západoslovenské nárečia | severné južné záhorské | napr.: cuker, vieter, pátek, místo vačší, ešče |
stredoslovenské nárečia | severozápadné juhovýchodné gemerské | napr.: bou (bol), šťiri, mlaďí, oňi sa doma (oni sú doma), peknou (pekné) |
východoslovenské nárečia |
spišské šarišské zemplínske sotácke | napr.: šednuc (sadnúť), chodzic (chodiť), cicho (ticho), luka (lúka) |
N Á R O D N Ý J A Z Y K | Spisovná forma | - má celonárodnú platnosť = úradný jazyk – používa sa na celospoločenskú verejnú komunikáciu - je kodifikovaná nejakou vednou inštitúciou a publikovaná v príručkách. - písanú podobu upravujú ortografické a hovorenú podobu ortoepické pravidlá - normatívne príručky SJ: - Krátky slovník slovenského jazyka (1997) - Pravidlá slovenského pravopisu (2000) - Pravidlá slovenskej výslovnosti (1996) |
Štandardná forma | - forma spisovného jazyka v každodennej komunikácii - neobsahuje nespisovné tvary slov, toleruje však niektoré jazykové návyky (výslovnosť ľ a ä, nesprávne používanie predložiek u/pri, pre/po, využitie hovorových slov a pod.) | |
Subštandardná forma | - nespisovná forma jazyka - používa nespisovné tvary, nerešpektuje rytmické krátenie, umiestnenie prízvuku v slove, obsahuje nárečové a slangové slová a pod. |