INFORMÁCIA (z lat. informare – utvárať, odovzdávať predstavu) - dva významy:
Kvalita a presnosť informácie: informácie starnú (nové poznatky vo vede...), môžu byť zle spracované (zámena identity...), všeobecne uznávaný chybný poznatok (geocentrizmus>heliocentrizmus), zámerná chyba – dezinformácia.
DEZINFORMÁCIA: zámerná, účelne vytvorená chybná informácia => chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia je chybná informácia, vedúca k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: najdôležitejšie pojmy textu – charakterizujú obsah textu ( v knihovníctve slovo umožňujúce informačný prieskum).
VEDĽAJŠIA INFORMÁCIA V TEXTE: menej dôležitá informácia, pri tvorbe konspektu a osnovy sa jej treba vyhýbať a zachytávať iba hlavné myšlienky textu premietnuté v kľúčových slovách.
PAMÄŤ: je najlepšie dostupným informačným zdrojom. procesom zapamätávania sa do pamäti vštepujú informácie (krátkodobá – senzomotoricky spracované informácie a dlhodobá pamäť – logicky spracované informácie).
Nedostatky pamäti.: odsunie veci do úzadia a nevie ich vyvolať späť; skreslí a spojí prvky z rôznych oblastí – nepresná informácia)
KNIŽNICA: základná informačná inštitúcia => zhromažďuje, spracováva, uchováva a poskytuje knižničný fond a služby čitateľom.
KNIŽNIČNÝ FOND: písomné, obrazové (kresby, maľby, fotografie, mapy, atlasy, albumy...), zvukové (kompaktné disky, platne, magnetofónové kazety, cd...), audiovizuálne (zvukový film, videofilm, DVD, videoklip, videokazety...), elektronické dokumenty (softvér, databázy, elektronické knihy, disketa, CD, DVD...)
Najväčšia knižnica u nás je knižnica Matice slovenskej v Martine, ktorá povinne dostáva každú novú knihu i časopisy, mapy, obrazy, plagáty, gramofónové platne, a podobne.
Primárne informačné pramene | pôvodné dokumenty => knihy, časopisy, noviny, vedecké články, publikácie => nevznikli spracovaním iných dokumentov Knihu si možno požičať domov, alebo ju možno študovať iba v študovni. |
Sekundárne informačné pramene | informácie o primárnych dokumentoch, sprostredkúvajú prístup k nim => kartotečný lístok; katalogizačný lístok - základná jednotka knižničného katalógu => vznikli spracovaním primárnych inform. prameňov.
KATALÓG je nástroj na orientáciu sa vo fonde knižnice, na vyhľadávanie dokumentov. => Jednotkami v katalógu sú katalogizačné lístky.
DRUHY KATALÓGOV:
|
Terciárne informačné pramene | obsahujú informácie o sekundárnych informačných prameňov => bibliografie a rešerše => vznikli spracovaním sekundárnych inform. prameňov.
Knižnice poskytujú na objednávku svoje služby:
|
MASMEDIÁLNE KOMUNIKAČNÉ PROSTRIEDKY – MASMÉDIÁ: aktuálnosť, komunikatívnosť, presvedčovacia funkcia, informačná, získavacia a ovplyvňovacia funkcia
ŽÁNRE PUBLICISTICKÉHO ŠTÝLU:
spravodajské | Zo slohových postupov sa uplatňuje opisný alebo informačný.
Žánre: správa, komuniké (oficiálne štátnopolitické vyhlásenie), rezolúcia (vyhlásenie v závere rokovaní, zjazdov a pod.), riport (krátka spravodajská reportáž), referát, interview, inzerát, reklama |
analytické(vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace) | Dominantný je výkladový slohový postup, autor zaujíma rozumové stanovisko, úvahový slohový postup.
Žánre: úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia; glosa, entrefilet (poznámky na aktuálnu tému, často vtipné až ironické). Komentár - typický analytický žáner, autor vysvetľuje určitý závažný jav spoločnosti, zaujíma k nemu stanovisko. Autor vychádza z toho, že čitateľ už má základné informácie. Recenzia - využíva sa najviac v umeleckej oblasti, najviac sa tu prejavuje hodnotiaci prvok. Kritika - oslovuje odborne orientovaných čitateľov a tvorcov, jazyk je prispôsobený zasvätenému adresátovi. |
beletristické(rozprávajúce a opisné, využívajú prostriedky umeleckej lit.) | Uplatňuje sa rozprávací slohový postup a prvky opisného slohového postupu inklinuje k umeleckému štýlu, často sa používajú emocionálne - expresívne prvky.
Žánre: fejtón, besednica, causerie, stĺpček, reportáž, črta. FEJTÓN: vtipné rozprávanie o aktuálnom probléme, alebo jave zo života nášho okolia (mesto, dedina, škola, trieda...). Využívajú sa tu prvky irónie, humoru, satiry. Cieľom je poukázať na záporný jav a podnietiť k náprave. REPORTÁŽ: je zmiešaný žáner rozšírenej správy a beletrizovaného dejového opisu (pútavý štýl, umelecké prostriedky), pričom sa autor autenticky vyjadruje o nejakom zážitku, udalosti. |
OSNOVA: najstručnejší a najprehľadnejší záznam počutého alebo prečítaného textu v bodoch heslách), heslách => jednotlivé heslá obsahujú kľúčové pojmy, využíva neslovesné, jednočlenné vety. Môže sa využiť aj pred tvorbou textu ako plán – kostra textu , podľa ktorého text tvoríme.
TÉZA (tézy): základná myšlienka textu, časti textu, formulovaná ako ucelená veta. Často je to poučka, z ktorej sa vychádza. Používajú sa na vysokých školách, pri príprave študentov na skúšku alebo pri odborných prednáškach – preto ich nazývame aj sylaby.
KONSPEKT (výťah): stručný, jasný a presný záznam podstatného, dôležitého z počutého alebo čítaného textu – zachytáva hlavné myšlienky textu a ich zdôvodnenia. Treba sa vyhnúť vedľajším informáciám. Ide o zhustený, presný obsah textu. Musí byť zachovaná logická štruktúra textu.
KONCEPT (prvopis): prvé písomné spracovanie textu. „Nečistopis“ – môžu tam byť škrtanice, prečiarknuté časti textu, nespisovné vyjadrenia... Počiatočná fáza tvorby textu, ktorá pomáha pri tvorbe konečnej verzie textu – ČISTOPISU.
CITÁCIA: skrátené označenie citovaného zdroja => Slúži na spojenie citovaného miesta so záznamom o citovanom zdroji. Tento záznam je potom položkou v zozname bibliografických odkazov.
CITÁT: text, ktorý sme doslovne prevzali z nejakého dokumentu, informačného zdroja => PRESNÝ CITÁT (PRESNÁ CITÁCIA) - uvádza v úvodzovkách.
PARAFRÁZA: voľné spracovanie cudzej myšlienky, témy, predlohy. => VOĽNÝ CITÁT (VOĽNÁ CITÁCIA) – neuvádza sa v úvodzovkách. Parafrázujeme tiež nekvalifikované preklady cudzojazyčnej literatúry, ktorú používame vo svojich prácach.
CITOVANÝ DOKUMENT je ten, z ktorého niečo preberáme. Je to dokument, ktorý je pre nás zdrojom informácií (kniha, článok v časopise, encyklopédia, slovník, rozhlasový alebo televízny dokument, film, osobná komunikácia (rozhovor), elektronická správa (e-mail), CD-ROM, elektronický časopis alebo zborník, www stránka...).
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV - BIBLIOGRAFIA: súpis bibliografických odkazov usporiadaný abecedne alebo podľa poradových čísel ich citovania. Najčastejšie pramene, ktoré využívame, tvoria knihy, časopisy a stále rozširovanejšie internetové zdroje.
BIBLIOGRAFICKÝ ÚDAJ (ZÁZNAM): odkaz obsahujúci údaje o dokumentoch, ktoré autor bezprostredne použil pri písaní práce.
Bibliografický údaj MUSÍ obsahovať:
PRÍKLADY na bibliografický odkaz:
POTOCKÝ, R. - LAMOŠ, F.: Pravdepodobnosť a matematická štatistika. Bratislava : Alfa, 1989. 344 s. ISBN 80-7184-767-4.
KOMOROVÁ, K.: Najstaršie trnavské tlače v Slovenskej národnej knižnici v Martine. In: Kniha 2005. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005, 341-345. s. ISBN 80-89023-55-X
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. 2009 [online]. 2009 [cit.2009-01-12]. Dostupné na internete: <www.enviroportal.sk/dohovory/dohovory-detail.php?dokument=154>
KILIÁNOVÁ, A.: Tabuľkové deti. 2012 [online]. 2012 [cit.2012-01-02]. Dostupné na internete: <http://kilianova.blog.sme.sk/c/290978/Tabulkove-deti.html>
KIMLIČKA, Š. Príklady citovania podľa ISO 690 a ISO 690-2. [cit. 2012-04-01]. Dostupné na internete: < http://vili.uniba.sk/AK/citovanie_priklady.pdf > Bratislava : Katedra knižničnej a informačnej vedy FiFUK, 2004. 36 s.
„Pravá pologuľa mozgu spracováva vizuálne informácie, vníma priestor, realizuje myslenie v obrazoch. Oproti tomu ľavá pologuľa spracováva verbálne informácie, zabezpečuje analytické procesy a realizuje myslenie v slovách. Auditívne a vizuálne informácie si pologule medzi sebou rozdelia a spracovávajú ich zvlášť. Preto zmiešané audiovizuálne vnemy sú vo výučbe oveľa účinnejšie.“ (Bohony, 2003)
Na záver v časti kde sa uvádza zoznam bibliografických odkazov sa uvedie celá bibliografia publikácie:
Zoznam použitej literatúry:
BOHONY,P.: Didaktická technológia. Nitra: PFUKF, 2003. 1.vyd., s. 51-55, ISBN 80-8050-653-1.
DIÁR: denný zápisník, orientovaný do budúcna (z gréc. diár; z lat. um – deň), všetky pracovné i osobné povinnosti, ktoré máme istý deň (rôzne druhy zvýraznenia).
DENNÍK: zážitky uplynulého dňa v časovom slede. Zrkadlo duše; pomáha usporiadať si vlastné vnútro i vzťahy s inými, pomáhajú vyrovnať sa so zážitkami.
VÝPISKY (excerpty) a výstrižky
KARTOTÉKA (lístkovnica): pomôcka pre racionálnu prácu. Je prehľadná, systematická a jednoduchá. Zakladajú sa do nej kartotečné lístky.
Formát A6, na 1 lístku je ucelená myšlienka, citát. V hornej časti je heslo (téma), v dolnej časti identifikačné údaje. Na lístky zapisujeme aj vlastné nápady, postrehy.
ADMINISTRATÍVNY ŠTÝL: oficiálne, úradné vzťahy medzi ľuďmi, inštitúciami, štátnou správou a samosprávou => je upravený ustálenými predpismi - NORMAMI
Typickým znakom verejnej písomnej komunikácie je jej stereotypná forma, ktorá je schematizovaná a má často podobu predtlačených formulárov alebo šablón (daňové priznanie, rodný list, zmluva, dotazník...)
NORMY ADMINISTRATÍVNEHO ŠTÝLU:
PRÍKLAD Z STN PRAVIDLÁ PÍSANIA A ÚPRAVY PÍSOMNOSTÍ:
Zásady písania adries Adresa adresáta
Niekoľko zásad správneho formátovania dokumentov
PROPAGÁCIA: verejne oznamovanie niečoho s cieľom dostať daný produkt, službu do povedomia verejnosti.
PROPAGANDA: rozširovanie myšlienok s cieľom získať prívržencov, často s použitím dezinformácií => cieľom je zmena názorov, postojov a konania.
AGITÁCIA: verejne, individuálne aj hromadné (často násilné) presviedčanie ľudí o niečom.
DEZINFORMÁCIA: zámerná, účelne vytvorená chybná informácia => chce mýliť, zavádzať adresáta. Dezinformácia je chybná informácia, vedúca k nesprávnym záverom alebo rozhodnutiam.