LEXIKOLÓGIA (z gr. lexis – slovo) je náuka o slove a slovnej zásobe (lexike). Jazyk je prostriedkom myslenia a dorozumievania človeka, a preto je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.
SÉMANTICKÝ TROJUHOLNÍK: autori - traja jazykovedci: Ogden, Richards, Frege
zastáva vzťah medzi myšlienkovou oblasťou (obsahom), jazykovým stvárnením (formou), javom skutočnosti => človek myslí v pojmoch
Sémantický trojuholník odráža „Fázy“ myslenia:
SLOVO: jednotka slovnej zásoby, skupina hlások, ktorá má určitý význam (lexikálny a gramatický).
VECNÝ (LEXIKÁLNY) VÝZNAM SLOVA: vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti. Slovo ho má vždy, nemôže bez neho existovať (napr. lečo – obsah: jedlo z papriky, rajčín, vajec).
GRAMATICKÝ VÝZNAM SLOVA: schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie (lečo – stredný rod, singulár, nominatív...).
SLOVNÁ ZÁSOBA – LEXIKA: je súhrn všetkých slov jazyka
INDIVIDUÁLNA SLOVNÁ ZÁSOBA: slovná zásoba jednotlivca – ovplôyvňuje ju množstvo faktorov (vek, vzdelanie, zamestnanie...)-
ČLENENIE PODĽA LEXIKÁLNEHO VÝZNAMU:
ČLENENIE PODĽA VZŤAHOV MEDZI LEXIKÁLNYMI VÝZNAMAMI:
ČAS - PODĽA DOBY VZNIKU A AKTÍVNEHO POUŽÍVANIA:
zastarané slová: sú spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie. Ešte v jazyku existujú, ale sa pociťujú ako staromódne. Používa ich staršia generácia. | knihovňa – knižnica, zomrelý – mŕtvy; funus – pohreb; letá – roky; šenkár (krčmár), bukréta (kytica), podivín (čudák),choseň (úžitok). |
archaizmy: existuje preň nový nový názov. Sú nespisovné. | lučba(chémia), silozpyt(fyzika), merba(geometria), činža, dejezpyt, prirodozpyt, parostroj. |
historizmy: pomenúvajú predmety, ktoré sa prestali používať, neexistujú. | bíreš – bývalý sluha na panskom veľkostatku, cylinderky – vreckové hodinky staršieho typu s cylindrovým strojom; šesták, päták, notár, pandúr, dereš, grifeľ, zlatka, četník |
neologizmy – nové slová | výpočtová technika,. osobný počítač, eurominca, mobil, dlhopis... |
ČLENENIE PODĽA PÔVODU: Väčšina slov v slovnej zásobe jazyka má cudzí pôvod.
ČLENENIE PODĽA CITOVÉHO ZAFARBENIA:
S kladným citovým príznakom |
|
| |
| |
| |
So záporným citovým príznakom |
|
| |
| |
|
ČLENENIE PODĽA ZARADENOSTI DO ŠTÝLU:
Hovorový štýl |
|
Náučný štýl |
|
Umelecký štýl |
|
Administratívny štýl |
|
Publicistický štýl |
|
Všetky jazykové štýly |
|
ČLENENIE PODĽA SPISOVNOSTI:
spisovné |
|
nespisovné |
|
JAZYKOVÉ SLOVNÍKY A PRÍRUČKY: Fixuje sa v nich lexikálne bohatstvo jazyka.
LEXIKOGRAFIA: vedná disciplína, ktorá sa zaoberá spracovávaním slovníkov.
TYPY SLOVNÍKOV
Z hľadiska obsahu
|
|
Z hľadiska časového obdobia |
|
Podľa počtu jazykov |
|
Podľa usporiadania hesiel |
|
Frazeologické slovníky: obsahujú frazeologické jednotky a výklad ich vecného významu,
Terminologické slovníky: obsahujú odborné výrazy z rozličných vedeckých disciplín a výklad ich vecného významu. V slovenčine máme Slovník cudzích slov a Krátky slovník cudzích slov.
Slovníky správnej výslovnosti: vysvetľujú, ako sa slová vyslovujú - Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Prekladové jazykové slovníky: sú zvyčajne dvojjazyčné, napr. anglicko-nemecký (A. Bernolák vytvoril 5 jazyčný prekladový slovník - Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby).
Etymologický slovník: vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov.
Retrográdny slovník: má slová usporiadané podľa abecedy, ale od konca slova (z pravej strany) - (napr. azda, gazda, polgazda, jazda, medzijazda, krasojazda, rozjazda).
