· Vysvetlite pojem syntagma.
· Z uvedených viet vypíšte syntagmy, pomenujte ich. Rozhodnite, či sú vzťahy
medzi slovami v jednotlivých syntagmách vyjadrené zhodou, väzbou alebo primkýnaním.
a) Moderné umenie rozbilo vekmi overené formy
a postupy.
b) Na skrini sú prilepené pestrofarebné obrázky z časopisov.
· Znázornite vety graficky. Pomenujte vetné
členy.
A) v dvojčlennej vete
-
Prísudok
▪ vyjadruje dej, činnosť, vlastnosť alebo stav podmetu
▪ delenie: ▪ slovesný: a) jednoduchý
– jeden určitý slovesný tvar – napr. Organizuje výstavu.
b) zložený – neplnovýznamové sloveso + neurčitok plnovýznamového
slovesa
▪ menný: tvorený sponovým slovesom + podstatné meno: On je učiteľ.
+ prídavné meno: Súper je nepríjemný.
+ zámeno: To ste vy?
+ číslovka: Česi sú štyria.
+ príslovka: To je dobre.
- Podmet
▪ vyjadruje
nositeľa činnosti, stavu alebo vlastnosti
▪ delenie: ▪ vyjadrený
▪ zamlčaný
▪ môže byť vyjadrený: ▪
podstatným menom – v N : Kamarát prišiel neskoro.
– v G : Hráčov bolo jedenásť.
– vo forme činného alebo trpného
príčastia: Obžalovaný vinu
odmieta.
▪ prídavným menom: Sýty hladnému neverí.
▪ zámenom: Oni sa nemajú začo
hanbiť.
▪ číslovkou: Šiesti sme odišli.
▪ slovesným neurčitkom: Myslieť na teba je utrpenie.
▪ neplnovýznamové
slovné druhy: V je neslabičná predložka.
B) v jednočlennej vete
Vetný základ
▪
delenie: ▪ slovesný -vyjadrený slovesom
– napr. Hrmí.
▪ menný – vyjadrený iným slovným druhom
–
napr. Nádherné!
Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy
- Predmet
▪ rozvíja
predmetové sloveso alebo prídavné meno, na ktoré sa viaže väzbou
▪ delenie: ▪ priamy – v Akuzatíve bez predložky
▪
nepriamy – v Akuzatíve s predložkou a ostatné pády
- Príslovkové určenie
▪ neväzobne rozvíja
sloveso, podstatné meno príslovku alebo celú vetu
▪ druhy: ▪ miesta
▪ času
▪ spôsobu
▪
príčiny
▪ vyjadrený najčastejšie príslovkou, podstatným menom a zámenom
- Prívlastok
▪
rozvíja podstatné meno alebo výraz zastupujúci podstatné meno
▪ delenie: ▪ zhodný – zhoduje sa s nadradeným podstatným menom
v rode, čísle a páde
– napr. pekné šaty
▪ nezhodný – nezhoduje sa v rode čísle a páde s nadradeným slovom
–
zvyčajne stojí za slovom, ktoré rozvíja
- napr. krik detí
▪ viacnásobný prívlastok – napr. milá, krásna a
inteligentná dáma
▪ postupne rozvitý prívlastok – napr. známy súčasný slovenský prozaik
-
Doplnok
▪ vyjadruje sprievodný dej alebo stav k hlavnému deju
▪ jediný vetný člen, ktorý súčasne rozvíja 2
vetné členy vo vete:
a) prísudok + podmet = podmetový doplnok Jano dobehol prvý. otázka: Ako Jano dobehol? (ako? + podmet +
prísudok)
b) prísudok + predmet = predmetový doplnok Otca zvolili za poslanca. otázka: Za koho otca zvolili? (Za koho? + predmet +
prísudok)
- Prístavok
– je voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom pripojeným
k nadradenému podstatnému menu: Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji.
Podčiarknutú časť môžeme
vypustiť bez porušenia zmyslu vety (preto sa z oboch strán oddeľuje čiarkou).
prístavok môže mať niekoľko funkcií:
a.) môže
vysvetľovať – Personifikácia, čiže zosobňovanie, je pre žiakov pochopiteľná.
b.) môže zužovať význam pomenovania
– Susedia, Balkovci, už odišli.
c.) môže zhrňovať – Mama a otec, rodičia, sú mi prednejší.
SYNTAGMA(sklad) – významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža
nejaký vzťah z reálnej skutočnosti
Druhy skladov:
1. Prisudzovací
▪ je
spojenie podmetu a prísudku (dievča číta)
2. Určovací
▪ tvoria ho 2 členy; jeden je nadradený druhý je podradený (pekné
dievča, číta knihu)
▪ podradený bližšie určuje nadradený člen
▪ tvorí ho: ▪ podstatné meno + zhodný prívlastok
▪
podstatné meno + nezhodný prívlastok
▪ podstatné meno, sloveso + doplnok
▪ sloveso a predmet
▪ sloveso a príslovkové určenie
3. Priraďovací
▪ je spojenie dvoch alebo viacerých členov, ktoré sú syntakticky rovnocenné a majú zároveň rovnaký vzťah
k inému vetnému členu (číta knihy a časopisy)
▪ ide o viacnásobný vetný člen
· v prisudzovacom sklade –v rode, v čísle a v osobe
(medzi podmetom a prísudkom)
príklad:Mama varila.
mama – žen. r., j. č., slovo mama sa dá nahradiť osobným zámeno
ona, ktoré zastupuje 3. os. j. č.
varila – žen. r., j. č., 3. os.
· v určovacom sklade – v rode, v čísle
a v páde (medzi nadradeným vetným členom a zhodným prívlastkom)
príklad:Dobrý otec.
dobrý – muž. r., j. č.,
N
otec – muž. r., j. č., N
· sloveso (vo funkcii prísudku) sa viaže s podstatným menom,
prídavným menom, zámenom, číslovkou v určitom páde (okrem N). Väzba nastáva len v určovacom sklade,
obyčajne medzi prísudkom a predmetom (medzi nadradeným vetným členom a predmetom)
•
príklad:hovoril o otcovi – predmet v lokáli, píše úlohu– predmet v akuzatíve,
potriasť hlavou– predmet v inštrumentáli, dostal od chorého – predmet v genitíve,
nerozumiem všetkému – predmet v datíve
· nachádza sa
v určovacom a priraďovacom sklade,nastáva tak, že sa k sebe slovosledom primknú dve slová
•
príklad:Rúbe v lese.
Medzi vetnými členmi nie je väzba, lebo nejde o spojenie prísudku a predmetu; prísudok
a príslovkové určenie miesta sú spojené primkýnaním.
• príklad: Vchod do školy.
Medzi vetnými
členmi nie je väzba, lebo sa nespája predmet a prísudok, ale nadradené podstatné meno a nezhodný prívlastok. Medzi vetnými členmi nie je
ani zhoda, pretože nemajú rovnaké gramatické kategórie. Vetné členy sú spojené primkýnaním.
•
príklad: Mama a otec.
Slová v priraďovacom sklade sú k sebe priradené len slovosledom vo vete, môže to byť
i otec a mama. Vetné členy sú k sebe priradené primkýnaním.