Dodatky k vetným členom
Dodatky k vetným členom
Podmet je pôvodcom činnosti alebo nositeľom stavu
vyjadreného prísudkom. Je základný členom dvojčlennej vety. Pýtame sa naň prísudkom a zámenami:
Kto?Čo? Janko píše list. Kto píše list? Janko (podmet)
Podmet býva zväčša v
nominatíve (Riaditeľ dal zamestnancom voľno.), ale môže byť aj v genitíve
(Päť chlapov energicky veslovalo.)
Podmet môže
byť:
vyjadrený – Rádio hralo od rána do večera. Čo hralo od rána do večera?
Rádio. nevyjadrený (zamlčaný) – Hral od rána do večera. Kto hral od rána do večera?
(On.)
nulový (všeobecný) – Do masy prilejeme mlieko. Vo výpovedi nemožno presne určiť
osobu, pretože je všeobecná (ktokoľvek, akýkoľvek človek)
holý – Janko sa rád
korčuľoval. K podmetu sa nič neviaže, nijaký vetný člen ho
nerozvíja.
rozvitý – Rozradostený Janko sa korčuľoval. Podmet je rozvitý iným
vetným členom – prívlastkom ,,rozradostený“. viacnásobný –
Peter s Julkou si vyšli na prechádzku. Do trávy popadali hrušky, jablká, broskyne i
zrelé slivky.
Okrem spomínaných členení rozoznávame ešte tieto typy
podmetov:
genitívny – Aj jemu už pribudlo rokov. Na slávnosti vypili sudy piva. Ani živej duše tam
nebolo.
vyjadrený rozličnými zámenami – Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Každý by mohol priložiť
ruku k dielu. vyjadrený prístavkom – Zbojnícky Tanec, samota pokojná a tichá, v hlbokej doline si priadla starú legendu. vyjadrený
vedľajšou vetou podmetovou – Kto nemá v hlave, má v pätách.
Prísudok vyjadruje, čo sa so
subjektom deje, resp. čo subjekt vykonáva (vyjadruje dynamický príznak).
Pýtame sa naň otázkou Čo robí
podmet? Čo sa deje s podmetom? Aký je podmet? Jožka sa usmieva (Čo robí Jožka? Usmieva sa.;
Plody zosychajú. Čo sa deje s plodmi? Zosychajú. Terka je inteligentná. Aká je Terka?
Inteligentná.)
Prísudok môže byť:
slovesný – Brat sa
naňho skutočne nahneval. Prísudkom je sloveso nahneval sa. –
slovesný prísudok býva vyjadrený plnovýznamovým slovesom alebo pomocným slovesom a
neurčitkom
menný (slovesno-menný) – Martinova mama je predavačka. Prísudok
je slovesno-menný tvar je predavačka. – menný prísudok býva vyjadrený menom
(podstatným, prídavným, zámenom), číslovkou alebo príslovkou a sponou.
viacnásobný – Len
tam stál a stál. Plakal, plakal, nič nevravel.
Slovesný
prísudok môže byť:
jednoduchý slovesný – Kvety budú kvitnúť.
Prídeme pozajtra. Usmiali sa cez slzy. Volala naňho z balkónového
okna.
- tvorí ho jednoduchý alebo zložený určitý slovesný tvar
zložený slovesný –
Chceli sa mu vyhnúť. Začali na sebe pracovať. Nemohli
sme ich za ten svet dobehnúť.
- tvorí ho určitý tvar pomocného slovesa a neurčitok
plnovýznamového slovesa
Predmet významovo dopĺňa sloveso vo funkcii prísudku, resp. vetného základu, alebo dejové
prídavné meno vo funkcii slovesno-menného prísudku.
Z gramatického hľadiska rozlišujeme
predmet:
priamy– vyskytujú sa prevažne v akuzatíve (Cez okno pozoroval letiace
bociany.) alebo v páde s ním synonymnom: genitíve (Navariť polievky (namiesto polievku));
tzv. podielovom lokáli (rozdať všetkým po jabĺčku(namiesto jabĺčko))alebo v inštrumentáli
(hodiť guľou (namiesto guľu)).
nepriamy – ak sa sloveso spája s iným pádom,
ako je akuzatív alebo s predložkovým pádom (Zadala žiakom domácu úlohu. Vždy rád pomohol
priateľovi. Starať sa o dieťa.)
Predmet môže byť:
holý –
Marienka si kúpila jabĺčko.
rozvitý (iným vetným členom)
– Marienka si kúpila červené jabĺčko. (predmet je rozvitý prívlastkom) viacnásobný
– Marienka si kúpila jabĺčko a hrušku.
