Morfológia slovné druhy

Morfológia slovné druhy

Slovné druhy a ich využitie

Podstatné mená – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, vzor: kuli, gazdiná

Menné gramatické kategórie, štylistické využitie gramatických kategórií

Prídavné mená  - plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie gramatických kategórií

Zámená – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, druhy zámen, štylistické využitie zámen

Číslovky – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, druhy čísloviek, štylistické využitie čísloviek, skupinové číslovky

Slovesá – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, slovesné gramatické kategórie, historický prézent, druhy slovies (sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové), rod

Slovesá – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, slovesné gramatické kategórie, historický prézent, druhy slovies (sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové), rod, štylistické využitie gramatických kategórií slovies, jednotlivých druhov slovies a slovesného tvaru.

Príslovky - plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie prísloviek

Predložky – neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie predložiek

Spojky - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, priraďovacie a podraďovacie spojky, štylistické využitie spojok

Častice - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie častíc

Citoslovcia - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie citosloviec

Opakovanie – morfológia

Cieľ: Poznať základné rozdelenie slovných druhov, vedieť definíciu morfológie a štylistické využitie slovných druhov. Vedieť určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slovných druhov, poznať vzory kuli, gazdiná a vedieť ich aplikovať v správnom tvare. Správne uplatňovať gramatické kategórie všetkých slovných druhov pri tvorbe viet a textov a vedieť v ktorých slohových postupoch sa najviac uplatňujú. Ovládať klasifikáciu prídavných mien,  zámen,  čísloviek, slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

Morfológia = tvaroslovie (z gr. morfos = tvar, logos = náuka, reč, učenie)ˇ

- jazykovedná disciplína zaoberajúca sa gramatickými tvarmi slov

Štylistické využitie SD

  1. menné vyjadrovanie

– náučný, administratívny a publicistický štýl (podstatné a prídavné, neurčité tvary slovesných tvarov)

– informačný a opisný slohový postup (presnosť, zreteľnosť formulácií, stručnosť)

 

V oblasti lexikálnych, morfologických a syntaktických vlastností možno nájsť aj kritériá na členenie slovných druhov, teda kritériá na zoskupenie a zoradenie slovných druhov.

  1. slovesné vyjadrovanie

- hovorový a umelecký štýl

-  rozprávací a opisný sl. postup (rozprávanie a dynamický opis): dynamickosť textu, ľahšie čitateľné texty

 

Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín ako Čapkove mloky z mora. „Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiť sa!“ Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, dievčence začali soliť deň škriepkou. 

 

Podstatné mená

Určte vzor pomnožných podstatných mien:

/Pomôcka: Y – žena / dub, E – ulica / stroj, A/ Á – mesto, IA/A – srdce/

                                    G pl.

dvere – ulica                dverí /dvier

osýpky – žena            osýpok

meniny – žena menín

Malacky – žena          Malaciek

Vianoce – ulica           Vianoc

Ladce – stroj               Ladiec

Tatry – žena                Tatier

 

47/ 3 Noe - chlap

Noe                 Andrea finále

Noema Andrey finále

Noemovi          Andrei              finále

Noema Andreu finále

Noemovi          Andrei              finále

Noemom         Andreou          finále

 

Veľké písmená 

Mená bohov, svätýň, kráľov

 

Názvy kostolov:

Názvy kontinentov, krajín:

                       ▼

vlastné meno je súčasťou viacslovného mena

                                                ▼

prídavné meno iba určuje svetovú stranu

 

   Novák – Novákovci

VČ platnosť podstatných mien:

-subjekt: Otec stojí.

-objekt:   Otec rúbe drevo.

-doplnok: Susedia prišli na svadbu za svedkov. / dá sa rozvinúť do zluč. súvetia / Zvolili ho za predsedu.

-prístavok: Susedia, naši najlepší priatelia / centrum-susedia a boli priatelia/, prišli na svadbu.

-nezhodný prívlastok: kytica kvetov, strecha domu

-menný vetný základ: ovocie, občerstvenie..

-príslovkové určenie: Odišiel včera z domu. V pondelok sa opäť stretneme.

-menný prísudok: Aj malá ryba je rybou./ inšt. podoba - odlíšenie od podmetu/

 

Podstatné mená môže mať akúkoľvek vetnočlenskú platnosť.

 

Štylistické využitie gramatických kategórií:

  1. číslo – 
  1. rod  
  1. a) v hovorovom štýle: Ste neústupčiví ako dvaja barani (namiesto barany) 
  2. b) zosobnenie (zvieraciu vlastnosť al. jeho správaním pomenujeme človeka)

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier...(junák)

  1. c) prechyľovanie – odvodzovanie ženských PoM od mužských: hovorca – hovorkyňa, Bažko – Bažková, predseda – predsedníčka
  1. pád

Vzor Kuli (nekvalifikovaný robotník v J a V Ázii)

- podstatné mená muž. Ro. Zakončené na –i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö (dandy, Verdi, Dante)

kuli                  kuli-ovia

kuli-ho            kuli-ov

kuli-mu           kuli-om

kuli-ho            kuli-ov

kuli-m             kuli-och

kuli-m             kuli-ami

 

Pani – skloňuje sa:

Vzor gazdíná

 

ZEUS – od Zeusa, Dia

SOFOKLES - Sofokla

VERNE - Verna

ACHILLES - Achilla

HERKULES – Herkulesa/Herkula

DESCARTES - Descarta

 

V starogréckych a starolatinských menách koncové – os, -es, -as, -is odpadá.

Zakončenia, ktoré vo výslovnosti nevyslovujeme (-es, -e) vypadávajú.

 

Prídavné mena /Adjektíva/:

Prídavné mená

 

  1. akostné (nízky, silný)
  2. vzťahové (železný, cukrový)

 

Z dvojice vyberte správnu možnosť:

 

štruktúrovaný, bernolákovský, lužickosrbský

 

Stupňovanie prídavných mien:

  1. stupeň – pozitív (výdatný, pekný)
  2. stupeň – komparatív (výdatnejší, viac výdatný, menej výdatný, krajší)
  3. stupeň - superlatív (najvýdatnejší, najviac výdatný, najmenej výdatný, najkrajší)

VČ platnosť PríM:

 

Písanie zložených prídavných mien spolu a so spojovníkom:

 

Písanie veľkého písmena v združených pomenovaniach hradoch a zámkov:

  1. Zvolenský zámok
  2. Bratislavský hrad
  3. Primaciálny palác
  4. Prezidentský palác
  1. Červený Kameň (hrad)
  2. Krásna Hôrka (hrad)

 

Písanie príd. mien utvorených z vlastných PoM:

Slovotvorný základ PríM:

Rozlišovanie druhu PríM:

 otcova (čia?) kvetinová (aká?) záhrada boli stredobodom pozornosti

VČ:

 

Písanie čiarky:

  1. postupne rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky):

...obklopení voňavým jabloňovým kvetom...

  1. b) Viacnásobný vetný člen (s čiarkou):

...akýsi nízky, tučný muž obrátil k nemu tvár...

 

Využitie PríM:

hrdzavý čas

čas hrdzavý

prvosienka jarná

Krásna, svieža, čistá a pôvabná dievčina....

pleonazmus

Odlíšte prídavné mená a príčastie vo vete:

Zámená:

 

Delenie zámen:

  1. rodové (on, ona ..)
  2. bezrodové (my, vy..)

 

  1. osobné (základné/privlastňovacie) – ja, on, jej
  2. zvratné (základné/privlastňovacie) – seba/sa, svoj
  3. ukazovacie – ten, toľko, takto, tam, onen
  4. opytovacie – kto, aký, odkedy, začo
  5. neurčité – niekto, voľačo, ktorýsi, hocikedy
  6. vymedzovacie – sám, nič, ten istý, nikdy...

 

 

Pravopis:

 

 

 

Mama využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti.

Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.

Jano si obliekol svoj (Janov) obľúbený pulóver.

Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.

 

 

 

(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť si zmrzlinu –sebe)

 

SA/SI

  1. Tvar trpného rodu: dom sa stavia
  2. Tvar zvratného slovesa: hnevať sa, zajesť si
  3. Tvar čisto zvratných slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať si

 

Veľké písmená:

osloveniach (Vaša magnificencia – rektor), v panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia – kardinál)

 

Rytmické krátenie:

bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským, čertviekým,

neviemčím...

 

Výslovnosť:

 

Štylistické využitie:

  1. a) na začiatku vety: Mňa budeš poučovať?
  2. b) použitie, keď ich prítomnosť nie je nevyhnutná: Ja (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)
  3. c) poukazujú na vytýčený vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.)

 

Chyby:

 

„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala za toho chlapca, ale ona sa napriek tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)

„Vysokovýkonné frézy, ktoré dnes vyrábajú viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma

Wirtgen...Pretože sa tieto stroje uplatňujú aj na našich stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí platný zákaz použitia...

 

 

(stredný rod): doň, oň, poň

     (mužský rod neživotné, zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak, zaň – za krík

 

 

 

VČ platnosť

 

Ukazovacie zámená zo syntaktic. hľadiska veľmi často nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju  vlastnú synt. vet. platnosť, ale iba odkazujú na príslušný vet. člen. Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.

Napr. Otec nie je taký, ako sa javí.

           Vec nie je taká,... /VV – vec nie je taká hrozná- menný prísudok vo VV/ - nie je nijaký vetný člen, poukazuje na typ nasledujúcej vety

 

 

Číslovky:

(stý), prísloviek (storako)

  1. 1-4 samostatné,
  2. 5-99 – vzor päť,
  3. pekný/cudzí (radové, násobné, druhové),
  4. milión - dub, tisíc – stroj, miliarda - žena, sto –mesto
  5. neohybné – skupinové, neurčité, násobné

 

Členenie:

 

Pravopis:

od sto korún, prišiel s tisíc korunami

 

 

Písanie čísloviek od 21-99

64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch

52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch

 

Skloňovanie vyšších zložených čísloviek:

 

o (20 222) dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva  deťoch / o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva

deťoch

o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich

dvoch deťoch

 

Nesklonná číslovka JEDEN

 

Gramatická prípona v I pl.

Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel tromi/troma testami.

 

Písanie osobitne a dovedna:

dva razy, päť ráz, desiaty raz

dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát, viacnásobný

 

Písanie spojovníka v číslovkách:

 

 

 

VČ platnosť

-podmet: Štyria prišli neskoro.

-menná časť prísudku: Chlapec bol piaty.

-zhodný prívlastok: piaty trieda

-neurčité číslovky, kt. prechádzajú k príslovkám – príslovkové určenie miery

-doplnok: Chlapec dobehol piaty.

 

Štylistické využitie gramatických kategórií:

  1. v umeleckom a rečníckom štýle (magické a biblické čísla)
  2. tvorba antoným: prvý a posledný
  3. zveličovanie: Už som ti to povedal 100x!

 

4/8 – 4 lomené 8

4:2 – 4 delené dvomi/dvoma

1+1 = 2 – jeden plus jeden je dva

1., 2. – po prvé, po druhé

0,5 – nula celých päť desatín

Slovesá /Verbá/:

Delenie slovies:

  1. delenie:
  2. A) plnovýznamové:
  1. činnostné (skákať)
  2. stavové (mladnúť)
  1. B) neplnovýznamové (pomocné):

► fázové: začať, začínať, prestať, zostať, ísť

                                                +          neurčitok

►modálne: môcť, smieť, chcieť, musieť, mať                                                +          neurčitok

►sponové: byť, bývať, stať sa + PoM al. PríM

►limitné: ísť a mať

 

  1. delenie:

 

  1. delenie:
  1. neurčitok (infinitív): písať
  2. slovesné PoM: -tie/-nie: písanie
  3. prechodník –úc/-iac: píšuc
  4. trpné príčastie –ný, -ený, -tý (písaný)
  5. činné príčastie

◙ prítomné –úci/-uci, -iaci (píšuci)

◙ minulé –vší (napísavší) – málo frekventovaný tvar 

  1. delenie:

. VČ platnosť

-slovesný prísudok /pomocné sloveso ako spona b y ť funguje ako menný prísudok/

-vetný základ: Stáť!

-zhodný prívlastok/neurčité sloves. tvary-príčastia trpné a činné/: navrhovaný projekt, plačúce dieťa

  Plačúci odišiel. /ako PríM/        Obžalovaný vstaňte./PríM, nepotrebujú PoM, v lexikálnom význame ho obsahujú-spodstatnené PríM/

 

-podmet: Fajčiť je zakázané.(fajčenie je zakázané)

-príčastia ako doplnok: Domov sa vrátil plačúc. – prechodník, Otec prišiel unavený.

-predmet: Nútia nás učiť sa

-nezhodný prívlastok: Prebudila sa v ňom túžba kúpiť si bicykel.

-prechodník v pozícii príslovkového určenia

 

Pravopis slovies

  1. Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli) pri VYKANÍ:

Vy ste to tiež videli, pani Nováková?

(zámeno pre 2. os. pl. – sloveso v 2. os. pl.)

 

NIE: Vy ste to tiež videla, pani Nováková?

 

  1. Písanie i/y v slovesných tvaroch
  2. a) Základ slova vo vybraných slovách: ►sloveso v rozkazovacom spôsobe –y

ukryjú, umyjú ► ukry!, umy!

 

  1. b) Základ slova nie vo vybraných slovách:

potrú, určia ►potri!, urči! urč!

 

  1. c) Gramatické prípony (okrem trpného príčastia v

N sg. pečený ALE N pl. Chlapci boli pečení-varení

 

  1. d) samostatná morféma BY v podmieňovacom

spôsobe sa píše osobitne: bola by sa umyla (ALE:

keby/žeby/akoby/kiežby sa bol umyl

      spojky            častica 

  1. Výnimky z rytmického krátenia:

chváliac (3. os. pl. prít. času)

Ale: činné príčastie: vládnuci, píšuci 

  1. Rozlišujte onikanie/vykanie:

Babička, kam pôjdu takto proti noci. 3.os. pl.

Babička, kam pôjdete takto proti noci. 2. os. pl.

  1. Zápor slovesa BYŤ v 3. os. sg. v prítomnom čase:

 

Štylistické využitie gramatických kategórií:

Osoba

  1. A) prednosť autorského plurálu v náučných textoch (...sme uviedli nápad.....)
  2. B) pluralis majestaticus – slávnostný plurál: My, Karol IV., žiadame Vás.....
  3. c) striedanie osoby alebo čísla v monológu sa využíva v umeleckom rozprávaní

 

Slovesný čas

- historický prézent – vytvára zdanie, že sa minulý dej odohráva pred očami čitateľa: Odkedy zdedil pol milióna, prestal pracovať. Sedí si v záhrade, hojdá sa v kresle. Príbuzní nechápali, čo sa deje.

 

Slovesný spôsob

- prostriedok zdvorilostného princípu komunikácie, zmierňuje príkaz: Vyniesol by si smeti?

 

Slovesný rod

- trpný rod – náučné texty, administratívny a publicistický štýl: Za darovaný liek sa neďakuje. Liek je darovaný. Bol dokázaný výskyt olova.

 

Slovesný vid

Nie - budem sa sústrediť

Áno – sústredím sa, budem sa sústreďovať

 

Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies:

  1. sponové slovesá – na spomaľovanie rozprávanie
  2. modálne slovesá – zmierňujú príkazy, zdvorilostný princíp
  3. limitné slovesá – stav pred uskutočnením, v subjektívnych prejavoch, dynamizujú text (Malo jej srdce rozhodiť. Išiel sa od hanby prepadnúť.

Štylistické využitie slovesného tvaru:

  1. neurčité sl. tvary – v staršej literatúre, v náučnom a administratívnom štýle
  2. neurčitok – povely, rozkazovací spôsob, titulky, expresívne vyjadrovanie, dvojitý zápor /litotes/ - Nemožno mi ťa neľúbiť.

 

Príslovky:

 

 

VČ platnosť

 

  1. ktoré vznikli z predložkových spojení – spolu, pri písaní s-/z- rešpektujeme výslovnosť: zriedkakedy, sčasti, donedávna (ALE: po slovensky)
  2. b) ktoré vyjadrujú farbu (spolu aj osobitne): zafarbili načerveno/na červeno, býval odmalička/odmalička, pracovala zaslobodna/za slobodna
  3. c) zložené príslovky píšeme spolu: stretávame dennodenne (málokedy)

 

Pravopis:

 

Štylistické využitie:

Určte, ktoré z dvojice rovnakých slov je vo vete príslovkou:

Predložky, Spojky, Častice

-nemajú vetnočlenskú platnosť- nepatria do základovej formálnej vetnočlenskej štruktúry

 

Predložky, ich štylistické využitie

 

Pravopis:

►predložka kvôli (k-vôl-i) má základ vôľ, nie kôl-Ø

►s,so – sa viaže s I (s otcom, so sestrou)

►z, zo – sa viaže s G (z povaly, zo dvora, z obchodov)

 

Správne:

Nesprávne:

 

Delenie predložiek:

  1. A) prvotné – vždy len predložkami
  2. B) druhotné – narastá počet v administratívnom štýle (právnické a obchodné texty):

v súvise, v porovnaní, na rozdiel, v závislosti od, prostredníctvom, zásluhou, počnúc, 

končiac...

 

Vypíšte z textu všetky predložky, rozdeľte ich podľa druhu:

Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledy jeho zásluhou. Hokejový Stanley Cup vyhral pred tromi rokmi v drese Tampy Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jediný júlový deň.

 

Prvotné – na, pred, v, medzi

Druhotné - Nie sú: zásluhou – iný kontext

 

Vokalizácia predložiek pred zámenom

v dni, vo dni, z dňa / zo dňa, bez zmeny/ bezo zmeny, v sne/ vo sne, nad dverami/nado dverami...

 

Spodobovanie predložiek:

  1. samohláskou: s otcom (Z)
  2. znelou spoluhláskou: s Braňom (Z)
  3. VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme S – s ním (S)

 

  1. samohláskou: k uchu (G)
  2. znelou spoluhláskou: k dvoru (G)

 

 

Štylistické využitie predložiek:

 

Rozlíšte predložku alebo iný slovný druh:

 

►predložka

►príslovka

► predložka

►príslovka

► predložka

►podstatné meno

►predložka

►podstatné meno

 

Použite nasledujúce druhotné predložky vo vetách: 

Spojky

 

Pravopis:

  1. Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!

 

  1. b) Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či, alebo v zlučovacom význame:

Ozve sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)

 

  1. c) Ak sú vety alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou z

nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani neospravedlnil.

  1. d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď, pretože...
  2. e) Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací vzťah:

Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)

Naháňali ho a nechytili. (zlučovací vzťah)

 

Štylistické využitie spojok:

  1. nepríznakové samy osebe
  2. expresívne pôsobia, keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme (vtedy zdroj dynamizácie textu)

Častice

významové odtienky

      - NEMAJÚ vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné

jednočlenné vety: Možno...Samozrejme. Áno!)

 

Pravopis

  1. Pri hodnotiacich a vysvetľovacích časticiach:

Chcel odísť, zrejme, vrátiť sa domov. Veru, už bolo neskoro.

 

 

NIE: No, Jano, to sa ti ....

 

  1. ak sa skladá z viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam tak)
  2. väčšinu píšeme spolu: bezpochyby, čožeby, akoby, akiste
  3. spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň, namojveru
  4. opakovanie častíc – so spojovníkom: tak-tak, len-len, už-už

 

Štylistické využitie

Rozlišuj:

 

Aký osobný postoj má výpoveď?

 

Porovnaj funkciu označených slov:

 

Citoslovcia

 

Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody.

 

Pravopis

Hej, nevideli ste ho? Nie, len Miša! Ahojte, Hanka, Eva, Soňa!

 

ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii prísudku, preto nie je 

oddelené čiarkou.)

 

                                                            „Ku-kuk!“ volá kukučka. / „Kukuk!“ volá  kukučka.

 

Druhy

 

Štylistické využitie

-odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou, príslovky stupňovanie/: napr.

Ťažko sa mi stúpalo do kopca. – stupňovanie

Asi ťažko to urobí. – náhrada sotva

kikirikí (SR), cocoroco (španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj),

cucuricu (rumunčina: kukuriku).

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/13890-morfologia-slovne-druhy/