Významová/lexikálna rovina jazyka

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 03.11.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 401 slov
Počet zobrazení: 3 450
Tlačení: 136
Uložení: 112

Významová/lexikálna rovina jazyka

LEXIKOLÓGIA (z gr. lexis – slovo) je náuka o slove a slovnej zásobe (lexike). Jazyk je prostriedkom myslenia a dorozumievania človeka, a preto je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.

SÉMANTICKÝ TROJUHOLNÍKautori - traja jazykovedci: Ogden, Richards, Frege

zastáva vzťah medzi myšlienkovou oblasťou (obsahom), jazykovým stvárnením (formou), javom skutočnosti => človek myslí v pojmoch

Sémantický trojuholník odráža „Fázy“ myslenia:

  1. podnet z objektívnej skutočnosti: vidíme konkrétny predmet - vidíme dom,
  2. uvedomenie si, čo vidíme: definícia predmetu na základe jeho vlastností - stavba na bývanie,
  3. priradenie mena, pomenovanie: dohodnutý jazykový znak D–O–M (house,  s. Haus).

SLOVO: jednotka slovnej zásoby, skupina hlások, ktorá má určitý význam (lexikálny a gramatický).

VECNÝ (LEXIKÁLNY) VÝZNAM SLOVA: vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti. Slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať (napr. lečo – obsah:  jedlo z papriky, rajčín, vajec).

GRAMATICKÝ VÝZNAM SLOVA: schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie (lečo – stredný rod, singulár, nominatív...).

SLOVNÁ ZÁSOBA – LEXIKA: je súhrn všetkých slov jazyka

  1. jadro slovnej zásoby: tvorí ho asi 800 slov: zem, voda, otec, sestra, slovo, jesť, spať - sú to slová, ktoré sú najstaršie a najčastejšie sa používajú,
  2. okraj slovnej zásoby: je neustále v pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier, groš) a vstupujú doň nové slová slovenského i cudzieho pôvodu => nárečové slová, slangové slová, odborné názvy/termíny, básnické slová, hovorové slová, knižné slová, archaizmy, historizmy, zastarané slová, neologizmy.

INDIVIDUÁLNA SLOVNÁ ZÁSOBA: slovná zásoba jednotlivca – ovplôyvňuje ju množstvo faktorov (vek, vzdelanie, zamestnanie...)-

  • Aktívna slovná zásoba: patria do nej všetky slová, ktoré určitý človek používa,
  • Pasívna slovná zásoba: človek slovám rozumie, ale v komunikácii ich nepoužíva, resp. používa málokedy.

SYSTÉM V SLOVNEJ ZÁSOBE

ČLENENIE PODĽA LEXIKÁLNEHO VÝZNAMU:

  1. Plnovýznamové – neplnovýznamové slová,
  2. Jednovýznamové slová: odborné  termíny a vlastné mená (kilogram, reaktor, kyselina sírová); viacvýznamové slová: majú  viac  významov, najprv bol  význam  základný,  potom vznikli ďalšie,  odvodené, najmä na základe podobnosti – oko.

ČLENENIE PODĽA VZŤAHOV MEDZI LEXIKÁLNYMI VÝZNAMAMI:

  1. homonymá: rovnako znejú, majú rovnakú podobu ale odlišný význam => čelo – časť hlavy, čelo – hudobný nástroj; stopky – hodinky i časť rastliny, mať – matka i vlastniť.
  2. synonymá: majú rovnaký význam, ale odlišnú podobu, výslovnosť => smelosť – odvaha, ísť – kráčať; bežať - utekať,  čudovať sa – diviť sa, žalár – väzenie, nepekný – škaredý,  skladba – syntax,
  3. antonymá: majú opačný význam => čierny – biely, dobrý – zlý; mladý – starý, ľahko – ťažko, áno – nie, hore – dolu; odniesť – priniesť, láska – nenávisť.

ČAS - PODĽA DOBY VZNIKU A AKTÍVNEHO POUŽÍVANIA:

zastarané slová: sú spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie. Ešte v jazyku existujú, ale sa pociťujú ako staromódne. Používa ich staršia generácia.knihovňa – knižnica, zomrelý – mŕtvy; funus – pohreb; letá – roky; šenkár (krčmár), bukréta (kytica), podivín (čudák),choseň (úžitok).
archaizmy: existuje preň nový  nový názov. Sú nespisovné.lučba(chémia), silozpyt(fyzika), merba(geometria), činža, dejezpyt, prirodozpyt, parostroj.
historizmy: pomenúvajú predmety, ktoré sa prestali používať, neexistujú.bíreš – bývalý sluha na panskom veľkostatku, cylinderky – vreckové hodinky staršieho typu s cylindrovým strojom; šesták, päták, notár, pandúr, dereš, grifeľ, zlatka, četník
neologizmy – nové slovávýpočtová technika,. osobný počítač, eurominca, mobil, dlhopis...

ČLENENIE PODĽA PÔVODU:    Väčšina slov v slovnej zásobe jazyka má cudzí pôvod.

  1. Domáce slová: mamička, chlieb, stôl, čítať, otec, matka.
  2. Cudzie slová: zdomácnené, prevzaté, kalky:
  • Zdomácnené slová: píšu sa podľa zásad slovenského pravopisu, v zhode so svojou dnešnou výslovnosťou – nepociťujeme ich cudzosť (omša (z lat. missa), kráľ (podľa nemeckého kráľa Karl), škola (z gr. schola), adresa, bača, halier, dáma, gavalier, inžinier, garáž, krakoviak, doktor, brigáda, kríza, žurnál, džíp, džínsy).
  • Prevzaté: čiastočne sa prispôsobili slovenčine - div, duch, duša (staroslovančina); bača, vatra, valach (rumunčina). Najstaršiu a najpočetnejšiu skupinu týchto slov tvoria slová so slov. základom gréckeho a latinského pôvodu (poliklinika, polyhistor).
  • Kalky: doslovné preklady cudzích slov (zemepis (geografia), počítačová sieť (Computer network, mrakodrap (skyscraper), milosrdenstvo (miseri-cordia), všemohúci (omni-potens).
  • Internacionalizmy: medzinárodne používané; väčšinou slová latinského a gréckeho pôvodu, len čiastočne upravené a zmenené (pedagogika, literatúra, epidémia, viróza, kosínus, lexikológia, distribúcia, akcia, futbal, kupé, karcinóm, softvér).

ČLENENIE PODĽA CITOVÉHO ZAFARBENIA:

  1. Neutrálne slová: mesto, dub, brat, voda, milý, písať.
  2. Citovo zafarbené, expresívne slová:

S kladným citovým príznakom

  • zdrobneniny (rúčka, nôžka)
  • rodinné slová (mamka, Janíčko)
  • eufemizmy (odísť na večný odpočinok, zavrieť oči)
  • detské slová (papať, maco)

So záporným citovým príznakom

  • hanlivé slová - pejoratíva (frňák, hlupák, nafúkanec)
  • dysfemizmus (zdochnúť) - opakom je eufemizmus
  • slová so zveličujúcim významom (nosisko)
  • vulgarizmy (tabuizovaná lexika)

 

ČLENENIE PODĽA ZARADENOSTI DO ŠTÝLU:

Hovorový štýl

  • hovorové slová (maturita, zasadačka)

Náučný štýl

  • odborné názvy, termíny:
  • domáce (primkýnanie, kyselina sírová)
  • internacionálne (fraktúra)
  • zmiešané (rezonančná skriňa)

Umelecký štýl

  • poetizmybásnické slová (luna)
  • biblizmy (farizej, Judáš)

Administratívny štýl

  • kancelarizmy (platca, položka)

Publicistický štýl

  • publicizmymódne slová (balík opatrení)
  • termíny (komuniké)

Všetky jazykové štýly

  • neutrálne slová, bez štylistického príznaku (otec, písať, voda)
 

ČLENENIE PODĽA SPISOVNOSTI:

spisovné

  • sú v oficiálnych príručkách a slovníkoch - zemiaky, riaditeľ, maturita

nespisovné

  • dialektizmy, nárečové slová - krumple, bandurky, zemky
  • slangové slová – slová zo sociálneho nárečia – klasák, deják, matika
  • argotové slová – slová nárečia spodiny, asociálov – tráva, fet, tác
 

 

JAZYKOVÉ SLOVNÍKY A PRÍRUČKY: Fixuje sa v nich lexikálne bohatstvo jazyka.

LEXIKOGRAFIA: vedná disciplína, ktorá sa zaoberá spracovávaním slovníkov.

TYPY SLOVNÍKOV

Z hľadiska obsahu

 

  • encyklopedické
  • jazykové (pravopisné - Pravidlá slovenského pravopisu, synonymické - Synonymický slovník slovenčiny a Malý synonymický slovník, etymologické).

Z hľadiska  časového obdobia

  • diachrónne (historické);
  • synchrónne (súčasné).

Podľa počtu jazykov

  • výkladové slovníky - nájdeme v nich odborný opis slovnej zásoby jazyka (akademický Slovník slovenského jazyka, KSSJ, frazeologický slovník),
  • prekladové slovníky.

Podľa usporiadania hesiel

  • abecedné,
  • ideografické (pojmové, tematické, vecné),
  • retrográdne (abecedne od konca slov,
  • frekvenčné.
 

Frazeologické slovníky: obsahujú frazeologické jednotky a výklad ich vecného významu,

Terminologické slovníky: obsahujú odborné výrazy z rozličných vedeckých disciplín a výklad ich vecného významu. V slovenčine máme Slovník cudzích slov a Krátky slovník cudzích slov.

Slovníky správnej výslovnosti: vysvetľujú, ako sa slová vyslovujú - Pravidlá slovenskej výslovnosti.

Prekladové jazykové slovníky: sú zvyčajne dvojjazyčné, napr. anglicko-nemecký (A. Bernolák vytvoril 5 jazyčný prekladový slovník - Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby).

Etymologický slovník: vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov.

Retrográdny slovník: má slová usporiadané podľa abecedy, ale od konca slova (z pravej strany) - (napr. azda, gazda, polgazda, jazda, medzijazda, krasojazda, rozjazda).

ZMENY V SLOVNEJ ZÁSOBE

1. TVORENIE SLOV

ODVODZOVANIE

Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová. K základovému slovu pridávame:

  • predponu – prefix (zaspievať, predpísať, prales),
  • príponu – sufix (učiteľ, murár, žabka),
  • predponu + príponu (náhrdelník, podhradie).

SLOVOTVORNÝ ZÁKLAD: spoločná časť slova pre základové aj odvod. slovo (voziť – vozík – vozenie; pracovať – vypracovať- práca)

SLOVOTVORNÁ PRÍPONA, PREDPONA: strom  základové slovo - stromček  odvodené slovo.

SKLADANIE

Nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených spájacou morfémou -o-, zriedka -e- alebo bez nej (novovek, jazykovedec, spevohra, dejepis, zemeguľa...).

SKRACOVANIE

Skracovaní slov vytvárame skratky a značky, ktoré urýchľujú komunikáciu hlavne v odbornom, publicistickom a administratívnom štýle.

  • SKRATKY: použijeme jednu alebo niekoľko začiatočných hlások slova. Obyčajne končia spoluhláskou a píšeme za nimi bodku:

PhDr., Mgr., Ing.; atď., a pod.

  • ZNAČKY: chemické prvky, miery, fyzikálne veličiny. Nepíšeme za nimi bodku. Neskloňujú sa:        Na, m, W, Au
  • INICIÁLOVÉ SKRATKY: z viacslovného pomenovania použijeme začiatočné hlásky každého slova:

SR, ZŠ, EU, SND (Slovenské národné divadlo), SK

  • SKRATKOVÉ SLOVÁ: vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík slov. Dajú sa skloňovaťNepíšeme za nimi bodku.

Kerametal – keramické a kovové komodity, Slovnaft – Slovenská nafta, SĽUK – Slovenský ľudový kolektív; TANAP; NAPANT.

UNIVERBIZÁCIA

Dvojslovné alebo viacslovné pomenovanie je nahradené jednoslovným (minerálna voda – minerálka, panelový dom - panelák).

SPÁJANIE – tvorba viacslovných pomenovaní

TVORBA ZDRUŽENÝCH (PRIAMYCH) POMENOVANÍ: Ustálené slovné spojenie, ktoré nadobudlo povahu pomenovania a stalo sa súčasťou slovnej zásoby. Ide o priame, doslovné pomenovania. Nemajú emocionálne zafarbenie, nemajú príznak hodnotenia a nie sú expresívne.

vysoká pec, skok o žrdi, kysličník uhličitý

Multiverbizácia: opačný postup ako univerbizácia. Z jednoslovného pomenovania vznikne viacslovné pomenovania, ktoré pomenúvajú jednu vec, jav. Viacslovné spojenia sa vyskytujú prevažne v odbornom a publicistickom štýle (súťaží sa – prebieha súťaž, dokázať – podať dôkaz, kontrolovať – vykonať kontrolu).

 

TVORBA NEPRIAMYCH (OBRAZNÝCH) POMENOVANÍ: obohacovanie slovnej zásoby prenášaním významu. Majú emocionálne zafarbenie, majú príznak hodnotenia a sú expresívne.

na nevydržanie, lanské snehy, päsť na oko, vodiť za nos, vziať nohy na plecia, mať maslo na hlave

Význam týchto spojení je celistvý, nie je prostým súhrnom lexikálnych významov jednotlivých komponentov.

 

2. ZÁNIK SLOV

Historizmy

Nepoužívajú sa, lebo zanikli javy alebo predmety, ktoré pomenúvali (päták, hajdúch, šesták, groš, zlatka, dvoran, hotov).

Archaizmy

Pomenúvajú veci a javy, ktoré stále existujú. Bežne sa nepoužívajú, lebo ich nahradili modernejšie slová -  prírodospyt (prírodoveda), sklep (obchod), mravy (správanie), počty (matematika), furman (povozník).

Zastarané slová

Sú spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie. Používa ich staršia generácia -  šenkár (krčmár), bukréta (kytica), podivín (čudák),choseň (úžitok).

Neologizmy

Nové slová, ktoré boli prebraté z iného jazyka (chatovať, web, mailovať, server, klient).

 

3. PREBERANIE CUDZÍCH SLOV Z INÝCH JAZYKOV

Zdomácnené slová

Pôvodne cudzie slovo sa pravopisne a gramaticky prispôsobí nášmu jazyku - bufet, pauza, lampa...

Internacionalizmy (medzinárodné slová)

INTERNACIONALIZÁCIA: slovo používané vo viacerých, aj nepríbuzných jazykoch, vyskytujú sa najmä v odborných textoch – internet, distribúcia, kosínus, karcinóm, synchronický.

Kalky

Doslovné preklady: zemepis – geografia, mrakodrap (skyscraper.), počítač (computer.)

Prevzaté slová

Čiastočne sa prispôsobili slovenčine - div, duch, duša (staroslovančina); bača, vatra, valach (rumunčina). Najstaršiu a najpočetnejšiu skupinu týchto slov tvoria slová so slov. základom gréckeho a latinského pôvodu (poliklinika, polyhistor

4. PRECHOD SLOV K INÝM SLOVNÝM DRUHOM:   napr. dolu (predložka > príslovka)

5. OBOHACOVANIE VÝZNAMU SLOV

obohacovanie slovnej zásoby prenášaním významu na základe:

  1. metafory: vonkajšej podobnosti – kohútik (vodovodný), uši (na hrnci), mať dlhé prsty,
  2. metonymie: vnútornej súvislosti, príbuznosti – čítať Tajovského, prekladať Hemingwaya, naučiť sa Marínu, zlatý hlas.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015