Jednoduché a zložené súvetie rozdiel
Súvetie
Súvetie je spojenie dvoch alebo viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok.
JEDNODUCHÉ
SÚVETIE
PRIRAĎOVACIE SÚVETIE: zložené z dvoch rovnocenných hlavných
viet.- ZLUČOVACIE: a, i, aj, ani, ani – ani, spájacie výrazy (jednak - jednak, najprv, potom) alebo bez
spojok. => Svieti slnko a kvitnú kvety. Najprv sa pohádali, potom sa museli udobrovať.
- ODPOROVACIE: a, ale,
no, lež, avšak, len, spájacie výrazy (ale predsa, a jednako, a napriek
tomu). => Veľa hovoríte, no málo robíte.
- STUPŇOVACIE: ba aj, ba
ani, spájacie výrazy (nielen - ale aj, ba - naopak).
Zvalilo ohradu, ba aj strechu
odnieslo. Nepochopili nás, dokonca sa nám smiali.
- VYLUČOVACIE: alebo, buď, či, či - alebo, alebo -
alebo
Bolo včera slnečno alebo tu pršalo? Možno to nechápali, možno sa tak iba tvárili.
NEPRAVÉ
PRIRAĎOVACIE SÚVETIE: Obsahovo je jedna veta závislá na druhej ale gramaticky (formálne) sú spojené tak, ako keby boli
rovnocenné – teda priraďovacím vzťahom – priraďovacou spojkou, poprípade bezspojkovo.
- Dôvodové - príčinné
priraďovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety. Druhá veta vysvetľuje príčinu deja
prvej vety. Spájajú sa spojkami veď, však, totiž, čiže, ináč. Neviem nič, veď som sa
neučil.
- Dôsledkové priraďovacie súvetie: je spojenie dvoch viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod
(príčinu) a druhá dôsledok. Môže byť spojené bez spojok, alebo spojkami a tak, a preto, a teda, preto, tak,
teda. Bola chorá, a tak prišla.
- Prípustkové priraďovacie súvetie: Dej druhej vety
sa môže uskutočniť napriek tomu, že prvá veta vyjadruje určitú okolnosť (často nepriaznivú). Najčastejšie
spojky: a, hoci, a jednako, a predsa, hoci aj, aj –aj, ani – ani... Druhá veta uvádza prípustku
prvej.
PODRAĎOVACIE SÚVETIE: spojenie 2 nerovnocenných viet – Hv a Vv.VEDĽAJŠIA VETA stojí vždy
za podraď. spojkou alebo spájacím výrazom (vzťažné zám. - ktorý, kde,
kedy)
- VV PODMETOVÁ: Hv nemá podmet, ten je iba naznačený N ukazovacích zámen. Vyjadruje podmet z Hv -
spojky kto, čo, že, aby => Kto mlčí, ten svedčí. Kto je sýty,
hladnému neverí
- VV PRÍSUDKOVÁ: v Hv je slovesná časť slovesno-menného prísudku, menná časť je vyjadrená
vo Vv. Hv končí ukazovacími zámenami (taký, taká, také). Jánošík bol taký, že ho nik
nepremohol.
- VV PREDMETOVÁ: rozvíja sloveso v Hv. Pýtame sa pádovými otázkami okrem
nominatívu.
Stojí iba za slovesami, ktoré pomenúvajú reč, vnímanie, vôľu: povedať, hovoriť, cítiť, spýtať sa,
myslieť, počuť, vedieť, pamätať, dovoliť, predstaviť si, tešiť sa a podobne. Cítila som, že
vyhrám.
- VV PRÍVLASTKOVÁ: rozvíja podstatné meno v Hv. Stojí
vždy za pod. menom. Pýtame sa otázkami ako na prívlastok: Mám
rád koláče, ktoré pečie moja mama.
- VV PRÍSLOVKOVÁ: rozvíja sloveso v Hv.
Pýtame sa príslovkovými otázkami
Miestna, Časová, Spôsobová, Príčinná: Nemôžem ísť do kina, lebo som
chorý.
- VV DOPLNKOVÁ: - Viaže sa súčasne na sloveso a pod. meno v úlohe podmetu alebo
predmetu (podmetový alebo predmetový doplnok): Videl Janu, ako kráča dolu ulicou.
- VV
VETNOZÁKLADOVÁ – Je vyjadrením vetného základu z Hv - mennej časti slovesno-menného vetného základu. Obyčajne za
spojkou že, aby, ako, akoby (Bolo mi, akoby ma ktosi podviedol.
ZLOŽENÉ
SÚVETIE:
- niekoľkých HV(3 a viac): Staral sa o ženu po bratovi, veď ju mal rád, ale nechcel jej to
dať najavo.
- HV + aspoň dve Vv: Hneď si budú myslieť, že bohvie čo chce a že sa azda natíska.
(H1+V1+V2)
- 2 HV + jedna alebo dve Vv: Nevedel, čo sa doma robí, a privyknutý bol celý deň po horách
sliediť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta