Morfológia slovné druhy
Morfológia slovné druhy
Slovné druhy a ich využitie
Podstatné mená – plnovýznamový slovný druh,
vetnočlenská platnosť, vzor: kuli, gazdiná
Menné gramatické kategórie, štylistické využitie gramatických kategórií
Prídavné
mená - plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie gramatických kategórií
Zámená – plnovýznamový
slovný druh, vetnočlenská platnosť, druhy zámen, štylistické využitie zámen
Číslovky – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská
platnosť, druhy čísloviek, štylistické využitie čísloviek, skupinové číslovky
Slovesá – plnovýznamový slovný druh,
vetnočlenská platnosť, slovesné gramatické kategórie, historický prézent, druhy slovies (sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové),
rod
Slovesá – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, slovesné gramatické kategórie, historický prézent, druhy slovies
(sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové), rod, štylistické využitie gramatických kategórií slovies, jednotlivých druhov slovies
a slovesného tvaru.
Príslovky - plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie prísloviek
Predložky
– neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické využitie predložiek
Spojky - neplnovýznamový slovný druh,
vetnočlenská platnosť, priraďovacie a podraďovacie spojky, štylistické využitie spojok
Častice - neplnovýznamový slovný druh,
vetnočlenská platnosť, štylistické využitie častíc
Citoslovcia - neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, štylistické
využitie citosloviec
Opakovanie – morfológia
Cieľ: Poznať základné rozdelenie slovných druhov, vedieť definíciu
morfológie a štylistické využitie slovných druhov. Vedieť určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slovných druhov, poznať
vzory kuli, gazdiná a vedieť ich aplikovať v správnom tvare. Správne uplatňovať gramatické kategórie všetkých slovných druhov pri tvorbe
viet a textov a vedieť v ktorých slohových postupoch sa najviac uplatňujú. Ovládať klasifikáciu prídavných mien, zámen, čísloviek,
slovies, prísloviek, predložiek, spojok, častíc a citosloviec. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich
aplikovať.
Morfológia = tvaroslovie (z gr. morfos = tvar, logos = náuka, reč,
učenie)ˇ
- jazykovedná disciplína zaoberajúca sa gramatickými tvarmi slov
Štylistické využitie
SD
- využívanie podľa v štýlotvornom procese podľa zámeru autora:
- menné
vyjadrovanie
– náučný, administratívny a publicistický štýl (podstatné a prídavné, neurčité tvary slovesných
tvarov)
– informačný a opisný slohový postup (presnosť, zreteľnosť formulácií, stručnosť)
V oblasti
lexikálnych, morfologických a syntaktických vlastností možno nájsť aj kritériá na členenie slovných druhov, teda
kritériá na zoskupenie a zoradenie slovných druhov.
- slovesné vyjadrovanie
- hovorový
a umelecký štýl
- rozprávací a opisný sl. postup (rozprávanie a dynamický opis): dynamickosť textu, ľahšie čitateľné
texty
Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín ako Čapkove
mloky z mora. „Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiť sa!“ Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz,
dievčence začali soliť deň škriepkou.
Podstatné mená
Určte vzor
pomnožných podstatných mien:
/Pomôcka: Y – žena / dub, E – ulica / stroj, A/ Á – mesto, IA/A –
srdce/
G pl.
dvere –
ulica dverí /dvier
osýpky – žena osýpok
meniny – žena menín
Malacky
– žena Malaciek
Vianoce – ulica Vianoc
Ladce – stroj
Ladiec
Tatry – žena Tatier
47/ 3 Noe - chlap
Noe
Andrea finále
Noema Andrey finále
Noemovi Andrei finále
Noema Andreu
finále
Noemovi Andrei finále
Noemom Andreou
finále
- zmena tvarotvorného základu v gréckych a latinských slovách: Cicero- Ciceróna, Paris – Parida, Nero – Neróna, Noe –
Noema, Zeus – Dia...
- zovšeobecňuje sa nominatívna podoba – Eros - Erosa, Zeus – Zeusa, Cicero –
Cicera
Veľké písmená
Mená bohov, svätýň, kráľov
- antický boh
vojny – Mars
- kresťanský Boh – Boh, Pán Boh, Boh Otec, Boh Duch Svätý...
- Matka Božia
- Syn Boží
- Slovo Božie
– v náboženských textoch
- Ale: pánboh, chlieb boží, trest boží
- Mojmír I. – Mojmír
Prvý
- Ale: ako prvý pôjde Mojmír, druhý Svätopluk
- svätý Cyril (svätý jeho
vlastnosť)
- Ale: Svätý Otec = pápež
- Konštantín Filozof
Názvy
kostolov:
- Chrám Matky Božej v Paríži (Notre - Dame = z fran. Matka
Božia)
- Kostol sv. Egídia v Bardejove
- Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Názvy
kontinentov, krajín:
- Malá (stredná) Ázia
- Južná /Severná/ Stredná /Latinská Amerika
▼
vlastné meno je súčasťou viacslovného mena
- južná Ázia
- východné
Slovensko
▼
prídavné meno iba
určuje svetovú stranu
- Janka Slováková + Peter Slovák = manželia Slovákovci (NIE –
Slovákoví)
- Oravec + Šarišan = Slováci
- Karlovesťan + Petržalčan = Bratislavčania
- Ivan Krasko + V. Roy =
symbolisti
- Janko Štúr a Lajko Štúr = Štúrovci
- Janko Kráľ + Ján Botto = štúrovci
- rodinné mená sa tvoria
jednotne príponou – ovci
Novák – Novákovci
- rodinné mená tvoria ako prídavné mená pomocou – ová, tu treba
pridať podstatné meno rodina (aby sa odlíšilo ženské priezvisko od rodinného mena)
- Novák – rodina
Nováková
VČ platnosť podstatných mien:
-subjekt: Otec stojí.
-objekt: Otec
rúbe drevo.
-doplnok: Susedia prišli na svadbu za svedkov. / dá sa rozvinúť do zluč. súvetia / Zvolili ho za
predsedu.
-prístavok: Susedia, naši najlepší priatelia / centrum-susedia a boli priatelia/, prišli na
svadbu.
-nezhodný prívlastok: kytica kvetov, strecha domu
-menný vetný základ: ovocie,
občerstvenie..
-príslovkové určenie: Odišiel včera z domu. V pondelok sa opäť stretneme.
-menný prísudok: Aj malá
ryba je rybou./ inšt. podoba - odlíšenie od podmetu/
Podstatné mená môže mať akúkoľvek vetnočlenskú
platnosť.
Štylistické využitie gramatických kategórií:
- číslo
–
- jednotné číslo namiesto množného využíva synekdocha (umelecký výrazový
prostriedok):
- Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ ešte vraví...- dedinčania sa nahli nad nedopité poháre, ale vraviaceho bolo počuť dobre
– že Nemec vyhral všetky vojny v lete. (R. Jašík)
- rod
- a) v hovorovom
štýle: Ste neústupčiví ako dvaja barani (namiesto barany)
- b) zosobnenie (zvieraciu vlastnosť al.
jeho správaním pomenujeme človeka)
Dvanásti sokoli, sokolovia
Tatier...(junák)
- c) prechyľovanie – odvodzovanie ženských PoM od mužských: hovorca – hovorkyňa, Bažko –
Bažková, predseda – predsedníčka
- pád
- nominatív – bezpríznakový pád
– názvy diel, kapitol, titulok
- genitív – v umeleckej literatúre – genitívna metafora: Zápalka
smútku chytá potichučky.
- zamieňanie akuzatívu genitívom – expresívnosť – Nemal
ani strechy nad hlavou.
- vokatív – nepoužíva, familiárnosť /milý synu/, umelecké texty /Majstre/,
náboženské texty /Ježišu Kriste, Hospodine
Vzor Kuli (nekvalifikovaný robotník v J a V Ázii)
-
podstatné mená muž. Ro. Zakončené na –i, -í, -y, -e, -ä, -ü, -ö (dandy, Verdi,
Dante)
kuli kuli-ovia
kuli-ho
kuli-ov
kuli-mu kuli-om
kuli-ho
kuli-ov
kuli-m kuli-och
kuli-m
kuli-ami
Pani – skloňuje sa:
- keď
stojí samostatne
- keď je rozvité zhodným prívlastkom (od domácej panej)
- keď
je rozvité nezhodným prívlastkom podst. m. v G sg.: pre paniu domu
- keď
bližšie určuje iné podstatné meno: pani Vierke, od pani profesorky
- pan- i
pan- ie
- pan- ej pan- í
- pan- ej pan-
iam
- pan- iu pan- ie
- pan-ej
pan- iach
- s paň-ou pan-
iami
Vzor gazdíná
- podstatné mená ženského rodu zakončené na – á (švagriná, kňažná,
stryná)
- niektoré podstatné mená ženského rodu zakončené na – á podľa vzoru PEKNÝ: chyžná, bytná
- gazdin –
á gazdin-é
- gazdin – ej gazdín – Ø
- gazdin –
ej gazdin –ám
- gazdin – ú gazdin –é
- gazdin –
ej gazdin –ách
- gazdin – ou gazdin -
ami
ZEUS – od Zeusa, Dia
SOFOKLES - Sofokla
VERNE -
Verna
ACHILLES - Achilla
HERKULES – Herkulesa/Herkula
DESCARTES -
Descarta
V starogréckych a starolatinských menách koncové – os, -es, -as,
-is odpadá.
Zakončenia, ktoré vo výslovnosti nevyslovujeme (-es,
-e) vypadávajú.
Prídavné mena /Adjektíva/:
Prídavné mená
- ohybný a
plnovýznamový SD
- pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, javov a príslušnosť k nejakej osobe
- určujeme gr. kategórie –
rod, číslo, pád
- vzor – pekný, cudzí, otcov/matkin
- druh –
akostné/vzťahové/privlastňovacie
- stupňovanie
- akostné
(nízky, silný)
- vzťahové (železný, cukrový)
- Privlastňovacie (Petrov,
líškin)
Z dvojice vyberte správnu možnosť:
- štruktúrovaný /
štrukturovaný životopis
- bernolákovský jazyk / Bernolákovský jazyk
- lužicko-srbský národ / lužickosrbský
národ
štruktúrovaný, bernolákovský, lužickosrbský
Stupňovanie
prídavných mien:
- stupeň – pozitív (výdatný, pekný)
- stupeň
– komparatív (výdatnejší, viac výdatný, menej výdatný, krajší)
- stupeň
- superlatív (najvýdatnejší, najviac výdatný, najmenej výdatný, najkrajší)
VČ platnosť
PríM:
- podmet: Hluchý sa obzrel.
- menný prísudok: Mama je
pekná.
- zhodný prívlastok: úžasný zážitok
- doplnok: Obišiel
si suchý.
- vetný základ - menný: Hrozné!
- predmet: Videli
raneného.
- prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu
vyzdravela.