Príslovkové určenie je rozvíjací
vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, prídavné meno a príslovku. Určuje pritom miesto, čas, príčinnosť,
spôsob alebo zreteľ
Odlišuje sa od predmetu, a to aj tým, že nadradený výraz neurčuje príslovkovému určeniu presnú morfologickú
formu, t. j., neudáva mu presný pád, napr. príslovkové určenie sa môže k slovesu pripájať rozličnými predložkami
(prísť cez leto, počas leta, v lete, v priebehu leta) – význam zostáva
zachovaný.
Podľa učebnicových členení hovoríme o štyroch druhoch príslovkových určení: miesta, času, spôsobu, príčiny. G.
Moško (Príručka vetného rozboru, 2006, s. 69) navrhuje zmenu v takomto chápaní. Príslovkové určenie podľa významu delí
na:
1. okolnostné – tvoria len vonkajšiu okolnosť (scénu),
udávajú len miestne a časové okolnosti, príčinnú viazanosť alebo určenie zreteľa;
2. vlastnostné – vyjadrujú kvalitu alebo kvantitu (intenzitu, mieru),
príznak.
Okolnostné príslovkové určenia sa ďalej členia na:
a) príslovkové určenie miesta
– udáva priestorové umiestnenie, pozíciu deja, vlastnosti
Pýtame sa naň pomocou otázok: Kde?
Skade? Odkiaľ? Pokiaľ? atď.
Príklady: Našla ho čupieť
naspodu v skrini. Podišiel naľavo. Dakde
sa potkol. U nás doma takéto zvyky nepoznáme.
Tu nad mestom na kopci vraj v minulosti strašilo. Na prázdniny som chodieval
k starkej a starkému do Ružomberka. Išiel tam, kde sa pretína chodník s cestou.
b) príslovkové určenie
času – vyjdruje umiestnenie deja v čase
Pýtame sa naň pomocou otázok: Kedy? Ako
dlho? Odkedy? Dokedy? atď.
Príklady: Onedlho príde zima.
Odrazu všetko zmĺklo. Na budúci rok na Vianoce
si kúpime novú sedaciu súpravu. Večer po prechádzke vypila
šálku bylinkového
čaju. Pracoval dlho do noci. Včera cez deň mu to ani na um
nezišlo. V sobotu ráno sa vybrala na nákup.
c) príslovkové určenie zreteľa – vyjadruje,
vzhľadom na čo/na koho platí dej, stav, čím sú dej alebo vlastnosť
obmedzené
Odpovedá na otázky: Vzhľadom na čo? Vzhľadom na
koho?
Príklady: V súvislosti so zmenou legislatívy zvolali
zasadnutie. Na rozdiel od iných európskych
krajín to zvládli. V porovnaní s
predchádzajúcimi výsledkami ste sa zlepšili.
Oproti svojmu spolužiakovi je malý. Je milý ku každému.
d) príslovkové určenie príčinnosti
– vyjadruje dovôd, pôvodcu, cieľ, podmienku a prípustku, ktoré vyvolali jav. Podľa toho sa delí prísl. určenie
príčinnosti na ďalšie ,,podkategórie“:
da) príslovkové určenie príčiny (dôvodu) –
vyjadruje dôvod, ktorý vyvolal dej
Odpovedá na otázky: Prečo? Začo? Načo? Z akej príčiny? Od
čoho? Z čoho? Z akého dôvodu?
Príklady: Pre
zlé počasie sa akcia nekonala. Plakala od
dojatia. Líčka mala vyštípané od mrazu. Urobil to z
prostého trucu. Od hladu ani nevládal
chodiť. Hosť vďaka výbornému vodičovi pricestoval včas. Svojho syna pomenovala po svojom
otcovi.
db) príslovkové určenie účelu – udáva cieľ , na
základe ktorého konáme istú činnosť alebo sa deje istý dej
Odpovedá na otázky: Načo?
Po čo? S akým cieľom? Za akým účelom?
Príklady: Prišiel k nám na návštevu.
Sveter uplietla pre svoju dcérku.Chcú
zvýšiť úroveň životného prostredia v záujme
občanov.
dc) príslovkové určenie podmienky – vyjadruje hotovú príčinnú
súvislosť
Odpovedá na otázky: Pri akých podmienkach? Za akej podmienky? S akou/pod akou
podmienkou?
Príklady: V núdzi poznáš priateľa.
