SLABIKA: tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami;najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk, kvantitu, melódiu).
INTONÁCIA: prejavuje sa modulovaním (úpravou, zmenami) reči, ktoré môžu mať tri podoby:
Časová modulácia | Silová modulácia | Tónová modulácia |
kvantita, pauza, tempo, rytmus | intenzita, prízvuk, dôraz | melódia, hlasový register |
Dva druhy pauzy: a) fyziologická prestávka (nádych); b) významová(logická) prestávka.
Príklonky (byť, som, si, je, sme, ste, sú, mi, mu jej) a predklonky (a, i, aj, že, keď) sú neprízvučné.
Príklonky môžu mať vedľajší prízvuk: keď stoja vedľa seba aspoň tri po inom jednoslabičnom slove alebo aspoň dve po trochejskej alebo daktylskej stope. | Predklonky môžu mať aj hlavný prízvuk: keď stoja pred iným neprízvučným slovom. |
Jednoslabičné preložky sú obyčajne prízvučné (na strome).
objektívny slovosled - posledné slovo vety | subjektívny slovosled - na začiatku vety |
napr. Bola krááásna. Ja sa dooobre pamätám. Čó-o? . Čo blá-azni.? . Ú-u.?
Druhy melódie:
uspokojivo končiaca melódia (konkluzívna kadencia): | neuspokojivo končiaca melódia (antikadencia): | neuspokojivo nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia): |
oznamovacie vety a doplňovacie otázky; melódia hlasu na konci vety klesá | zisťovacie otázky (Ideš do školy? Ano/Nie). Melódia je buď stúpavo – klesavá al. klesavo – stúpavá . | vetné úseky v súvetiach al. v rozvitých vetách. Plynulo stúpajúca al. rovno zdvihnutá m. => očakávame pokračovanie výpovede. |
HLÁSKA: najmenšia zvuková jednotka. Je to rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia - konkrétna podoba fonémy v reči. Skúma ju fonetika.
FONÉMA: zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku. Skúma ju Fonológia.
- 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti
GRAFÉMA: grafický záznam hlásky a fonémy v podobe znaku.
Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma. Výnimky:
|
FONETICKÁ TRANSKRIPCIA: fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], tykanie [tikaňie], prišli [prišľi], prach [prax], medza [me3a]
FONETIKA: skúma a opisuje tvorenie zvukov reči artikulačnými orgánmi - ich zneniel
FONOLÓGIA: skúma vzťahy medzi fonémami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkciel
ORTOEPIA: náuka o spisovnej výslovnosti.
Pravidlá výslovnosti v SJ obsahuje príručka od slovenského jazykovedca Ábela Kráľa: PRAVIDLÁ SLOVENSKEJ VÝSLOVNOSTI
ORTOGRAFIA - náuka o správnom pravopise. príručky- PSP, KSSJl
FONÉMA – najm. zvuková jednotka - rozlišuje význam slova (včeLa – včeRa; sUd-sÚd, mrak, drak, vrak, zrak)l
GRAFÉMA : hlásky aj fonémy sa zaznamenávajú pomocou grafém (písmen)l