Zóny pre každého študenta

Náučný štýl (NŠ)

Náučný štýl (NŠ)

Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)

záujmová (spoločenské aktivity)

verejná (médiá, konferencie)

Komunikanti: odborník ↔ odborník

odborník ↔ verejnosť

učiteľ ↔ žiak

Funkcia: vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti

prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku

Znaky:

verejnosť 

– štýl verejnej vedeckej komunikácie

– výrazové prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka

písomnosť 

monologickosť

odbornosť, presnosť

pojmovosť

Žánre:

  1. vedecko-náručné (výkladové, objektívne) – spracovať objavené, rozšíriť, vysvetliť odbornému publiku

PRE: vedcov, odborníkom

SZ: knižné, cudzie, odborná terminológia

Znaky: presnosť vyjadrovania, vedecká citácia, argumentácia

Oznamovacie vety, zložené súvetia

  1. populárno-náučné /popularizačné/ – (výkladové a úvahové, subjektívnejšie – vl. názor, hodnotenie autora) – rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť                              

PRE: širšiu verejnosť (žiaci, čitatelia časopisov)

Znaky: publicistické a beletristické prvky

SZ: domáce termíny, cudzojazyčné termíny cez opis, prirovnania, príklady, synonymá

Uvoľnená syntax, opytovacie vety, hodnotiace emocionálno-expresívne prostriedky, parafrázovanie

  1. ESEJ – osobitný žáner, na rozhraní náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou

Výrazové prostriedky náučného štýlu

NŠ 

– odborný štýl, štýl verejnej odbornej a pracovnej komunikácie

Kompozícia a členenie textov NŠ:

Rámcové členenie náučného textu:

Úvodná časť textu

  1. titul / názov – vedecko-náučné texty – označuje obsah textu – informačná funkcia
  1. abstrakt 

      – charakteristika obsahu náučného textu

  1. predhovor 
  1. úvod

Záverečná časť textu

  1. záver
  1. Resumé

Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti

– v akomkoľvek texte záleží na poradí každej vety, odseku

SLOVO → VETA → TEXT

Vetosled – poradie viet v súvetnej konštrukcii

Zaželajte mu zdravia a pozdravte ho!

Sľuboval odplatu, keď bol doma. – častejšie

Keď bol doma, sľuboval odplatu. – zriedkavo, vyjadrenie príznaku – vyjadrenie emócie

Konektor – prostriedok súdržnosti a nadväznosti textu

  1. Jazykové
  1. obsahové (časové fázy rozprávania, opakovanie motívu napr. pri opise, téma – je v celom texte, postupnosť krokov, kompozícia – úvod, jadro, záver)
  2. mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu situáciu: Už v mladosti pocítili....)
  3. retrospektívne konektory /smer dozadu – to, čo už bolo povedané/: čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.
  4. perspektívne konektory (smer dopredu – avizujú, o čom sa bude hovoriť): Čosi vám poviem... Vydám sa za .....
  5. mimotextové nadväzovanie – nadväzovanie na iný text alebo komunikačnú situáciu: V KSSJ ste našli zdôvodnenie....

Využitie slohových postupov v náučnom štýle:

– výkladový – pri analýze a vysvetlení javu (výklad, štúdia, projekt...)

- analýza a hodnotenie javu – úvaha, recenzia, esej

– opisný – zachytenie základných znakov predmetu – odborný opis ako súčasť výkladu, recenzie, referátu

– informačný – vymenúvanie údajov, čísiel, názvov – súčasť recenzie, referátu

Výkladový slohový postup:

Výklad – objektívny slohový útvar, autor je nad textom, neosobné vyjadrovanie, autorský plurál, analýza javov, predmetov, vzťahov

Úvaha – subjektívny útvar, subjektívny názor autora, interpretácia známych faktov

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe

Indukcia 

– myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme

→ od jednotlivosti k zovšeobecneniu

→ od známych vecí k neznámym

→ od konkrétnych javov k abstrakcii

– zakončenie môže byť formou syntézy (myšlienkový proces spájajúci jednotlivé časti do celku) alebo zovšeobecnenie

– známe slovesá: spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery

– napr. vytvorte synonymický rad k slovu MILÝ

skúmanie viacerých vlastností istého druhu prídavných mien, autor zhrnie – vzťahové prídavné mená

Zovšeobecnenie (generalizácia)

Dedukcia

→ od všeobecného k jednotlivému,

→ od abstraktného ku konkrétnemu,

→ od neznámeho k známemu

Komparácia (porovnávanie)

Konkretizácia (uvedenie príkladu)

nájdite v texte dôkaz, že jazyk Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským nárečím

Triedenie, klasifikácia (kategorizácia)

Analógia (obdobou, podobnosťou)

Objasňovanie /exemplifikácia

Interpretácia

  1. vedecká – napr. zákonov
  2. popularizačná – napr. vyhlášky, príručka pre vodičov
  3. esejistická – napr. lyrickej básne, jazykový výklad textu

argumentácia

  1. vyslovíme tézu – tvrdenie, ktoré treba argumentmi dokázať, obhájiť, presvedčiť o správnosti
  2. argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie s využitím argumentu (argument- dôvod, argument – dôkaz nášho tvrdenia)
  3. záver – zhrnutie povedaného, naznačenie problému
  1. priame – časové, historické číselný údaj, citácia...
  2. nepriame – využitie hypotézy (vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad), premisy (výrok, z kt. vyplýva nový výrok/záver

– dôkazy dosiahnuté logickými operáciami

Vyjadrenie príčinnosti (kauzality) – myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti

  1. na úrovni syntagmy – príslovkové určenie
  1. vlastná príčina – Prečo sa dej realizuje? Rozhodli sa cestovať pre riziko nákazy.
  2. účelu – Načo, s akým cieľom sa dej realizuje? Vycestovať na dovolenku
  3. podmienky – Bez/Za akých podmienok sa dej realizuje? V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu.
  4. prípustky – Napriek čomu sa dej realizuje? Napriek osvete sa očkovanie nerozšírili.
  1. na úrovni vety – nepravé priraďovacie súvetie
  1. príčinné /dôvodové – prečo sa to stalo v tomto prípade?/ súvetie – 2. veta vysvetľuje obsah 1. vety: veď, však, teda, a teda, a veď, totiž, totižto, a to, aj tak, a či, čiže, to jest, inak

Treba byť obozretný, (lebo)krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko či Egypt sú totiž v rizikovej oblasti.

  1. dôsledkové súvetie – 2. veta vysvetľuje dôsledok prvej vety, prvá vysvetľuje príčinu: preto, teda, nuž, tým, a preto, a tak, a teda, a tým, a zato, zrejme ani, vtedy, a tak aj...

Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok života.

  1. prípustkové – 1 veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej

druhej vety: aj tak, a tak, ta či tak, aj to, i to, pritom, za to, a zato, a predsa, a jednako..

Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy žltačky.

                       Výkladový slohový postup

VÝKLAD

  1. úvod – pomenovanie problému, javu
  2. jadro – analýza jednotlivých stránok problému, javu, argumentácia
  3. záver – zhrnutie, zovšeobecnenie

induktívny výklad

(príslovia, porekadlá, príklady na ne, pojem frazeologizmus, zaradenie do SZ)

deduktívny výklad

Výkladové žánre v náučnom štýle

 

Odborný článok

Štúdia

Dizertácia

/vedecká rozpráva/

cieľ

základné info o probléme, výsledkoch výskumu

Analyzuje čiastkový odborný problém

Čiastkový problém vedného odboru – monografia (VM)

Súhrnný vedný odbor – kompendium (dejiny SR)

dĺžka

krátky

Dlhšia ako článok

najdlhšia

Kde?

Vedecké, odborné časopisy

V zborníkoch z vedeckých konferencií

Samostatná kniha

kompozícia

Informuje o probléme

Úvod, jadro, záver, resumé

Úvod, jadro v kapitolách, záver

  

Prípadová štúdia – hybridný žáner s vysokým stupňom analýzy

 

Projektová práca, SOČ, KOP

Úvaha

 

Hovorový štýl

Umelecký štýl

Publicistický štýl

Náučný štýl

Úvaha

– Jednoduché krátke zamyslenie

– príslovie

– Epika – monologické časti v pásme postáv a rozprávača

– Lyrika – reflexívna

– Úvodník, komentár, editoriál

– Glosa, stĺpček, úvodný stĺpček

– recenzia, diskusný príspevok

– odborný článok, populárno-náučné texty

 

Výklad

Úvaha

postup

výkladový, opisný, informačný

výkladový, rozprávací (úvahový)

kompozícia

– jednoduchý výklad:

úvod, jadro, záver

– dlhšie útvary:

abstrakt, úvod, kapitoly, záver, resumé, použitá lit., vecný a menný register

Nezreteľné horizontálne členenie textu – prepojenosť úvodu a záveru (toľko odsekov, koľko myšlienkových celkov)

text jadra

– štruktúrovaný – číslované odseky, tabuľky, schémy, obrazové prílohy

– neštruktúrovaný text – bez členenia pomocou písmen/čísel, jadro podľa potreby autora

lexika

Citovo nepríznaková, lexika náučného štýlu – termíny

Citovo a štylisticky príznaková lexika – umelecký, public., hovorový štýl

syntax

Komplikované súvetia, jednočlenná veta v nadpise, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy

Príznakové syntaktické konštrukcie, menej komplikované súvetia, jednočlenné vety, modifikácia vetnej stavby, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy

Údaje a citovanie

Presnosť údajov a čísel, presná citácia

Nepotrebnosť presnosti údajov, voľná citácia, parafráza 

Školská úvaha 

Kompozícia:

  1. úvod – nezreteľne vyčlenený – tvrdenie, o ktorom sa bude uvažovať, otázky na úvod
  2. jadro – vlastný zážitok, spomienka, prerozprávanie situácie, predstavy, asociácie, predpoklady, emotívne zvolania, vymenúvanie, radenie jednočlenných viet za sebou, uvádzanie príkladov
  1. záver – veľmi subjektívna časť – osobné pocity, vyznanie, prejavenie názoru, výzva, odpoveď na formulované otázky alebo nezodpovedaná otázka na záver, zopakovanie kľúčových slov /časti z úvodu, jadra – obsahový konektor

Znaky: aktuálna téma

Prostriedky umeleckého štýlu: 

- 1. os. sg. – spomínam, neviem odpovedať na tieto otázky, cítim sa dobre..

– subjektívnosť

– obraznosť

– kontrast: Krásny silný živočích spred tisícročí sa stal slabým ...

– hromadenie a vymenúvanie

Lexikálne prostriedky:

– knižné slová (prapodstatou)

– všeobecne známe cudzie slová (komunikácia)

– antonyma (neviem – viem)

Syntaktické prostriedky:

Morfologické prostriedky:

Esej (z lat. exagim – váženie, uvažovanie, essai – pokus, skúška)

  1. subjektívnosť – 1. os. sg. – osobné zážitky autora, pocity, nálady, vl. postoj, vl. interpretácia témy, v popredí osobnosť autora a jeho individuálny štýl
  2. dôraz na vonkajšiu formu spracovania témy
  3. obraznosť, estetickosť, hravosť, variabilnosť
  4. výrazový prostriedky: – originálny štýl
  5. pestré lexikálne prostriedky – expresívne slová, frazeologizmy, zdrobneniny, metafory, exkluzívne a osobné výrazy
  6. rôzna modalita vety – dĺžka a členitosť vety, uvoľnená kompozícia
  7. úvahovosť, asociatívnosť
  8. metaforickosť,
  9. tón – vtipný, ironický, kritický, sarkastický
  1. ohľad na čitateľa – zaujímavá téma, populárna, diskutabilná

Esej v slovenskej štylistike – hybridný útvar náučného a umeleckého štýlu

                                                    – autor: spisovateľ, publicista, vedec

Esej v anglofónnom prostredí – akákoľvek slohová práca s vyjadrením vl. názoru, s argumentáciou

– autor: žiak, študent, uchádzač o zamestnanie

Opisný slohový postup v náučnom štýle

  1. vo výklade
  1. odborný referát (pre užší okruh záujemcov, podklad na diskusie, postup: výkladový, opisný, informačný), školský referát (cieľ – informovať, nejde o podrobnú analýzu diela, spracovanie dostupných informácií)

znaky: 

– jasná a prehľadná 3-členná kompozícia, úvod a jadro – stručnejšie

– jednoduchá gramatická stavba, kratšie vety

– vecný, objektívny, presný jazyk, zreteľne formulované myšlienky

Študijné čítanie náučného textu:

  1. pasívne – informatívne čítanie
  2. aktívne – študijné, analytické čítanie- porozumieť textu, hlbšie poznanie
  3. kritické – polemika s autorom
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/13889-naucny-styl-ns/