Horizontálne členenie textu

Horizontálne členenie textu:

1. pásmo rozprávača
2. pásmo postáv
3. Pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

Rozprávač

• najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
• osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
• dvojaký spôsob vyrozprávania:

1. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)

1. je-rozprávanie,  Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.

           Znaky:  1. formálne je koncipovaná v minulom čase,

1. využíva 3.slovesnu osobu,
2. má spisovnú podobu         

Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:

1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci) 
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“

1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí

1. a) hlavná postava (personálny r.)
2. b) vedľajšia postava

• rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami
• pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
• postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.

1. Autorský (vševediaci) 

- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času

- má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,

- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky

- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách

-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.

1. Priamy /individuálny/ rozprávač

1. a) hlavná postava (priamy r.)
2. b) vedľajšia postava

• rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
• zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok

1. Rozprávač „oka kamery“

• objektívny rozprávač
• stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.
• je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
• nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy

1. Pásmo postáv = priama reč postáv

• úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)
• jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
• má formu:
  monológ - prehovor jednej postavy
  b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy