Horizontálne členenie textu

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: kajka (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.10.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 426 slov
Počet zobrazení: 3 069
Tlačení: 136
Uložení: 171

Horizontálne členenie textu:

  1. pásmo rozprávača
  2. pásmo postáv
  3. Pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

Rozprávač

  • najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
  • osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
  • dvojaký spôsob vyrozprávania:
  1. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)
  1. je-rozprávanie,  Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.

           Znaky:  1. formálne je koncipovaná v minulom čase,

  1. využíva 3.slovesnu osobu,
  2. má spisovnú podobu         

Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:

  1. Klasický = personálny
  2. Autorský (vševediaci) 
  3. Priamy /individuálny/ rozprávač
  4. Rozprávač „oka kamery“

  1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí

  1. a) hlavná postava (personálny r.)
  2. b) vedľajšia postava
  • rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami
  • pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
  • postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.

 

  1. Autorský (vševediaci) 

- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času

- má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,

- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky

- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách

-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.

  1. Priamy /individuálny/ rozprávač

  1. a) hlavná postava (priamy r.)
  2. b) vedľajšia postava
  • rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
  • zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok

  1. Rozprávač „oka kamery“

  • objektívny rozprávač
  • stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.
  • je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
  • nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy

  1. Pásmo postáv = priama reč postáv

  • úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)
  • jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
  • má formu:
    monológ - prehovor jednej postavy
    b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015