Jednoduchá veta, vetné členy

VETNÝ SKLAD: spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov

prisudzovací sklad (predikatívna syntagma): spája podmet a prísudok (Mama píše.)
podraďovací sklad (určovací sklad, determinatívna syntagma): spája nadradený a podradený vetný člen (píše list, dlhý list).
priraďovací sklad (koordinatívna syntagma): spája rovnocenné vetné členy (list a pohľadnica)

VETNÝ ČLEN: je „stavebná jednotka“ vety – iba plnovýznamové slovné druhy

Každý vetný člen môže byť: jednoduchý (holý); rozvitý; viacnásobný

HLAVNÉ VETNÉ ČLENY:

Jednočlenná veta: jeden hlavný vetný člen - VETNÝ ZÁKLAD, nie je prisudzovací sklad

VETNÝ ZÁKLAD: jeho základom je neosobné sloveso – bezpodmetové (pršať, mrznúť, blýskať sa.)

slovesný vetný základ	Prší. Je mi zle. Snežilo. Bolo mu dobre.
slovesno-menný vetný základ	sloveso + modálna príslovka (treba, vidno, možno, radno...) + neurčitok slovesa => Bolo treba ísť. Už vidno vlak. Bude treba napísať.
neslovesný (menný) vetný základ	Gymnázium Železiarne Podbrezová. Pomaly! Koľko? Ahoj! Pomoc! Áno.

Dvojčlenná veta: dva hlavné vetné členy - PODMET a PRÍSUDOK, vytvárajú prisudzovací sklad

PRÍSUDOK: č. 1 - Čo robí? Čo sa deje?

Slovesný prísudok

jednoduchý: Prišiel. Včera sa vrátim.
zložený slovesný prísudok: neplnovýznamové sloveso + neurčitok plnovýznamového slovesa

Musím ísť. Začíname pracovať. Ide mi puknúť srdce.

Neplnovýznamové slovesá:

modálne: môcť, musieť, smieť, chcieť, vedieť, mať (musieť),
fázové: začať, začínať, prestať, prestávať, púšťať sa, ostať, ostávať,
limitné: ísť, mať (koniec prípravnej fázy, stav tesne pred uskutočnením deja.)

Slovesno-menný prísudok (vždy zložený)

sponové sloveso + menná časť (pod., príd. meno, príslovka, číslovka, zámeno)

Brat je vojak. Dom je veľký. Ti je on. Deti sú samé. Brat bol prvý. Dvakrát päť je desať. To je zle. Bolo to nepríjemné.

Sponové slovesá: byť, stať sa, zdať sa, vyzerať, javiť sa.

PODMET: č. 2 - Kto? Čo? (N) – vyjadrený alebo nevyjadrený (Varil. Otec varil)

Podmet v genitíve:

sloveso má zreteľný význam množstva: Pribúda vody. Na svadbe ubudlo vína.
prísudok obsahuje určenie množstva: Chlapcov bolo päť. Ľudí prišlo veľa. Hráčov bolo jedenásť.
Podmet je rozvitý výrazom určujúcim množstvo (číslovky od 5 vyššie): Päť chlapcov bolo na dvore. Mnoho vody pretieklo odvtedy.

ROZVÍJACIE (VEDĽAJŠIE) VETNÉ ČLENY:

PREDMET: č. 3 - rozvíja sloveso alebo prídavné meno

PRIAMY PREDMET

NEPRIAMY PREDMET

iba v bezpredložkovom akuzatíve

Rúbal drevo. Nosil vedrá. Spievala pieseň.

predložkový akuzatív + ostatné nepriame pády (G,D,L, I) => Dotkol sa plota. Písal matke. Hovorila o problémoch. Myslel na priateľov.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE: č. 4 - miesta, času, spôsobu a príčiny

PRÍVLASTOK: č. 5 - zvyčajne prídavné meno, aj substantívum

ZHODNÝ PRÍVLASTOK

NEZHODNÝ PRÍVLASTOK

od nadradeného podstatného mena preberá kategórie pádu, rodu a čísla(pri substantívnom prívlastku aspoň pád)

tento kabát, hocijaká výhovorka, piatim chlapcom, prvý problém,
brat Peter, pes Dunčo, obyvatelia mesta Košíc, dobrák sused, pes vlčiak,

Termíny kyselina sírová, jedľa biela, vrabec obyčajný nie sú prívlastkami => ide o združené pomenovania – celostné pomenovacie jednotky

závislosť na nadradenom substantíve nevyjadruje zhodou ale pozíciou za ním

strecha domu, smiech ľudí, človek vysokej postavy, príprava obeda, okres Brezno, obavy z trestu, dom v záhrade, oči ako nevädze (prirovnávací prívlastok), cesta lesom, smrť obesením, snaha vyniknúť, cesta hore, skok roznožmo, spojka a,

Tatra 613

Postupný (postupne rozvitý) prívlastok: tvoria ho dva alebo viaceré zhodné prívlastky – každý prívlastok nerozvíja iba substantívum, ale celé spojenie substantíva so všetkými predchádzajúcimi prívlastkami.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

Jednoduchá veta, vetné členy