2. KODIFIKÁCIA: Štúr, Hurban, Hodža

2. KODIFIKÁCIA: Štúr, Hurban, Hodža

1843:  Štúr, Hurban, Hodža (fara v Hlbokom): na základe kultúrnej stredoslovenčiny – kultúrny jazyk, ktorým rozprávali vzdelanci v Martine a jeho okolí.

=>NIE NA ZÁKLADE STREDOSLOVENSKÉHO NÁREČIA!!!!!!

  Prvou knihou v novej slovenčine - almanach Nitra (J. Kráľ - Duma Bratislavská v spis. slovenčine).

KODIFIKAČNÉ DIELA Ľ. ŠTÚRA:

• Nauka reči Slovenskej (1946);
• Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1944).

ZNAKY ŠTÚROVČINY:

• fonetický pravopis (píše sa iba jedno i) - pravidlo „Píš, ako počuješ.“,
• každé podstatné meno sa píše s malým písmenom (voda, zima),
• dôsledne sa označovala mäkkosť – (písanie ďe, ťe, ňe, ďi, ťi, ňi),
• dvojhláska „ô“ sa rozpisuje ako „uo“ (kuoň),
• dvojhlásky „ia, ie“ sa píšu „ja, je“ (ťjeto),
• nemá „iu“, namiesto neho sa používa „ú“ (božú, znameňú),
• nemá „ä“, namiesto toho sa používa „a“ alebo „e“ (svatí, najme),
• nemá „é“, namiesto toho sa používa len je (dobrjeho),
• nemá „ľ“ iba „l“ (laví),
• v tvare G m.č., I j.č. a osobných zámen sa zvuk „v“ píše ako „u“ (sluhou, s víchricou),
• rytmický zákon sa uplatňuje dôsledne (oňi slúža, hlása, vába, spálac, kvjeťim).

Ukážka štúrovskej slovenčiny:

Reč je ňje ňič inšje ako článkovituo vidaňja hlasom pocitou a predstaveňí najrozličnejších. Tjeto zvuky sú slová ktorej grammatika v ich sklaďe a počjatočnej určitosťi, na to v prjemenčivosťi a na ostatok v ich spojitosťi pouvažuvat musí.... Vedla tohoto sa i naša grammatika na tri hlavňje djeli rozpadňe, z ktorích v prvom o sklaďe a puovodnej určitosti slov, v druhom o ich prjemenčivosti a v treťom o ich spojuvaňí rozprávať buďeme.

Ľ. Štúr – Nauka reči slovenskej (úryvok)