1. TVORENIE SLOV | |
ODVODZOVANIE | Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová. K základovému slovu pridávame:
SLOVOTVORNÝ ZÁKLAD: spoločná časť slova pre základové aj odvod. slovo (voziť – vozík – vozenie; pracovať – vypracovať- práca) SLOVOTVORNÁ PRÍPONA, PREDPONA: strom základové slovo - stromček odvodené slovo. |
SKLADANIE | Nové slovo vzniká z dvoch slovotvorných základov spojených spájacou morfémou -o-, zriedka -e- alebo bez nej (novovek, jazykovedec, spevohra, dejepis, zemeguľa...). |
SKRACOVANIE | Skracovaní slov vytvárame skratky a značky, ktoré urýchľujú komunikáciu hlavne v odbornom, publicistickom a administratívnom štýle.
PhDr., Mgr., Ing.; atď., a pod.
SR, ZŠ, EU, SND (Slovenské národné divadlo), SK
Kerametal – keramické a kovové komodity, Slovnaft – Slovenská nafta, SĽUK – Slovenský ľudový kolektív; TANAP; NAPANT. |
UNIVERBIZÁCIA | Dvojslovné alebo viacslovné pomenovanie je nahradené jednoslovným (minerálna voda – minerálka, panelový dom - panelák). |
SPÁJANIE – tvorba viacslovných pomenovaní | TVORBA ZDRUŽENÝCH (PRIAMYCH) POMENOVANÍ: Ustálené slovné spojenie, ktoré nadobudlo povahu pomenovania a stalo sa súčasťou slovnej zásoby. Ide o priame, doslovné pomenovania. Nemajú emocionálne zafarbenie, nemajú príznak hodnotenia a nie sú expresívne. vysoká pec, skok o žrdi, kysličník uhličitý Multiverbizácia: opačný postup ako univerbizácia. Z jednoslovného pomenovania vznikne viacslovné pomenovania, ktoré pomenúvajú jednu vec, jav. Viacslovné spojenia sa vyskytujú prevažne v odbornom a publicistickom štýle (súťaží sa – prebieha súťaž, dokázať – podať dôkaz, kontrolovať – vykonať kontrolu).
TVORBA NEPRIAMYCH (OBRAZNÝCH) POMENOVANÍ: obohacovanie slovnej zásoby prenášaním významu. Majú emocionálne zafarbenie, majú príznak hodnotenia a sú expresívne. na nevydržanie, lanské snehy, päsť na oko, vodiť za nos, vziať nohy na plecia, mať maslo na hlave Význam týchto spojení je celistvý, nie je prostým súhrnom lexikálnych významov jednotlivých komponentov. |
2. ZÁNIK SLOV | |
Historizmy | Nepoužívajú sa, lebo zanikli javy alebo predmety, ktoré pomenúvali (päták, hajdúch, šesták, groš, zlatka, dvoran, hotov). |
Archaizmy | Pomenúvajú veci a javy, ktoré stále existujú. Bežne sa nepoužívajú, lebo ich nahradili modernejšie slová - prírodospyt (prírodoveda), sklep (obchod), mravy (správanie), počty (matematika), furman (povozník). |
Zastarané slová | Sú spisovné slová, ktoré majú novšie pomenovanie. Používa ich staršia generácia - šenkár (krčmár), bukréta (kytica), podivín (čudák),choseň (úžitok). |
Neologizmy | Nové slová, ktoré boli prebraté z iného jazyka (chatovať, web, mailovať, server, klient). |
3. PREBERANIE CUDZÍCH SLOV Z INÝCH JAZYKOV | |
Zdomácnené slová | Pôvodne cudzie slovo sa pravopisne a gramaticky prispôsobí nášmu jazyku - bufet, pauza, lampa... |
Internacionalizmy (medzinárodné slová) | INTERNACIONALIZÁCIA: slovo používané vo viacerých, aj nepríbuzných jazykoch, vyskytujú sa najmä v odborných textoch – internet, distribúcia, kosínus, karcinóm, synchronický. |
Kalky | Doslovné preklady: zemepis – geografia, mrakodrap (skyscraper.), počítač (computer.) |
Prevzaté slová | Čiastočne sa prispôsobili slovenčine - div, duch, duša (staroslovančina); bača, vatra, valach (rumunčina). Najstaršiu a najpočetnejšiu skupinu týchto slov tvoria slová so slov. základom gréckeho a latinského pôvodu (poliklinika, polyhistor) |
obohacovanie slovnej zásoby prenášaním významu na základe: