Umelecký štýl - charakteristika, znaky a postupy

Umelecký štýl - charakteristika, znaky a postupy 

· Charakterizujte umelecký štýl.

- Uveďte komunikačnú sféru, komunikantov.
- Znaky umeleckého štýlu dokumentujte na predchádzajúcich ukážkach.

- Rozlíšte pásmo rozprávača a pásmo postáv - využite texty ukážok.
- Charakterizujte umelecké rozprávanie.

· umelecký štýl

•  vyskytuje sa v umeleckej literatúre. V umeleckých textoch sa využíva obrazné vyjadrovanie, ich základnou funkciou je pobaviť (estetická funkcia). Typické pre umelecký štýl sú – umelecké vyjadrovacie prostriedky ako sú metafory, prirovnania, personifikácie a pod. Medzi texty umeleckého štýlu patria básne, romány, povesti, novely, dramatické žánre.

· komunikačná sféra

•  sféra literárnej, estetickej komunikácie

· komunikanti

•  adresát (verejnosť), autor– môže zastupovať názor skupiny, vyslovovať vlastné stanovisko alebo svoj postoj v texte neuplatňovať

· pásmo rozprávača
•  rozprávač je nositeľom rozprávania, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie –> okrem rozprávanie teda aj opis, charakteristika a úvaha

· pásmo postáv
•  postavy sú nositeľmi príbehu, ktorý sa rozvíja v čase a priestore, realizuje sa dialógom, prehovor jednej postavy > replika, vyjadruje sa priamou rečou, fcia dialógu je rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt, alebo charakterizovať postavy... zákl. typ dialógu > symetrický d. ( ABABA..)
· základná funkcia u.š.
•  pôsobiť na zmysly príjemcu, vyvolávať pocity krásna
· základné vlastnosti u.š.
•  subjektívnosť, expresívnosť, fikcia, všetko sa deje „pod dohľadom“ autora, v službe autorského zámeru
· umelecké rozprávanie
•  využíva dramatické stupňovanie zápletky>zauzľovanie deja až po jeho vyvrcholenie a ptm jeho rozuzlenie

Umelecký štýl – charakteristika, znaky a postupy

- prostredie: škola, divadlo, kino, ulica (putovné divadlo, recitácia)...
- komunikanti: autor → čitateľ, poslucháč, divák
- funkcie: → estetická funkcia (na city prijímateľa)
   → výchovná funkcia (obohacuje vnútorný život)
  → náučná funkcia (prináša informácie)
→ komunikatívna funkcia
 
Znaky:
a)  písomnosť – určený neprítomnému adresátovi (výnimky – prednes, text piesne...)
b)  subjektívnosť – emocionálnosť a expresívnosť výrazových prostriedkov
c)  variabilnosť – výber jazykových prostriedkov – príznakové slová štylisticky (expresívne, nespisovné....) i syntakticky (výpustka, neukončená výpoveď...)
  - miešanie žánrov a štýlov – lyrizovanie prozaického textu, veršovaná dráma...
- v bohatstve formy – členenie textu, pestrosť rytmickej stavby, variabilnosť žánrov
  d) obsahová (sémantická) mnohoznačnosť – metafora, metonymia, symboly...

Umeleckého rozprávania

využíva rôzne kompozičné postupy alebo princípy :
1.  Retrospektíva
podáva v prítomnosti obraz minulého

2.  Chronologický
dejové pásmo sa buduje počas osi

3. Reťazový
kedy každý nový príbeh nasleduje na ten predchádzajúci a sú spojené postavou hl. hrdinu

4. In media res
ide o rozprávací príbeh uprostred deja

Kompozícia umeleckého rozprávania

1. expozícia -vykreslenie prostredia, doby, hlavné postavy, náznaky konfliktu
2. kolízia – zápletka - udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej, napr. konfliktná postava, dej začína gradovať, lexika je expresívnejšia
3. kríza – vyvrcholenie deja a rozporov: postava je v konflikte:
- s inou postavou – medziľudské vzťahy
- so spoločnosťou – spoločenský konflikt
- sama so sebou – osobný konflikt

4. peripetia – dejový zvrat - nepredpokladá zmenu situácie, dej sa
zrýchľuje, smeruje k rozuzleniu konfliktu
5. rozuzlenie - zlý alebo dobrý koniec (v antických dielach tragické riešenie konfliktu – katastrofa)