Jednoduchá veta, vetné členy
Jednoduchá veta, vetné členy
VETNÝ SKLAD: spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov
- prisudzovací sklad (predikatívna syntagma): spája podmet a prísudok (Mama píše.)
- podraďovací sklad (určovací sklad, determinatívna syntagma): spája nadradený a podradený vetný člen (píše list, dlhý list).
- priraďovací sklad (koordinatívna syntagma): spája rovnocenné vetné členy (list a pohľadnica)
VETNÝ ČLEN: je „stavebná jednotka“ vety – iba plnovýznamové slovné druhy
Každý vetný člen môže byť: jednoduchý (holý); rozvitý; viacnásobný
HLAVNÉ VETNÉ ČLENY:
- Jednočlenná veta: jeden hlavný vetný člen - VETNÝ ZÁKLAD, nie je prisudzovací sklad
VETNÝ ZÁKLAD: jeho základom je neosobné sloveso – bezpodmetové (pršať, mrznúť, blýskať sa.)
slovesný vetný základ | Prší. Je mi zle. Snežilo. Bolo mu dobre. |
slovesno-menný vetný základ | sloveso + modálna príslovka (treba, vidno, možno, radno...) + neurčitok slovesa => Bolo treba ísť. Už vidno vlak. Bude treba napísať. |
neslovesný (menný) vetný základ | Gymnázium Železiarne Podbrezová. Pomaly! Koľko? Ahoj! Pomoc! Áno. |
- Dvojčlenná veta: dva hlavné vetné členy - PODMET a PRÍSUDOK, vytvárajú prisudzovací sklad
PRÍSUDOK: č. 1 - Čo robí? Čo sa deje?
Slovesný prísudok |
Musím ísť. Začíname pracovať. Ide mi puknúť srdce. Neplnovýznamové slovesá:
|
Slovesno-menný prísudok (vždy zložený) | sponové sloveso + menná časť (pod., príd. meno, príslovka, číslovka, zámeno) Brat je vojak. Dom je veľký. Ti je on. Deti sú samé. Brat bol prvý. Dvakrát päť je desať. To je zle. Bolo to nepríjemné. Sponové slovesá: byť, stať sa, zdať sa, vyzerať, javiť sa. |
PODMET: č. 2 - Kto? Čo? (N) – vyjadrený alebo nevyjadrený (Varil. Otec varil)
Podmet v genitíve:
- sloveso má zreteľný význam množstva: Pribúda vody. Na svadbe ubudlo vína.
- prísudok obsahuje určenie množstva: Chlapcov bolo päť. Ľudí prišlo veľa. Hráčov bolo jedenásť.
- Podmet je rozvitý výrazom určujúcim množstvo (číslovky od 5 vyššie): Päť chlapcov bolo na dvore. Mnoho vody pretieklo odvtedy.
ROZVÍJACIE (VEDĽAJŠIE) VETNÉ ČLENY:
PREDMET: č. 3 - rozvíja sloveso alebo prídavné meno
PRIAMY PREDMET | NEPRIAMY PREDMET |
iba v bezpredložkovom akuzatíve
Rúbal drevo. Nosil vedrá. Spievala pieseň. | predložkový akuzatív + ostatné nepriame pády (G,D,L, I) => Dotkol sa plota. Písal matke. Hovorila o problémoch. Myslel na priateľov. |
PRÍSLOVKOVÉ URČENIE: č. 4 - miesta, času, spôsobu a príčiny
PRÍVLASTOK: č. 5 - zvyčajne prídavné meno, aj substantívum
ZHODNÝ PRÍVLASTOK | NEZHODNÝ PRÍVLASTOK |
od nadradeného podstatného mena preberá kategórie pádu, rodu a čísla(pri substantívnom prívlastku aspoň pád)
Termíny kyselina sírová, jedľa biela, vrabec obyčajný nie sú prívlastkami => ide o združené pomenovania – celostné pomenovacie jednotky | závislosť na nadradenom substantíve nevyjadruje zhodou ale pozíciou za ním
strecha domu, smiech ľudí, človek vysokej postavy, príprava obeda, okres Brezno, obavy z trestu, dom v záhrade, oči ako nevädze (prirovnávací prívlastok), cesta lesom, smrť obesením, snaha vyniknúť, cesta hore, skok roznožmo, spojka a, Tatra 613 |
Postupný (postupne rozvitý) prívlastok: tvoria ho dva alebo viaceré zhodné prívlastky – každý prívlastok nerozvíja iba substantívum, ale celé spojenie substantíva so všetkými predchádzajúcimi prívlastkami.