Trestný čin spáchal pod vplyvom omamných látok. Svoju pozíciu si
udržal len za cenu kompromisu.
dd) príslovkové určenie prípustky
– vyjadruje prekonanú nepriaznivú podmienku, napriek ktorej sa dej uskutočnil Odpovedá na otázky:
Napriek čomu? Proti čomu? Pri akých podmienkach?
Príklady:
Napriek najväčšej pozornosti sa
pomýlil. Aj napriek únave dokázal udržať
pozornosť. Nechtiac mu ublížila. Do kina
šiel proti rodičovskému
zákazu.
Vlastnostné príslovkové určenia delíme na:
a) príslovkové určenie
spôsobu – vyjadruje kvalitu deja Odpovedá na otázky: Ako? Akým
spôsobom?
Príklady: Vlasy sa mu postavili dupkom. Hovoril o nich
s veľkým nadšením. Domov prišiel
ťažkým krokom. Pracovné povinnosti mu šli
pomaly.
b) príslovkové určenie miery – vyjadruje intenzitu, mieru
deja
Odpovedá na otázky: Koľko? Do akej miery? Nakoľko? Do akého stupňa? V akej
intenzite?
Príklady: Jedlo mu už liezlo cez uši. Na
budúceho šéfa silno zapôsobila. Dvere otvoril
dokorán. Jeho nákup vážil asi tonu.
c) príslovkové určenie
účinku – je blízke prísl. určeniu miery, ale vyjadruje maximálnu mieru Príklady:
Smiala sa dopopuku. Po obede mu bolo na prasknutie.
Donemoty sa točili dookola.
K ďalším kategóriám patria:
príslovkové určenie výsledku, prostriedku, pôvodu látky, určenia pôvodcu a sprievodných okolností. Môžete si ich
preštudovať v citovanej príručke G. Mošku (2006, s. 72).
Prívlastok je rozvíjací vetný člen, ktorý
rozvíja podstatné meno alebo výraz v platnosti podstatného mena (môže byť v úlohe hociktorého vetného
člena). Je závislý od podstatného mena, čo sa prejavuje zhodou. Poznáme aj prípady prívlastku, keď nie je od
podstatného mena závislý, vtedy sa zhoda nerealizuje. Na základe závislosti hovoríme o dvoch druhoch prívlastku:
zhodný
– realizuje sa zhoda v gramatických kategóriách (pekný mladý muž, dobrá matka, smutný príbeh,
kyselina dusičná, táto chvíľa, moje pero, štyri veci, drevená doska...)
nezhodný
– nerealizuje sa zhoda v gramatických kategóriách (pozvánka na stretnutie, jadierka z tekvice, cesta
horou, z hotela Dream, kamarát Peter, kríky bielych kvetov...)
Podľa výstavby rozlišujeme
prívlastok:
holý (jednoduchý) – Stáli na autobusovej zastávke. Na
zástavke štátu sa vynímal červený symbol. Zažívala trpké pocity zo
sklamania. rozvitý – krajčír dámskych kostýmov (Aký krajčír? Dámskych kostýmov. Akých kostýmov?
Dámskych.)
viacnásobný – Narodilo sa jej krásne a milé dieťa.
Spievala mu tichú, uspávajúcu pieseň. Bol to od neho prejav priateľstva a
úcty.
rovnorodý (postupne rozvíjací) - Stáli na ošarpanej
autobusovej zastávke. Nerada nosila teplý zelený vlnený sveter. Súťaž sa konala vo
veľkej tanečnej sále.
Prístavok – zhodný prívlastok, ktorý je
pripojený k nadradenému podstatnému menu. Jedna skutočnosť sa pomenúva dvoma pomenovaniami, napr. Fero Mucha,
dedinský zabávač, nesmel chýbať na nijakej akcii. Bratislavu, hlavné mesto Slovenskej republiky, navštívil už viac
ráz.
Prístavok približuje význam prvého člena.
Doplnok – rozvíjací
vetný člen, ktorý sa naraz vzťahuje na dva vetné členy (podmet aj prísudok; predmet a
prísudok)
Otec sa vrátil unavený. Aký sa vrátil otec? Unavený.
- zároveň môžeme povedať
,,unavený“ otec
Príklady: Ráno vstala odpočinutá. Našiel som ho dumajúc. Na zápas chodili vždy veselí. Odišiel do
nás hladný.
Najčastejšie sa vyjadruje prechodníkom (Odišiel dumajúc.) a príčastiami
(Odišiel dumajúci. Odišiel nahnevaný.).