Prozodické vlastnosti reči - intonácia
Prozodické vlastnosti reči - intonácia
SLABIKA: tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami;najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk, kvantitu, melódiu).
INTONÁCIA: prejavuje sa modulovaním (úpravou, zmenami) reči, ktoré môžu mať tri podoby:
Časová modulácia | Silová modulácia | Tónová modulácia |
kvantita, pauza, tempo, rytmus | intenzita, prízvuk, dôraz | melódia, hlasový register |
- KVANTITA (dĺžka trvania): dlhá samohl. a dvojhláska sa realizuje ako dvojnásobok krátkej samohl.
- PAUZA (prestávka): reč sa pauzami člení na úseky- takty, čím vzniká frázovanie.
Dva druhy pauzy: a) fyziologická prestávka (nádych); b) významová(logická) prestávka.
- TEMPO: závisí od funkcie a obsahu prejavu => dôležité časti - pomalšie tempo, menej dôležité – rýchlejšie tempo. Priemerné tempo je asi 100 slov za min. Každý z nás má individuálne tempo reči –. dá sa zdokonaliť dlhodobým tréningom.
- FRÁZOVANIE: ide o členenie súvislej reči na menšie časti (takty) vďaka pauze, rytmu (prízvukom) a tempu => členenie reči na jednotlivé slovné celky.
- RYTMUS: striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v slove; ak je text kratší, je rytmickejší.
- INTENZITA HLASU: celková sila hlasu => odlíšime dôležité od menej podstatného.
- SLOVNÝ PRÍZVUK: v SJ pevný - nepohyblivý prízvuk na 1. slabike, vedľajší prízvuk je slabý a vzniká vo viacslabičných slovách – je na 3 slabike a predposlednej slabike slova (maturitný).
Príklonky (byť, som, si, je, sme, ste, sú, mi, mu jej) a predklonky (a, i, aj, že, keď) sú neprízvučné.
Príklonky môžu mať vedľajší prízvuk: keď stoja vedľa seba aspoň tri po inom jednoslabičnom slove alebo aspoň dve po trochejskej alebo daktylskej stope. | Predklonky môžu mať aj hlavný prízvuk: keď stoja pred iným neprízvučným slovom. |
Jednoslabičné preložky sú obyčajne prízvučné (na strome).
- DÔRAZ - VETNÝ PRÍZVUK: ide o intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré pokladáme za dôležité. Uplatňuje sa na tých častiach textu, ktoré pokladáme za dôležitejšie => významové jadro výpovede:
objektívny slovosled - posledné slovo vety | subjektívny slovosled - na začiatku vety |
- EMFÁZA: citový dôraz, silné citové afektívne vyjadrenie, kladné alebo záporné hodnotenie. V týchto prípadoch sa v slove obyčajne predlžujú samohlásky:
napr. Bola krááásna. Ja sa dooobre pamätám. Čó-o? . Čo blá-azni.? . Ú-u.?
- MELÓDIA: tónové vlnenie, t.j. stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete.
Druhy melódie:
uspokojivo končiaca melódia (konkluzívna kadencia): | neuspokojivo končiaca melódia (antikadencia): | neuspokojivo nekončiaca melódia (semikadencia, polokadencia): |
oznamovacie vety a doplňovacie otázky; melódia hlasu na konci vety klesá | zisťovacie otázky (Ideš do školy? Ano/Nie). Melódia je buď stúpavo – klesavá al. klesavo – stúpavá . | vetné úseky v súvetiach al. v rozvitých vetách. Plynulo stúpajúca al. rovno zdvihnutá m. => očakávame pokračovanie výpovede. |
- HLASOVÝ REGISTER: vzniká nasadením hlasu do istej výšky; Vyššie nasadenie hlasu - optimizmus, nižší hlasový register - vážnosť, pochmúrnosť. Odčlenenie častí prejavu, ktoré sú mimo hlavnej textovej línie (vložené, komentujúce časti..)
HLÁSKA: najmenšia zvuková jednotka. Je to rečovými orgánmi utvorený a vyslovený zvuk ustáleného znenia - konkrétna podoba fonémy v reči. Skúma ju fonetika.
FONÉMA: zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku. Skúma ju Fonológia.
- 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti
GRAFÉMA: grafický záznam hlásky a fonémy v podobe znaku.
Platí zásada, že jednej fonéme zodpovedá jedna graféma. Výnimky:
|
FONETICKÁ TRANSKRIPCIA: fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], tykanie [tikaňie], prišli [prišľi], prach [prax], medza [me3a]
FONETIKA: skúma a opisuje tvorenie zvukov reči artikulačnými orgánmi - ich zneniel
FONOLÓGIA: skúma vzťahy medzi fonémami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkciel
ORTOEPIA: náuka o spisovnej výslovnosti.
Pravidlá výslovnosti v SJ obsahuje príručka od slovenského jazykovedca Ábela Kráľa: PRAVIDLÁ SLOVENSKEJ VÝSLOVNOSTI
ORTOGRAFIA - náuka o správnom pravopise. príručky- PSP, KSSJl
FONÉMA – najm. zvuková jednotka - rozlišuje význam slova (včeLa – včeRa; sUd-sÚd, mrak, drak, vrak, zrak)l
GRAFÉMA : hlásky aj fonémy sa zaznamenávajú pomocou grafém (písmen)l