvára zdanie, že sa
minulý dej odohráva pred očami čitateľa: Odkedy zdedil pol milióna, prestal pracovať. Sedí si v záhrade, hojdá sa v kresle. Príbuzní
nechápali, čo sa deje.
Slovesný spôsob
- prostriedok zdvorilostného princípu komunikácie,
zmierňuje príkaz: Vyniesol by si smeti?
Slovesný rod
- trpný rod – náučné texty,
administratívny a publicistický štýl: Za darovaný liek sa neďakuje. Liek je darovaný. Bol dokázaný výskyt olova.
Slovesný vid
Nie - budem sa sústrediť
Áno – sústredím sa, budem sa
sústreďovať
Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies:
A) sponové slovesá – na
spomaľovanie rozprávanie
B) modálne slovesá – zmierňujú príkazy, zdvorilostný princíp
C) limitné slovesá
– stav pred uskutočnením, v subjektívnych prejavoch, dynamizujú text (Malo jej srdce rozhodiť. Išiel sa od hanby prepadnúť.
Štylistické využitie slovesného tvaru:
a) neurčité sl. tvary – v staršej literatúre, v náučnom
a administratívnom štýle
b) neurčitok – povely, rozkazovací spôsob, titulky, expresívne vyjadrovanie, dvojitý zápor /litotes/ -
Nemožno mi ťa neľúbiť.
Príslovky:
• plnovýznamový SD, neohybný
• vyjadruje okolnosti
deja: miesta, čas, spôsob, príčinu
• niektoré môžeme stupňovať (utvorené z akostných prídavných mien – dobre)
• Príslovky - spájajú sa so slovesom (sedel oproti)
• prechod k predložkám
(blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše, hore, okolo, oproti, neďaleko) – spájajú sa s podstatným menom v páde (oproti
dverám)
• prechod k časticiam (okolo) – dodávajú významový odtienok slovu albo vete (má 20 – má okolo
dvadsať)
VČ platnosť
• príslovkové určenie: pekne spieva
• modálne al.
stavové príslovky vo vetnom základe, mennom prísudku (bolo ticho, boli ticho)
• nezhodný prívlastok: cesta nahor,
príchod včera
• Písanie spolu a osobitne:
a) ktoré vznikli z predložkových
spojení – spolu, pri písaní s-/z- rešpektujeme výslovnosť: zriedkakedy, sčasti, donedávna (ALE: po slovensky)
b)
ktoré vyjadrujú farbu (spolu aj osobitne): zafarbili načerveno/na červeno, býval odmalička/odmalička, pracovala
zaslobodna/za slobodna
c) zložené príslovky píšeme spolu: stretávame dennodenne (málokedy)
Pravopis:
• Správne: Bolo by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.
•
Nesprávne: Trebalo by....Je treba....
• Správne: Už je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol. Ďakujem
pekne, veľmi pekne ďakujem.
• Nesprávne: už je to ďaleko lepšie. Moc mi nepomohol. Díky moc (slang)
•
HROZNE, STRAŠNE - nesprávne spojenie s prídavným menom – spájanie sa s pozitívnym vnemom/javom
•
Nesprávne: strašne krásny chalan, hrozne dobré šaty, strašne vydarený večer
• Náhrada –
synonymá: veľmi, úžasne, ohromne, náramne
• Príslovka AKONÁHLE – nepatrí do kultivovanej slovenčiny,
nahradiť za len čo, sotva, hneď ako, ledva
• Príslovku SNÁĎ nahradiť azda, hádam, možno, vari, nebodaj
Štylistické využitie:
• rozprávacie časti epického textu (sú nepríznakové)
• konektory –
súdržnosť textu (a potom, vtom...)
• subjektívnosť – príslovky spôsobu (Neochotne vstal od stola, nesmelo sa usmial a pomaly
zamieril k východu.)
• vyjadrenie expresivity cez predpony pra-, pre-, pri- (praobyčajne, prekrásne...)
Určte, ktoré z dvojice rovnakých slov je vo vete príslovkou:
• Je mi dobre. Dobre, prídem
načas.
• No výborne, zvládol si to! Zvládol si to výborne.
• Príď radšej skôr. Je skôr mladší ako starší.
• Trafil vedľa brány. Trafil vedľa.
• Bol raz jeden kráľ. Buď už raz ticho.
• Preto odcestoval už dnes. Veď preto!
• Ja, samozrejme, neprídem! Povedal to tak samozrejme...
• Vyšli mu v robote v ústrety. Kráča v ústrety nešťastiu.
• V utorok zas príde. Treba peniaze a zas len peniaze.
• Beriem si dovolenku od pondelka do stredy vrátane.
• Zaplatil
všetko vrátane fakultatívnych výletov.
• Hotel Carlton je neďaleko.
• Hotel Carlton je neďaleko SND.
• Naproti
Markovi sedela Katka.
• Bežal otcovi naproti.
Predložky, Spojky, Častice
-nemajú
vetnočlenskú platnosť- nepatria do základovej formálnej vetnočlenskej štruktúry
Predložky, ich štylistické využitie
neplnovýznamový SD
spolu s ohýbacou morfémou
slova, pred ktorou stoja, vyjadrujú vzťahy medzi slovami
vo vete stoja VŽDY v spojení s iným slovom
(k otcovi, od chorého, za štyroch)
nemajú vetnočlenskú platnosť
Pravopis:
správny slovotvorný základ:
►predložka kvôli (k-vôl-i) má
základ vôľ, nie kôl--
správna väzba predložky:
►s,so – sa viaže s
I (s otcom, so sestrou)
►z, zo –
sa viaže s G (z povaly, zo dvora, z
obchodov)
Správne:
píšeme perom (čím? -prostriedok)
Je o
päť minút dvanásť.
Neprišli pre chorobu. (príčina)
Nesprávne:
• píšeme s
perom (my a pero)
• Je za päť minút dvanásť.
• Neprišli kvôli chorobe. (nie v prospech
choroby)
• Neprišli vďaka chorobe. (chorobe nemáme začo vďačiť)
Delenie
predložiek:
A) prvotné – vždy len predložkami
B) druhotné – narastá počet v administratívnom
štýle (právnické a obchodné texty):
v súvise, v porovnaní, na rozdiel, v závislosti od, prostredníctvom, zásluhou, počnúc,
končiac...
Vypíšte z textu všetky predložky, rozdeľte ich podľa
druhu:
Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledy jeho zásluhou. Hokejový Stanley
Cup vyhral pred tromi rokmi v drese Tampy Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jediný júlový deň.
Prvotné
– na, pred, v, medzi
Druhotné - Nie sú: zásluhou – iný kontext
Vokalizácia predložiek
pred zámenom
náš jazyk nedovolí, aby za sebou nasledovali ťažko vysloviteľné hlásky ► vokalizácia predložiek
vokalizácia – pripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám k, s, v, z a ich následná
premena na slabičné: ku, so, vo, zo
jednoslabičné predložky: od, pod, pred, nad, cez,
bez ► vokalizácia: odo, podo, predo, nado, cezo, bezo
Správne obe predložky:
v dni, vo dni, z dňa / zo dňa, bez zmeny/ bezo
zmeny, v sne/ vo sne, nad dverami/nado dverami...
Spodobovanie predložiek:
S (píšeme S, vyslovujeme Z) pred:
a) samohláskou: s otcom (Z)
b) znelou spoluhláskou: s Braňom (Z)
c) VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme S – s ním (S)
SO (píšeme SO, vyslovujeme ZO): SO švagrinami (ZO)
VÝNIMKA: pred osobnými zámenami: SO mnou (SO)
ZO (píšeme a vyslovujeme vždy ZO)
KU /píšeme a vyslovujeme vždy GU) KU kapuste (GU)
VÝNIMKA: pred osobným zámenom KU: KU mne (KU)
VO (píšeme a vyslovujeme VO)
Z (píšeme Z, vyslovujeme S pred neznelou spoluhláskou): z povaly (S)
K (píšeme K,
vyslovujeme G) pred:
a) samohláskou: k uchu (G)
b) znelou spoluhláskou: k dvoru (G)
V (píšeme
V, vyslovujeme F) pred neznelou spoluhláskou: v ceste (F)
Štylistické využitie predložiek:
prvotné
predložky – bezpríznakové
druhotné predložky – príznak odbornosti – v náučných a administratívnych textov (
v zmysle...vzhľadom na....)
Rozlíšte predložku alebo iný slovný druh:
Začínajúc
1. júlom vstúpi do platnosti....
►predložka
Nechtiac som ho urazil.
►príslovka
Počínajúc pondelkom otvárame...
► predložka
Chtiac-nechtiac musím ísť.
►príslovka
Na rozdiel od krajín východnej Európy..
► predložka
Nerobíme rozdiel
medzi regiónmi.
►podstatné meno
Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú prax.
►predložka
Maj predovšetkým na zreteli svoje zdravie.
►podstatné meno
Použite
nasledujúce druhotné predložky vo vetách:
v zmysle, v záujme, v dôsledku, prostredníctvom, so zreteľom na, odhliadnuc
od, s ohľadom na, bez ohľadu na
Spojky
• neplnovýznamový SD
• majú vlastnosti samostatných morfém (gramatických slov)
• spájajú vety, slová
•
nemajú vetnočlenskú platnosť
Pravopis:
• Písanie čiarky:
a) Ak sa opakuje tá istá zlučovacia
alebo vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!
• ALE: ak vymením
zlučovaciu spojku za INÚ, čiarku pred vymenenou nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v zime.
b) Ak
sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom význame:
Ozve sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)
c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené
dvoma protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z
nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani
neospravedlnil.
d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...
e) Čiarku môžeme, ale nemusíme
písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah:
Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)
Naháňali ho a nechytili. (zlučovací vzťah)
Štylistické využitie spojok:
1. nepríznakové samy
osebe
2. expresívne pôsobia, keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme (vtedy zdroj dynamizácie textu)
Častice
l neplnovýznamový SD
l vyjadrujú osobný vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú
slovu/vete
významové odtienky
- NEMAJÚ vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné
jednočlenné vety:
Možno...Samozrejme. Áno!)
Pravopis
l Písanie čiarky
a) Pri hodnotiacich a
vysvetľovacích časticiach:
- Píšeme čiarku, ak má platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slovo:
Chcel odísť, zrejme,
vrátiť sa domov. Veru, už bolo neskoro.
- Nepíšeme čiarku, ak má vzťah k jednému slovu: Bolo už veru neskoro.
l Spojenie častice s oslovením
- Čiarku píšeme až po substantíve: No Jano, to sa ti teda
podarilo
NIE: No, Jano, to sa ti ....
l Písanie dovedna/osobitne
a) ak sa skladá z
viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam tak)
b) väčšinu píšeme spolu: bezpochyby,
čožeby, akoby, akiste
c) spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň, namojveru
d) opakovanie častíc – so spojovníkom:
tak-tak, len-len, už-už
Štylistické využitie
l v subjektívne ladených textoch
hovorového štýlu – v dialógoch
l v úlohe konektorov (pri výstavbe textu)
l na zvýraznenie subjektívnosti v publicistickom
a umeleckom štýle
l NO – nepoužívať vo výkladovom texte
l takže – bezdôvodné použitie v hovorovom štýle
Rozlišuj:
l Už je raz darmo. častica
l Žil raz starček so starenkou. príslovka
l
Stačí mi raz povedať! Číslovka
Aký osobný postoj má výpoveď?
l Mám asi
100 eur.
l Mám možno 100 eur.
l Mám pravdepodobne....
l Mám chvalabohu....
l Mám dokonca...
l Mám
nanajvýš...
l Mám iba/len...
l Mám sotva...
Porovnaj funkciu označených
slov:
l Len aby nezabudol.
l Bojí sa, aby nezabudol.
l Nemám ani jednu.
l Neodišiel Patrik ani Dano.
l Samozrejme, ty máš prednosť!
l Prijala to tak samozrejme.
Citoslovcia
n
neplnovýznamové SD
n slová - vety, vyjadrujú cit (joj), vôľu (heš) alebo napodobňujú zvuky (cingi-lingi)
n ak nezastupujú
iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú platnosť, inak:
Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody.
- vo funkcii slovesa
– prísudok
- stoja mimo vety, sú oddelené čiarkou
Pravopis
n
Interpunkcia
- Na konci zvyčajne majú výkričník ! Ach, to azda nie! Vitajte u nás!
- Uprostred vety
ich môžeme zdôrazniť ! A on buch! a bol na zemi.
n Písanie čiarky:
Hej, nevideli ste ho? Nie, len
Miša! Ahojte, Hanka, Eva, Soňa!
ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii
prísudku, preto nie je
oddelené čiarkou.)
n Písanie osobitne a
dovedna
- U mnohých je ustálené písanie: hi-hi-hi / hihihi
„Ku-kuk!“ volá kukučka. / „Kukuk!“ volá
kukučka.
- Zmeravené tvary dovedna: Nevídali. Dajsamisvete!
Druhy
n
vlastné
n zvukomalebné
Štylistické využitie
n
nehodia sa do písomných prejavov objektívnych štýlov
n v hovorovom a umeleckom štýle (dramatické rozprávanie, dialóg -
monológ)
n významový vzťah s expresívnymi príznakmi
n dotvárajú sémantické hodnoty výpovede
-odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou, príslovky stupňovanie/: napr.
Ťažko sa mi stúpalo do
kopca. – stupňovanie
Asi ťažko to urobí. – náhrada sotva
n Zvukomalebné
slová = onomatopoje
n Zvuky zvierat:
kikirikí (SR), cocoroco (španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj),
cucuricu (rumunčina: kukuriku).
n AHOJ – starý kresťanský pozdrav námorníkov pri spúšťaní lode na more: „K pocte
Ježišovi!“ „Ad honorum Jesus!“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta