Lexikálna rovina jazyka
Lexikálna rovina jazyka
Lexikológia (slovo, sémantický trojuholník, lexikálny a gramatický význam slova)
Morfematická štruktúra slova
Slovná zásoba národného jazyka – individuálna, aktívna/pasívna (druhy)
Členenie slovnej zásoby (lexikálny význam, spisovnosť, podľa jazykového štýlu, dobový výskyt, citové zafarbenie)
Slovníky – význam, použitie, druhy
Antonymá, homonymá, synonymá
Obohacovanie slovnej zásoby (spôsoby), odvodzovanie, skladanie
Obohacovanie slovnej zásoby – pretváranie slov skracovaním
Preberanie slov – internacionalizácia
Tvorenie viacslovných pomenovaní
Frazeologizmy – ľudové a intelektuálne
Tvorenie obrazných pomenovaní – metafora, metonymia, personifikácia, synekdocha
Zhrnutie učiva – lexikálna rovina jazyka
Ciele: Definovať pojmy lexikológia, lexika, na príkladoch rozlíšiť lexikálny a gramatický význam. Poukázať na rozdiel medzi slovnou zásobou národného jazyka a vlastnou. Rozširovať individuálnu slovnú zásobu. Poznať členenie slovnej zásoby z rozličných hľadísk, vedomosti aplikovať na konkrétnych príkladoch pri tvorbe textov. Využívať pri pretváraní textov antonymá, homonymá a synonymá, rozširovať slovnú zásobu v ústnom prejave. Vedieť vysvetliť spôsoby vzniku frazeologizmov a využívať ich vo vlastných prejavoch. Vedieť používať rôzne druhy slovníkov, poznať ich funkciu. Poznať spôsoby obohacovania slovnej zásoby a využívať ich pri tvorbe vlastných prejavov. Vysvetliť vplyv spoločenského vývoja na zmeny v slovnej zásobe. Vedieť vysvetliť pojem – viacslovné pomenovanie, vytvárať texty s využitím viacslovných pomenovaní, vyhľadávať ich v textoch. Vedieť vysvetliť pojem – obrazné pomenovania, pomenovať jednotlivé druhy, vytvárať vlastné texty s využitím obrazných pomenovaní. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
Lexikológia
- náuka o slove a slovnej zásobe
Slovo
- základná jazyková jednotka s ustálenou grafickou a zvukovou podobou
- ustálený, ako celok premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj gramatický a lexikálny význam
- funkcie: a) pomenovacia /význam slova/
- b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/
Lexikálny a gramatický význam slova
Lexikálny význam
- rozumieme pod ním vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti
- slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať
napr. lečo – jedlo z papriky, rajčín a vajec, dom – budova, stavba na obývanie
- nie každý sled hlások má lexikálny význam, napr. SROGL – vyzerá ako skutočné slovo, môžeme odhadnúť jeho gramatické kategórie (pod. meno, muž. Rodu, neživotné, N, sg. dobu alebo sloveso v 3. os. Sg, minulý čas a p.)
Gramatický význam
- schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, napr. rod, číslo, pád, čas, vzťahy nadradenosti a i.
lexikálny + gramatický význam slova = úplný význam slova
Slovo « lexéma
Slovo
- význam slova nemôže existovať samostatne, potrebuje sa premietnuť do konkrétneho slova, ktoré ma istý gramatický tvar
Lexéma
- základná jednotka lexikológie, skladá sa:
- a) z vonkajšej formy – rad foném (realizovaná – ústna podoba – ustálený rad hlások, písomná podoba – grafémy)
- b) z vnútornej formy – obsah slova = lexikálny význam slova
Lexikológia - neskúma úplný význam slova, jej predmetom nie je gramatický význam, napr. T E L O – lexikálny význam: organizmus, najmä ľudský, neskúma gramatické tvary slova: telom, o tele, telá....
- skúma každé slovo ako súbor všetkých jeho gramatických tvarov, ktoré spája jeho gramatický význam, napr. priateľstvo – vzťah medzi priateľmi, priateľský – týkajúci sa priateľstva (priateľ, priateľský – 2 samostatné lexémy – iné významy), neskúma priateľstva, priateľstve
Vzťah k objektívnej realite – sémantický ê (človek myslí v pojmoch)
- POJEM /symbol – definícia, pojem – význam/obsah znaku/
ê
- Objekt, VEC /reálna vec/ ---------------- 3. Pomenovanie, SLOVO (forma slova)
Pojem –prvok myšlienkovej oblasti
Slovo – jazyková oblasť, formálna stránka
Vec – reálne objekty
„Fázy“ myslenia:
-
- podnet z objektívnej skutočnosti (vidíme konkrétny predmet) vidíme psa
- uvedomenie si, čo vidíme – vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami, papuľou...
- priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový znak (iné jazyky – priraďujú tiež podobnú definíciu predmetu) P – E – S (dog)
Morfematická štruktúra slova
- morféma - najmenšia časť tvaru vydelená významom/funkciou (časť slova s nejakým významom/
Morfematická štruktúra slova
- slovo môžeme rozdeliť na najmenšie vydeliteľné významové časti slova – morfémy
- morféma - najmenšia časť tvaru vydelená významom/funkciou (časť slova s nejakým významom/
Druhy morfém:
- koreňová morféma (škol-a, dom-ček, dom-ovník, stav-ba) – nositeľ významu, významové jadro slova, koreň
- odvodzovacia /derivačná morféma (pred-škol-ák, na-píšem, uči-teľ) – predponová al. príponová morféma (pred koreňovou morfémou alebo medzi koreňovou a gramatickou morfémou)
- tematická morféma – v slovese pred gramatickou morfémou, v slovách zo slovesných základov (medzi koreňovou a gramatickou al. odvodzovacou morfémou), napr. pracov-a-ť, rozum-ie-ť
- gramatická morféma= relačná – všetky skloňovacie a časovacie prípony: -a,-e,-i,-ov, -ou, -om, -iam,-iach,-ého,-ému,-ých,-ými,-m,-me,-te,-ú.../škol-ou
- nulová morféma – druh gramatickej morfémy /stôl, chlap/
- spájacia morféma /- spájací prvok, spája iné morfémy, v slovenčine je 11 spájacích morfém: -ľ-, -ň-, -iz-, -č-, -j-, -at/iat-, -en-, -ej-, -ír-, -ov-, -ic/-ič (veľk-o-mesto, Trnavčan-, káčatko, režírovať.../
- modifikačná morféma – upravuje význam, najmä trvanie slovesného deja zdôrazňuje obsah prídavných mien a zámen: -ov, -iev, -áv, -š-, -že, -si, -koľvek (pociťovať, sedávať, drahší..)
- tvarová morféma – slúži na tvorenie slovesných tvarov –ť, -l,-úc/-iac... (poču-ť, urob-en-ý, volaj-úc..)
- rozštiepená morféma – vyjadruje sa viacerými prvkami súčasne – tvary zloženého minulého al. budúceho času, podmieňovacieho spôsobu –l by som, bol by som –l, budem –ť, ná- -ie (číta-l by som, ná-dvor-ie)
roz-von-iav-a-j-ú (roz- odvodzovacia, -von-koreňová, -iav-modifikačná, -a-tematická, -j- spájacia, -ú- gramatická)
Slovná zásoba národného jazyka
Slovná zásoba je súhrn všetkých slov v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.
Časti SZ:
- a) centrum - najpoužívanejšie slová, relatívne stála.
- b) periférna časť – veľmi variabilná, pohyblivá (vstupujú a vypadávajú slová) – odborné slová, historizmy, neologizmy, cudzie a básnické slová a i.
Druhy SZ:
základnú
Slovnú zásobu delíme na
individuálnu
Základná slovná zásoba
- obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov.
Pre porovnanie: základná angličtina ma 850slov, ruština asi 1500slov.
Najpoužívanejšie slová podľa Mistríka: a, byť, v, na, sa, ten, on, že, z, ako.
z podstatných mien – až na 48. mieste rok, čas, deň, svet, život atď.
zo prídavných mien celý veľký, nový, starý, dobrý atď.
zo slovies byť, mať, môcť, vedieť atď.
Individuálna slovná zásoba
- býva rozdielna. Každý človek má svoju, ktorú používa.
U významných spisovateľov sveta to bolo, napr. Goethe 20-tisíc, Puškin 21 197 slov a Shakespeare 24-tisíc slov.
Môže byť aktívna a pasívna.
Aktívna – súhrn všetkých slov, kt. rozumieme a bežne ich využívame.
Pasívna – súhrn slov, kt. rozumieme, ale nevyužívame ich v praxi. Pasívna je preto oveľa bohatšia ako aktívna slovná zásoba.
Členenie SZ:
- Podľa lexikálneho významu
- a) jednovýznamové – majú základný význam
- b) viacvýznamové okrem základného významu, majú prenesený význam:
- na základe vonkajšej podobnosti (koza – telocvičné náradie) - metafora
- na základe vnútorných súvislostí medzi predmetmi – metonymia (číta Hviezdoslava)
- Podľa vzťahu medzi lexikálnymi významami:
- homonymá (box-box, kade-kade)
- synonymá (predpoludním- dopoludnia, vrece-mech-vak..)
- antonymá (dievča-chlapec)
- Podľa zaradenia do jazykových štýlov:
- neutrálne (štylisticky nepríznakové)
- štylisticky príznakové – spisovné – odborné,
– básnické,
– hovorové
– nespisovné – vulgárne,
– žargónové,
– argotové
žargónové – slovníky istej skupiny
argot – slovník nižších spoloč. skupín
- Podľa spisovnosti
- a) spisovné
- b) nespisovné – dialektizmy, slang, argot
- Podľa dobového výskytu:
- historizmy (pomenúvajú realitu, ktorá už dnes neexistuje)
- archaizmy (pomenúvajú, pre to , čo pomenovali už dnes existuje nový význam)
- zastarané (vytlačené –nahradené modernými slovami)
- nové (novovznikajúce slová = neologizmy)
- Podľa citového príznaku:
- a) neutrálne
- citovo – zafarbené (expresívne)
Expresívne slová:
- eufemizmy – zjemňujúce slová (umrieť – skonať, usnúť naveky)
- dysfemizmy – hanlivé slová, ktoré karikujú, zosmiešňujú nedostatky (somár, zmija)
- pejoratíva – hanlivé slová, ale nie sú také názorné ako dysfemizmy (korbeľ, grobian)
- vulgárne – neslušné slová (grcať)
- obscénne – tabuizované, ktoré sú často sprevádzané apoziopézou (nedokončená výpoveď) (choď do…., ty jedna…..)
- deminutíva – zdrobneniny (domček)
- laudatíva – maznavé a lichotivé slová (mamička, tatík)
- augmentatíva – sú opakom deminutív (domisko)
- onomatopoje – napodobňujú prírodné zvuky (žblnkať, chichotať)
- Podľa pôvodu:
- domáce (dvere, stolička)
- zdomácnené (omša, kráľ)
- cudzie slová
Slovníky
Lexikografia
- teória a prax zostavovania slovníkov
Druhy: 1. knižné (výkladové, normatívne, pravopisné, ortoepický, frazeologický a i.)
- elektronické (SLEX, počítačové slovníky)
Obohacovanie SZ:
-
- Tvorenie slov
- odvodzovanie
- skladanie
slovotvorne motivované slovo – rozpoznáme, z akého slova vzniklo slovo (mur-ár, cin-cin)
slovotvorne nemotivované slovo – nevieme rozpoznať spôsob utvorenia slov (ísť, voda)
-
- Pretváranie slov
- univerbizácia – zmena viacslovného na jednoslovné (panelový dom – panelák)
- mutliverbizácia – zmena jednoslovného na viacslovné (tenisky – tenisové topánky)
- skracovanie (skratka, značka, skratkové slovo)
-
- Preberanie slov
- chýba domáci výraz (snoubord)
- domáci výraz je dlhší (softvér)
- potreba odborného názvu (aorta)
- prestížnosť cudzieho výrazu (supermarket, šou)
-
- Tvorenie viacslovných pomenovaní
- združené pomenovanie – majú základný význam, z viacerých slov, pomenúvajú 1 objekt (školský rok, hríb satan)
- frazeologizmy . ustálené slovné spojenia, obrazný význam:
členenie: a) ľudové (porekadlo, príslovie, pranostika)
b)intelektuálne /knižné/ = europeizmy (kocky sú hodené, proti veterným mlynom)
- Tvorenie obrazných pomenovaní
- metafora
- metonymia