Horizontálne členenie textu
Horizontálne členenie textu:
- pásmo rozprávača
- pásmo
postáv
- Pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom
rozprávania
Rozprávač
- najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
- osoba, ktorá
„rozpráva“
príbeh
- dvojaký spôsob vyrozprávania:
- ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame
rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1.
osoba)
- je-rozprávanie, Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia
forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby
nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou
označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z
nadhľadu.
Znaky: 1. formálne je koncipovaná v minulom čase,
- využíva 3.slovesnu
osobu,
- má spisovnú podobu
Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy
rozprávačov:
- Klasický = personálny
- Autorský
(vševediaci)
- Priamy /individuálny/ rozprávač
- Rozprávač „oka
kamery“
- Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru
očí
- a) hlavná postava (personálny r.)
- b) vedľajšia postava
- rozprávač rozpráva
príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej
očami
- pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama,
ale nepozná dokonale ostatné postavy
- postava obyčajne pozerá cez kľúčovú
dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.
- Autorský
(vševediaci)
- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času
- má pozíciu nezainteresovaného
pozorovateľa,
- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a
myšlienky
- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých
postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.
- Priamy /individuálny/
rozprávač
- a) hlavná postava (priamy r.)
- b) vedľajšia postava
- rozpráva svoj vlastný
príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
- zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy
charakterizuje navonok
- Rozprávač „oka
kamery“
- objektívny rozprávač
- stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery.
Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme
aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím
vlastným prístupom zjavným z výberu slov.
- je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy
postáv
- nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a
dialógy
- Pásmo postáv = priama reč postáv
- úsek textu, ktorých
nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu
byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)
- jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje,
oživuje rozprávanie
- má formu:
monológ - prehovor jednej postavy
b. dialóg - rozhovor 2 a
viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať
rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy
Zones.sk – Zóny pre každého študenta