Písanie zložených prídavných mien spolu a so
spojovníkom:
- česko-slovenské hranice (2 štáty alebo národy) – spojovník
- červeno-čierna sukňa (2 farby) –
spojovník
- literárnovedný (1 vedná disciplína: literárna veda) – spolu
- bledozelený (1farba, odtieň 1 farby) –
spolu
- lyrickoepické dielo (zdôrazňujeme jednoliatosť, spätosť) - spolu
Písanie veľkého
písmena v združených pomenovaniach hradoch a zámkov:
- Zvolenský
zámok
- Bratislavský hrad
- Primaciálny palác
- Prezidentský palác
- V názve je vlastné meno miesta, na kt.
stojí:
- Červený Kameň (hrad)
- Krásna Hôrka (hrad)
Písanie príd. mien utvorených z
vlastných PoM:
- S/s -lovák S
- S/s -lovenský jazyk s
- S/s -lovenské národné
divadlo S
- Š/š -túr Š
- Š/ -štúrovská slovenčina
(aká?) š
- Š/š -túrova slovenčina (čia?) Š
Slovotvorný základ
PríM:
- súčasný – slovným základom je slovo ČAS
- sklený – sklo ► skl- + -ený
- kolenný – koleno ►
kolen- + -ný
Rozlišovanie druhu PríM:
- Petra Peťová (prípona ženských priezvisk)
otcova
(čia?) kvetinová (aká?) záhrada boli stredobodom pozornosti
VČ:
- podmet: Hluchý sa
obzrel.
- menný prísudok: Mama je pekná. Syn je veľmi divný
- zhodný
prívlastok: úžasný zážitok
- doplnok: Obišiel si suchý.
- vetný základ -
menný: Hrozné!
- predmet: Videli raneného.
- prístavok: Ivka, naša ťažko chorá, zrazu
vyzdravela.
Písanie čiarky:
- Pri hromadení prídavných
mien:
- postupne rozvíjajúci prívlastok (bez čiarky):
...obklopení voňavým jabloňovým
kvetom...
- b) Viacnásobný vetný člen (s čiarkou):
...akýsi nízky, tučný muž obrátil k nemu
tvár...
Využitie PríM:
- epiteton – básnický
prívlastok:
hrdzavý čas
- inverzia – obrátený slovosled, v umelec. lit.
čas
hrdzavý
prvosienka jarná
- tvorba bohatých synonymických
radov
Krásna, svieža, čistá a pôvabná dievčina....
- hromadenie synoným – umelecký prostriedok
–
pleonazmus
- prídavné mená – koncovky (-aci, -ací): prací
- príčastie – koncovky (-úci,
-iaci): perúci, visiaci
- prechodník i príčastie tvoríme v 3. os. pl. volajúc, držiaci
Odlíšte prídavné mená a
príčastie vo vete:
- Ponúkame pracovné miesto v modernej, dynamickej, neustále napredujúcej banke, ktorá je jednou z
najväčších medzinárodných finančných inštitúcii.
- Vo vete nájdite postupne rozvíjajúci
prívlastok.
Zámená:
- plnovýznamový ohybný slovný druh
- majú schopnosť zastupovať iný slovný druh (PoM
–ty, niekto, PríM - ktorý, iný, číslovky – toľko, koľkokrát a príslovky – niekde, nikdy)
- kat.: rod, číslo, pád
- vzor:
pekný, cudzí, samostatné skloňovanie (ja, ty, ona, ona, ono, my, vy, oni/ony, môj, seba, ten, tá, to, onen, kto, čo,
sám...)
- druh
Delenie zámen:
- rodové (on,
ona ..)
- bezrodové (my, vy..)
- osobné
(základné/privlastňovacie) – ja, on, jej
- zvratné (základné/privlastňovacie) – seba/sa, svoj
- ukazovacie – ten, toľko,
takto, tam, onen
- opytovacie – kto, aký, odkedy, začo
- neurčité – niekto, voľačo, ktorýsi, hocikedy
- vymedzovacie –
sám, nič, ten istý, nikdy...
Pravopis:
- so svoj-m priateľom (s
moj-m, naš-m) I sg. í
- so svoj-m- priateľmi (s moj-m-, naš-m-) I pl. i
i
- Zámeno SVOJ – vyjadruje vlastníctvo alebo vzťah k osobe, zvieraťu, veci:
Mama
využíva svoje (mamine) kuchárske skúsenosti.
Mama využíva jej (niečie, napr. susedkine) skúsenosti.
Jano si obliekol svoj (Janov)
obľúbený pulóver.
Jano si obliekol jeho (niečí, napr. otcov) obľúbený pulóver.
- SVOJ - privlastňuje
niečo podmetu
- Je to tak. (Nie: Je tomu tak)
- Nechápem to. (Nie: Nechápem
tomu.)
- Nerozumiem tomu. (Nie: Nerozumiem to.)
- Kam ideš? – smer (Nie: Kde ideš? – priestor)
- Daj to sem! (Nie: Daj to
tu.)
- Zvratné zámeno SA/SI možno nahradiť dlhším tvarom SEBA/SEBE alebo
SVOJ/-a/-e
(buchnúť si svoju ruku, buchnúť sa-seba, kúpiť si zmrzlinu –sebe)
- Morfému SA/SI nemožno nahradiť
(dušovať sa, smiať sa, začínať sa, potácať sa)
SA/SI
- Tvar trpného rodu: dom sa stavia
- Tvar zvratného slovesa: hnevať sa, zajesť si
- Tvar čisto zvratných
slovies – nemajú nezvratný tvar: báť sa, všímať si
- Zvratné zámeno: holiť sa-seba, dopriať si – sebe
- Pobádacia
častica: sem sa! Nože sa do toho!
Veľké písmená:
- A) v úradných a súkromných listoch:
Ti, Vám...
- B) v oficiálnych listoch v akademických tituloch a
osloveniach (Vaša magnificencia – rektor), v
panovníckych/šľachtických tituloch (Vaša Excelencia), v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia – kardinál)
- C) veľké
písmená NEPÍŠEME v príhovore, novinovom článku, návode, recepte, reklamnom článku (Ak vás naša ponuka
zaujala...)
Rytmické krátenie:
- Neplatí v tvaroch neurčitých zámen utvorených pomocou
častíc: nie-, bár-, bárs-,
bohvie-, čertvie-, neviem- : s niekým, niečím, niečí, bárčím, bárským,
čertviekým,
neviemčím...
Výslovnosť:
- Vyslovujeme: [ tie], [ títo], [ tieto]
- NIE:
[ťie ] [ťíto] [ťieto]
- Vyslovujeme: [čí], [ čia], [čie]
- NIE: [čija] [čije]
[čjí]
Štylistické využitie:
- zdôrazňujú vetu alebo jej časť:
- a) na
začiatku vety: Mňa budeš poučovať?
- b) použitie, keď ich prítomnosť nie je
nevyhnutná: Ja (Namiesto Viem.) Ty máš toho veľa. (Namiesto Máš toho veľa.)
- c) poukazujú na
vytýčený vetný člen (O Janke, o tej som nehovoril.)
- autorský plurál – plurál skromnosti ( Román,
ktorý napíšeme my, Rudolf Sloboda...ˇ)
- prostriedok nadväznosti textu (ten, tí istí)
- ako charakterizačný prvok v umeleckých
textoch
Chyby:
- Bezdôvodné hromadenie ukazovacích - vzťažných
zámen (najmä v hovorovom štýle):
„Začína sa to, keď sú ešte mladí a tak a keď rodičia toho dievčaťa nechcú, aby sa vydala
za toho chlapca, ale ona sa napriek tomu zaňho vydá.“ (J. D. Salinger)
- v umeleckom štýle – ako charakterizačný
prostriedok.
- v odbornom štýle – prostriedok nadväznosti a v neosobnom vyjadrovaní:
„Vysokovýkonné
frézy, ktoré dnes vyrábajú viacerí svetoví výrobcovia, napr. firma
Wirtgen...Pretože sa
tieto stroje uplatňujú aj na našich stavbách, pravdepodobne sa prehodnotí platný zákaz
použitia...
- Zabudli sme naň. (syr/dieťa)
- Spomenuli si naňho. (Janka,
otca)
- Nespomenuli si práve na neho. (Janka, otca)
- Mám ho celkom rada.
(syr/Janka)
(stredný rod): doň, oň, poň
(mužský rod neživotné,
zvieracie): oň – o psa, naň – na vlak, zaň – za krík
- ŇHO (muž. rod – životné): naňho,
doňho, zaňho
VČ platnosť
- podmet: On príde.
- menná časť
prísudku, menný vetný základ: To je on. Deti sú samé.
- Predmet: Vidím to.
- zhodný prívlastok:
Boli našimi priateľmi.
- doplnok: Prišiel sám. Ostal doma sám.
Ukazovacie zámená zo
syntaktic. hľadiska veľmi často nemajú typickú vetnočlenskú platnosť al. svoju vlastnú synt. vet. platnosť, ale
iba odkazujú na príslušný vet. člen. Hovoríme im t-ové odkazovacie zámená.
Napr. Otec nie je
taký, ako sa javí.
Vec nie je taká,... /VV – vec nie je taká hrozná- menný prísudok vo VV/ - nie je nijaký vetný
člen, poukazuje na typ nasledujúcej vety
Číslovky:
- plnovýznamový, ohybný
SD
- označuje počet osôb, vecí, dejov, poradie, členenie
- majú podobu substantív (sto), adjektív
(stý), prísloviek
(storako)
- gram. kategórie: rod, číslo, pád
- Vzor
- 1-4 samostatné,
- 5-99 – vzor
päť,
- pekný/cudzí (radové, násobné, druhové),
- milión - dub, tisíc – stroj, miliarda - žena, sto –mesto
- neohybné
– skupinové, neurčité,
násobné
Členenie:
- základné
- radové
- skupinové
- násobné
- druhové
Pravopis:
- Skloňovanie
základných čísloviek STO/TISÍC
- Ak stoja pri PoM – sú nesklonné:
od sto korún, prišiel s tisíc
korunami
- Ak stoja samostatne, skloňujú sa podľa vzorov mesto a stroj:
- Oženil sa v tridsiatich rokoch (mal
30 – koľko?) základná číslovka
- Oženil sa v tridsiatych rokoch (v období od 1930-1939) v akých? V ktorých (poradie) radová
číslovka
Písanie čísloviek od 21-99
- A) ak sa neskloňujú, píšeme desiatky a jednotky
spolu:
64 (šesťdesiatštyri) – o šesťdesiatštyri deťoch
- B) ak sa skloňujú, píšeme desiatky a jednotky
osobitne:
52 (päťdesiatdva) – o päťdesiatich dvoch deťoch
Skloňovanie vyšších
zložených čísloviek:
- A) vnútri slova sa neskloňujú:
o (20 222) dvadsaťtisícdvestodvadsaťdva
deťoch / o dvadsaťtisíc dvesto dvadsaťdva
deťoch
- B) vnútri slova sa skloňujú:
o dvadsaťtisícdvestodvadsiatich
dvoch deťoch, o dvadsaťtisíc dvesto dvadsiatich
dvoch deťoch
Nesklonná číslovka JEDEN
- 21
žien - dvadsaťjeden žien
- 31 mužov - tridsaťjeden mužov
- 51 - päťdesiatjeden detí
- zápas skončil 1:0 jeden
(gól) nula
Gramatická prípona v I pl.
- Číslovky dva (obidva, oba),
tri
- majú v I pl. tvary: dvoma/-mi, troma/-mi:
Prišiel s dvomi/dvoma priateľmi. Prešiel tromi/troma
testami.
Písanie osobitne a dovedna:
- Násobné číslovky
– raz-razy-ráz sa píšu ako dve slová:
dva razy, päť ráz, desiaty raz
- Násobné číslovky
- -krát, -násobný sa píšu ako jedno slovo:
dvakrát, päťkrát, desiatykrát, prvýkrát,
viacnásobný
Písanie spojovníka v číslovkách:
- 3-ročné deti, 30-ročná vojna
(zložené slovo)
- Tank T-35, lietadlo IL-18 /značka lietadla/
- Po spojovníku nesmie nasledovať gramatická prípona (8-eho,
2,5-tý)
VČ
platnosť
-podmet: Štyria prišli neskoro.
-menná časť prísudku: Chlapec bol piaty.
-zhodný
prívlastok: piaty trieda
-neurčité číslovky, kt. prechádzajú k príslovkám – príslovkové určenie miery
-doplnok:
Chlapec dobehol piaty.
Štylistické využitie gramatických
kategórií:
- v umeleckom a rečníckom štýle (magické a biblické čísla)
- tvorba antoným: prvý
a posledný
- zveličovanie: Už som ti to povedal 100x!
4/8 – 4 lomené 8
4:2 – 4 delené
dvomi/dvoma
1+1 = 2 – jeden plus jeden je dva
1., 2. – po prvé, po druhé
0,5 – nula celých päť desatín
Slovesá
/Verbá/:
- ohybný (časuje sa) a plnovýznamový SD
- pomenúva činnosť (robí) alebo stav (omladol) osôb, zvierat a
vecí
- kategórie – majú všetky určité slovesné tvary: osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod
- neurčité
slovesné tvary preberajú vlastnosti a gr. kat. mien (volanie – slovesné PoM, volaný, volajúci – príčastia)
Delenie
slovies:
- delenie:
- A) plnovýznamové:
- činnostné (skákať)
- stavové
(mladnúť)
- B) neplnovýznamové (pomocné):
► fázové: začať, začínať, prestať, zostať,
ísť
+
neurčitok
►modálne: môcť, smieť, chcieť, musieť, mať
+ neurčitok
►sponové: byť,
bývať, stať sa + PoM al. PríM
►limitné: ísť a mať
- delenie:
- A) zvratné
(potiť sa, hnevať sa)
- B) nezvratné (sedieť)
- delenie:
- 1. určité (všetky
gr. kategórie)
- 2. neurčité (nemajú všetky slov. gr. kat.):
- neurčitok (infinitív): písať
- slovesné PoM:
-tie/-nie: písanie
- prechodník –úc/-iac: píšuc
- trpné príčastie –ný, -ený, -tý (písaný)
- činné
príčastie
◙ prítomné –úci/-uci, -iaci (píšuci)
◙ minulé –vší (napísavší) – málo frekventovaný
tvar
- delenie:
- jednoduchý tvar (píšem, napíšem)
- zložený (budem písať, bol by
písal)
. VČ platnosť
-slovesný prísudok /pomocné sloveso ako spona b y ť funguje ako menný
prísudok/
-vetný základ: Stáť!
-zhodný prívlastok/neurčité sloves. tvary-príčastia trpné a činné/: navrhovaný projekt,
plačúce dieťa
Plačúci odišiel. /ako PríM/ Obžalovaný vstaňte./PríM,
nepotrebujú PoM, v lexikálnom význame ho obsahujú-spodstatnené PríM/
-podmet: Fajčiť je zakázané.(fajčenie je
zakázané)
-príčastia ako doplnok: Domov sa vrátil plačúc. – prechodník, Otec prišiel unavený.
-predmet: Nútia
nás učiť sa
-nezhodný prívlastok: Prebudila sa v ňom túžba kúpiť si bicykel.
-prechodník v pozícii
príslovkového určenia
Pravopis slovies
- Zhoda podmetu (vy) s prísudkom (ste videli) pri
VYKANÍ:
Vy ste to tiež videli, pani Nováková?
(zámeno pre 2. os. pl. – sloveso v 2. os.
pl.)
NIE: Vy ste to tiež videla, pani
Nováková?
- Písanie i/y v slovesných tvaroch
- a) Základ slova vo vybraných
slovách: ►sloveso v rozkazovacom spôsobe –y
ukryjú, umyjú ► ukry!,
umy!
- b) Základ slova nie vo vybraných slovách:
potrú, určia ►potri!, urči!
urč!
- c) Gramatické prípony (okrem trpného príčastia v
N
sg. pečený ALE N pl. Chlapci boli pečení-varení
- d) samostatná morféma BY v
podmieňovacom
spôsobe sa píše osobitne: bola by sa umyla (ALE:
keby/žeby/akoby/kiežby sa bol
umyl
spojky častica
- Výnimky z rytmického
krátenia:
chváliac (3. os. pl. prít. času)
Ale: činné príčastie: vládnuci,
píšuci
- Rozlišujte onikanie/vykanie:
Babička, kam pôjdu takto proti noci. 3.os.
pl.
Babička, kam pôjdete takto proti noci. 2. os. pl.
- Zápor slovesa BYŤ v 3. os. sg. v prítomnom
čase:
- Správne: on nie je
- Nesprávne: on neni
Štylistické
využitie gramatických kategórií:
Osoba
- A) prednosť autorského plurálu v náučných
textoch (...sme uviedli nápad.....)
- B) pluralis majestaticus – slávnostný plurál: My, Karol IV., žiadame Vás.....
- c)
striedanie osoby alebo čísla v monológu sa využíva v umeleckom rozprávaní
Slovesný
čas
- historický prézent – vytvára zdanie, že sa minulý dej odohráva pred očami čitateľa: Odkedy zdedil pol
milióna, prestal pracovať. Sedí si v záhrade, hojdá sa v kresle. Príbuzní nechápali, čo sa
deje.
Slovesný spôsob
- prostriedok zdvorilostného princípu komunikácie, zmierňuje
príkaz: Vyniesol by si smeti?
Slovesný rod
- trpný rod – náučné texty, administratívny
a publicistický štýl: Za darovaný liek sa neďakuje. Liek je darovaný. Bol dokázaný výskyt olova.
Slovesný
vid
Nie - budem sa sústrediť
Áno – sústredím sa, budem sa
sústreďovať
Štylistické využitie jednotlivých druhov slovies:
- sponové
slovesá – na spomaľovanie rozprávanie
- modálne slovesá – zmierňujú príkazy, zdvorilostný
princíp
- limitné slovesá – stav pred uskutočnením, v subjektívnych prejavoch, dynamizujú text (Malo jej srdce rozhodiť.
Išiel sa od hanby prepadnúť.
Štylistické využitie slovesného tvaru:
- neurčité sl. tvary –
v staršej literatúre, v náučnom a administratívnom štýle
- neurčitok – povely, rozkazovací spôsob, titulky, expresívne
vyjadrovanie, dvojitý zápor /litotes/ - Nemožno mi ťa neľúbiť.
Príslovky:
- plnovýznamový
SD, neohybný
- vyjadruje okolnosti deja: miesta, čas, spôsob, príčinu
- niektoré môžeme stupňovať (utvorené z akostných
prídavných mien – dobre)
- Príslovky - spájajú sa so slovesom (sedel oproti)
- prechod
k predložkám (blízko, vedľa, mimo, vnútri, dolu, poniže, povyše, hore, okolo, oproti, neďaleko) – spájajú sa s
podstatným menom v páde (oproti dverám)
- prechod k časticiam (okolo) – dodávajú významový odtienok slovu albo vete
(má 20 – má okolo dvadsať)
VČ platnosť
- príslovkové
určenie: pekne spieva
- modálne al. stavové príslovky vo vetnom základe, mennom prísudku (bolo ticho,
boli ticho)
- nezhodný prívlastok: cesta nahor, príchod včera
- Písanie
spolu a osobitne:
- ktoré vznikli z predložkových spojení – spolu, pri písaní s-/z- rešpektujeme
výslovnosť: zriedkakedy, sčasti, donedávna (ALE: po slovensky)
- b) ktoré vyjadrujú farbu (spolu aj osobitne):
zafarbili načerveno/na červeno, býval odmalička/odmalička, pracovala zaslobodna/za
slobodna
- c) zložené príslovky píšeme spolu:
stretávame dennodenne (málokedy)
Pravopis:
- Správne: Bolo
by treba sa na to pozrieť. Treba sa na to pozrieť.
- Nesprávne: Trebalo by....Je
treba....
- Správne: Už je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomohol. Ďakujem pekne, veľmi pekne
ďakujem.
- Nesprávne: už je to ďaleko lepšie. Moc mi nepomohol. Díky moc (slang)
- HROZNE,
STRAŠNE - nesprávne spojenie s prídavným menom – spájanie sa s pozitívnym vnemom/javom
- Nesprávne: strašne
krásny chalan, hrozne dobré šaty, strašne vydarený večer
- Náhrada – synonymá: veľmi, úžasne, ohromne,
náramne
- Príslovka AKONÁHLE – nepatrí do kultivovanej slovenčiny, nahradiť za len čo, sotva, hneď ako,
ledva
- Príslovku SNÁĎ nahradiť azda, hádam, možno, vari, nebodaj
Štylistické
využitie:
- rozprávacie časti epického textu (sú nepríznakové)
- konektory – súdržnosť textu (a potom,
vtom...)
- subjektívnosť – príslovky spôsobu (Neochotne vstal od stola, nesmelo sa usmial a pomaly zamieril k
východu.)
- vyjadrenie expresivity cez predpony pra-, pre-, pri- (praobyčajne, prekrásne...)
Určte,
ktoré z dvojice rovnakých slov je vo vete príslovkou:
- Je mi dobre. Dobre, prídem načas.
- No výborne, zvládol si to!
Zvládol si to výborne.
- Príď radšej skôr. Je skôr mladší ako starší.
- Trafil vedľa brány. Trafil vedľa.
- Bol raz
jeden kráľ. Buď už raz ticho.
- Preto odcestoval už dnes. Veď preto!
- Ja, samozrejme, neprídem! Povedal to tak
samozrejme...
- Vyšli mu v robote v ústrety. Kráča v ústrety nešťastiu.
