Hlavné vetné členy

Hlavné vetné členy

· Vysvetlite pojem syntagma.
· Z uvedených viet vypíšte syntagmy, pomenujte ich. Rozhodnite, či sú vzťahy medzi slovami v jednotlivých syntagmách vyjadrené zhodou, väzbou alebo primkýnaním.
a) Moderné umenie rozbilo vekmi overené formy a postupy.
b) Na skrini sú prilepené pestrofarebné obrázky z časopisov.
· Znázornite vety graficky. Pomenujte vetné členy.

Hlavné vetné členy

A) v dvojčlennej vete
-  Prísudok
▪ vyjadruje dej, činnosť, vlastnosť alebo stav podmetu
▪ delenie: ▪ slovesný: a) jednoduchý – jeden určitý slovesný tvar – napr. Organizuje výstavu.
b) zložený – neplnovýznamové sloveso + neurčitok plnovýznamového slovesa

  ▪ menný: tvorený sponovým slovesom + podstatné meno: On je učiteľ.
+ prídavné meno: Súper je nepríjemný.
+ zámeno: To ste vy?
+ číslovka: Česi sú štyria.
+ príslovka: To je dobre.
-  Podmet
▪ vyjadruje nositeľa činnosti, stavu alebo vlastnosti
▪ delenie: ▪ vyjadrený 
  ▪ zamlčaný
▪ môže byť vyjadrený: ▪ podstatným menom – v N : Kamarát prišiel neskoro. 
– v G : Hráčov bolo jedenásť.
– vo forme činného alebo trpného príčastia: Obžalovaný vinu 
 odmieta. 
▪ prídavným menom: Sýty hladnému neverí.
▪ zámenom: Oni sa nemajú začo hanbiť. 
▪ číslovkou: Šiesti sme odišli.
▪ slovesným neurčitkom: Myslieť na teba je utrpenie. 
   ▪ neplnovýznamové slovné druhy: V je neslabičná predložka.
 
B) v jednočlennej vete
Vetný základ
▪ delenie: ▪ slovesný -vyjadrený slovesom
  – napr. Hrmí.
  ▪ menný – vyjadrený iným slovným druhom
  – napr. Nádherné! 

Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy
-  Predmet
▪ rozvíja predmetové sloveso alebo prídavné meno, na ktoré sa viaže väzbou
▪ delenie: ▪ priamy – v Akuzatíve bez predložky
▪ nepriamy – v Akuzatíve s predložkou a ostatné pády

-  Príslovkové určenie
▪ neväzobne rozvíja sloveso, podstatné meno príslovku alebo celú vetu
▪ druhy: ▪ miesta
▪ času
▪ spôsobu
▪ príčiny
▪ vyjadrený najčastejšie príslovkou, podstatným menom a zámenom

-  Prívlastok
▪ rozvíja podstatné meno alebo výraz zastupujúci podstatné meno
▪ delenie: ▪ zhodný – zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde
  – napr. pekné šaty
  ▪ nezhodný – nezhoduje sa v rode čísle a páde s nadradeným slovom
– zvyčajne stojí za slovom, ktoré rozvíja
   - napr. krik detí
▪ viacnásobný prívlastok – napr. milá, krásna a inteligentná dáma
▪ postupne rozvitý prívlastok – napr. známy súčasný slovenský prozaik
 
-  Doplnok
▪ vyjadruje sprievodný dej alebo stav k hlavnému deju
▪ jediný vetný člen, ktorý súčasne rozvíja 2 vetné členy vo vete:
a) prísudok + podmet = podmetový doplnok Jano dobehol prvý. otázka: Ako Jano dobehol? (ako? + podmet + prísudok)
b) prísudok + predmet = predmetový doplnok Otca zvolili za poslanca. otázka: Za koho otca zvolili? (Za koho? + predmet + prísudok)  

-  Prístavok
– je voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom pripojeným k nadradenému podstatnému menu: Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky, je mestom na Dunaji. 
Podčiarknutú časť môžeme vypustiť bez porušenia zmyslu vety (preto sa z oboch strán oddeľuje čiarkou).
prístavok môže mať niekoľko funkcií:
a.) môže vysvetľovať – Personifikácia, čiže zosobňovanie, je pre žiakov pochopiteľná. 
b.) môže zužovať význam pomenovania – Susedia, Balkovci, už odišli.
c.) môže zhrňovať – Mama a otec, rodičia, sú mi prednejší.
 
SYNTAGMA(sklad) – významové a štruktúrne uzavreté spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti

Vetné sklady

Druhy skladov:
1. Prisudzovací
▪ je spojenie podmetu a prísudku (dievča číta)
2. Určovací 
▪ tvoria ho 2 členy; jeden je nadradený druhý je podradený  (pekné dievča, číta knihu)
▪ podradený bližšie určuje nadradený člen
▪ tvorí ho: ▪ podstatné meno + zhodný prívlastok
▪ podstatné meno + nezhodný prívlastok
▪ podstatné meno, sloveso + doplnok
▪ sloveso a predmet
▪ sloveso a príslovkové určenie
3. Priraďovací
▪ je spojenie dvoch alebo viacerých členov, ktoré sú syntakticky rovnocenné a majú zároveň rovnaký vzťah 
k inému vetnému členu  (číta knihy a časopisy)
▪ ide o viacnásobný vetný člen

Gramatické vyjadrenie vetných členov:

a.) zhoda:

· v prisudzovacom sklade –v rode, v čísle a v osobe (medzi podmetom a prísudkom)
príklad:Mama varila. 
mama – žen. r., j. č., slovo mama sa dá nahradiť osobným zámeno ona, ktoré zastupuje 3. os. j. č.
varila – žen. r., j. č., 3. os.
· v určovacom sklade – v rode, v čísle a v páde (medzi nadradeným vetným členom a zhodným prívlastkom)
príklad:Dobrý otec.
dobrý – muž. r., j. č., N
otec – muž. r., j. č., N

b.) väzba

· sloveso (vo funkcii prísudku) sa viaže s podstatným menom, prídavným menom, zámenom, číslovkou v určitom páde (okrem N). Väzba nastáva len v určovacom sklade, obyčajne medzi prísudkom a predmetom (medzi nadradeným vetným členom a predmetom)
•  príklad:hovoril o otcovi – predmet v lokáli, píše úlohu– predmet v akuzatíve, potriasť hlavou– predmet v inštrumentáli, dostal od chorého – predmet v genitíve, nerozumiem všetkému – predmet v datíve

c.) primkýnanie

· nachádza sa v určovacom a priraďovacom sklade,nastáva tak, že sa k sebe slovosledom primknú dve slová
•  príklad:Rúbe v lese.
Medzi vetnými členmi nie je väzba, lebo nejde o spojenie prísudku a predmetu; prísudok a príslovkové určenie miesta sú spojené primkýnaním.
•  príklad: Vchod do školy.
Medzi vetnými členmi nie je väzba, lebo sa nespája predmet a prísudok, ale nadradené podstatné meno a nezhodný prívlastok. Medzi vetnými členmi nie je ani zhoda, pretože nemajú rovnaké gramatické kategórie. Vetné členy sú spojené primkýnaním. 
•  príklad: Mama a otec.
Slová v priraďovacom sklade sú k sebe priradené len slovosledom vo vete, môže to byť i otec a mama. Vetné členy sú k sebe priradené primkýnaním.