- V utorok zas príde. Treba peniaze a zas len
peniaze.
- Beriem si dovolenku od pondelka do stredy vrátane.
- Zaplatil všetko vrátane fakultatívnych výletov.
- Hotel Carlton
je neďaleko.
- Hotel Carlton je neďaleko SND.
- Naproti Markovi sedela Katka.
- Bežal otcovi
naproti.
Predložky, Spojky, Častice
-nemajú vetnočlenskú
platnosť- nepatria do základovej formálnej vetnočlenskej štruktúry
Predložky, ich štylistické
využitie
- neplnovýznamový SD
- spolu s ohýbacou morfémou slova, pred ktorou stoja, vyjadrujú vzťahy medzi
slovami
- vo vete stoja VŽDY v spojení s iným slovom
(k otcovi, od chorého, za štyroch)
- nemajú vetnočlenskú
platnosť
Pravopis:
- správny slovotvorný
základ:
►predložka kvôli (k-vôl-i) má základ vôľ, nie kôl-Ø
►s,so – sa viaže
s I (s otcom, so sestrou)
►z,
zo – sa viaže
s G (z povaly, zo dvora, z obchodov)
Správne:
- píšeme perom
(čím? -prostriedok)
- Je o päť minút
dvanásť.
- Neprišli pre (príčina)
Nesprávne:
- píšeme s perom (my a
pero)
- Je za päť minút dvanásť.
- Neprišli kvôli (nie v prospech
choroby)
- Neprišli vďaka (chorobe nemáme začo vďačiť)
Delenie
predložiek:
- A) prvotné – vždy len predložkami
- B) druhotné – narastá počet v administratívnom
štýle (právnické a obchodné texty):
v súvise, v porovnaní, na rozdiel, v závislosti od, prostredníctvom, zásluhou,
počnúc,
končiac...
Vypíšte z textu všetky predložky, rozdeľte ich podľa
druhu:
Celebrita medzi športovými trofejami prišla na Slovensko naposledy jeho zásluhou. Hokejový Stanley Cup vyhral pred
tromi rokmi v drese Tampy Bay. Vážený plechový hosť dorazil na Liptov na jediný júlový deň.
Prvotné
– na, pred, v, medzi
Druhotné - Nie sú: zásluhou – iný kontext
Vokalizácia
predložiek pred zámenom
- náš jazyk nedovolí, aby za sebou nasledovali ťažko vysloviteľné hlásky ► vokalizácia
predložiek
- vokalizácia – pripojenie vokálu/samohlásky k neslabičným predložkám k, s, v,
z a ich následná premena na slabičné: ku, so, vo, zo
- jednoslabičné predložky: od, pod,
pred, nad, cez, bez ► vokalizácia: odo, podo, predo, nado, cezo,
bezo
v dni, vo dni, z dňa
/ zo dňa, bez zmeny/ bezo zmeny, v sne/ vo sne, nad dverami/nado dverami...
Spodobovanie
predložiek:
- S (píšeme S, vyslovujeme Z) pred:
- samohláskou: s otcom (Z)
- znelou
spoluhláskou: s Braňom (Z)
- VÝNIMKA – pred osobným zámenom vyslovujeme S – s ním
(S)
- SO (píšeme SO, vyslovujeme ZO): SO švagrinami (ZO)
- VÝNIMKA: pred osobnými zámenami:
SO mnou (SO)
- ZO (píšeme a vyslovujeme vždy ZO)
- KU /píšeme a vyslovujeme
vždy GU) KU kapuste (GU)
- VÝNIMKA: pred osobným zámenom KU: KU mne (KU)
- VO (píšeme a vyslovujeme
VO)
- Z (píšeme Z, vyslovujeme S pred neznelou spoluhláskou): z povaly
(S)
- K (píšeme K, vyslovujeme G) pred:
- samohláskou: k uchu (G)
- znelou spoluhláskou: k
dvoru (G)
- V (píšeme V, vyslovujeme F) pred neznelou spoluhláskou: v ceste
(F)
Štylistické využitie predložiek:
- prvotné predložky –
bezpríznakové
- druhotné predložky – príznak odbornosti – v náučných a administratívnych textov ( v zmysle...vzhľadom
na....)
Rozlíšte predložku alebo iný slovný
druh:
- Začínajúc júlom vstúpi do
platnosti....
►predložka
►príslovka
- Počínajúc pondelkom otvárame...
►
predložka
- Chtiac-nechtiac musím ísť.
►príslovka
- Na rozdiel od krajín
východnej Európy..
► predložka
- Nerobíme rozdiel medzi regiónmi.
►podstatné
meno
- Môžeme si to dovoliť so zreteľom na získanú prax.
►predložka
- Maj
predovšetkým na zreteli svoje zdravie.
►podstatné meno
Použite nasledujúce druhotné
predložky vo vetách:
- v zmysle, v záujme, v dôsledku, prostredníctvom, so zreteľom na, odhliadnuc
od,
- s ohľadom na, bez ohľadu na
Spojky
- neplnovýznamový SD
- majú
vlastnosti samostatných morfém (gramatických slov)
- spájajú vety, slová
- nemajú vetnočlenskú
platnosť
Pravopis:
- Ak sa opakuje tá istá zlučovacia alebo
vylučovacia spojka (i-i-i, ani-ani, alebo-alebo): Ozve sa či v zime, či v lete. Alebo ber, alebo nechaj!
- ALE: ak vymením
zlučovaciu spojku za INÚ, čiarku pred vymenenou nepíšeme: Zvieratá kŕmime i na jar, i v lete aj na jeseň a v
zime.
- b) Ak sú vety alebo členy viacnásobného vetného člena spojené inými spojkami ako a, i, aj, ani, či,
alebo v zlučovacom význame:
Ozve sa každý rok, a preto má....Myslím, teda som. (a teda)
- c) Ak sú vety
alebo členy vo viacnásobnom vetnom člene spojené dvoma protikladnými spojkami (nielen-ale aj, tak-ako aj...), čiarku píšeme pred druhou
z
nich: Nielenže prišiel neskoro, ale sa ani neospravedlnil.
- d) Pred podraďovacími spojkami: že, keby, aby, keď,
pretože...
- e) Čiarku môžeme, ale nemusíme písať pred priraďovacími spojkami, ak vyjadrujú iný ako zlučovací
vzťah:
Naháňali ho, a nechytili. (odporovací vzťah)
Naháňali ho a nechytili. (zlučovací
vzťah)
Štylistické využitie spojok:
- nepríznakové samy osebe
- expresívne pôsobia,
keď ich opakujeme alebo vôbec nepoužijeme (vtedy zdroj dynamizácie textu)
Častice
- neplnovýznamový
SD
- vyjadrujú osobný vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu/vete
významové odtienky
- NEMAJÚ
vetnočlenskú platnosť (hodnotiace častice tvoria neslovesné
jednočlenné vety: Možno...Samozrejme.
Áno!)
Pravopis
- Pri hodnotiacich a vysvetľovacích
časticiach:
- Píšeme čiarku, ak má platnosť pre celú vetu, nielen pre jedno slovo:
Chcel odísť, zrejme, vrátiť
sa domov. Veru, už bolo neskoro.
- Nepíšeme čiarku, ak má vzťah k jednému slovu: Bolo už veru
neskoro.
- Spojenie častice s oslovením
- Čiarku píšeme až po substantíve: No
Jano, to sa ti teda podarilo
NIE: No, Jano, to sa ti ....
- ak sa skladá z viacerých slov = 1 jazyková jednotka (asi sotva, akože by, nie a nie, len a len, priam
tak)
- väčšinu píšeme spolu: bezpochyby, čožeby, akoby, akiste
- spolu píšeme zmeravené tvary: božechráň,
namojveru
- opakovanie častíc – so spojovníkom: tak-tak, len-len, už-už
Štylistické
využitie
- v subjektívne ladených textoch hovorového štýlu – v dialógoch
- v úlohe konektorov (pri výstavbe
textu)
- na zvýraznenie subjektívnosti v publicistickom a umeleckom štýle
- NO – nepoužívať vo výkladovom texte
- takže
– bezdôvodné použitie v hovorovom štýle
Rozlišuj:
- Už
je raz častica
- Žil raz starček so starenkou. príslovka
- Stačí
mi raz povedať! Číslovka
Aký osobný postoj má výpoveď?
- Mám asi 100
eur.
- Mám možno 100 eur.
- Mám pravdepodobne....
- Mám chvalabohu....
- Mám dokonca...
- Mám
nanajvýš...
- Mám iba/len...
- Mám sotva...
Porovnaj funkciu označených
slov:
- Len aby
- Bojí sa, aby
- Nemám ani
- Neodišiel Patrik ani
- Samozrejme, ty máš
prednosť!
- Prijala to tak
Citoslovcia
- neplnovýznamové SD
- slová -
vety, vyjadrujú cit (joj), vôľu (heš) alebo napodobňujú zvuky (cingi-lingi)
- ak nezastupujú iný slovný druh, nemajú vetnočlenskú
platnosť, inak:
Ale o tom nikto ani muk! Žaba čľup do vody.
- vo funkcii slovesa – prísudok
- stoja
mimo vety, sú oddelené čiarkou
Pravopis
- Interpunkcia
- Na
konci zvyčajne majú výkričník ! Ach, to azda nie! Vitajte u nás!
- Uprostred vety ich môžeme zdôrazniť ! A on buch! a
bol na zemi.
- Písanie čiarky:
Hej, nevideli ste ho? Nie, len Miša! Ahojte, Hanka, Eva,
Soňa!
ALE: A on buch! A bol na zemi... (citoslovce buch je vo funkcii prísudku, preto nie
je
oddelené čiarkou.)
- Písanie osobitne a dovedna
- U
mnohých je ustálené písanie: hi-hi-hi /
hihihi
„Ku-kuk!“ volá kukučka. / „Kukuk!“ volá kukučka.
- Zmeravené tvary dovedna: Nevídali.
Dajsamisvete!
Druhy
Štylistické
využitie
- nehodia sa do písomných prejavov objektívnych štýlov
- v hovorovom a umeleckom štýle (dramatické
rozprávanie, dialóg - monológ)
- významový vzťah s expresívnymi príznakmi
- dotvárajú sémantické hodnoty
výpovede
-odlíšenie od prísloviek/pomôcka otázkou, príslovky stupňovanie/:
napr.
Ťažko sa mi stúpalo do kopca. – stupňovanie
Asi ťažko to urobí. –
náhrada sotva
- Zvukomalebné slová = onomatopoje
- Zvuky zvierat:
kikirikí (SR),
cocoroco (španielsky), cock-a-doodle-doo (anglicky: kok-dúdl-dúj),
cucuricu (rumunčina: kukuriku).
- AHOJ – starý kresťanský
pozdrav námorníkov pri spúšťaní lode na more: „K pocte Ježišovi!“ „Ad honorum Jesus!“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta