Sloh – PFIČ – rady

Sloh – PFIČ – rady

VÝBER TÉMY: 15 minút – nesmie sa nič písať, iba vyberať tému

DĹŽKA TRVANIA: 150 minút.

ROZSAH PRÁCE:

Výber štyroch z nasledujúcich možných žánrov:

1. Úvaha

2. Rozprávanie

3. Charakteristika osoby

4. Beletrizovaný životopis

5. Umelecký opis

6. Slávnostný prejav

7. Diskusný príspevok

8. Výklad

BODY HODNOTENIA SPOLOČNÉ PRE VŠETKY ŽÁNRE: 12 bodov

1. Vonkajšia forma - 4 body 

2. pravopis – 4 body: počet bodov vzhľadom na pravopisné chyby

3. Celkový dojem – 4 body

Ø nelogické názory,

Ø protispoločenské postoje,

Ø antihumánne a neetické názory,

Ø názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia (propagácia drog, alkoholu, rasizmu, xenofóbie, neonacizmu...), iné (vulgárnosť...).

BODY HODNOTENIA ROZDIELNE PRE KAŽDÝ ŽÁNER: 20 bodov

Vnútorná forma:

ÚVAHA

Východiskom úvahy : známe poznatky, životné skúsenosti, bezprostredné zážitky.

Cieľ úvahy: priviesť čitateľa k uvažovaniu o danom probléme, ukázať na správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka.

Rady:

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

Ø Úvod: vychádza sa zo všeobecného problému, faktov. Na začiatku môže byť otázka, motto , citát, príslovie, úryvok z básne, piesne.

Ø Jadro: rozoberá a osvetľuje sa príslušný problém => skúmané fakty treba hodnotiť , zaujímať k nim postoje , rozvíjať vlastné myšlienky.

Ø Záver: vyslovuje sa autorovo konečné stanovisko

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

ROZPRÁVANIE

Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti.

UMELECKÉ ROZPRÁVANIE: zachytenie udalostí s využitím básnických prostriedkov (básnické figúry a prostriedky) a rôznych rozprávacích stratégií

ROZPRÁVACIE STRATÉGIE: slúžia na ozvláštnenie rozprávania, príbeh sa stáva originálnym, nezvyčajným, neopakovateľným

1. zmenou časovej línie príbehu:

Ø tradičné rozprávanie: dodržiava sa časová postupnosť, príbehu predchádza úvod do deja

Ø rozprávanie in medias res (lat. k jadru veci; bez dlhých úvodných rečí): príbeh sa začína rovno uprostred deja, bez úvodu

Ø retrospektívne rozprávanie: príbeh sa začína v záverečných fázach deja a rozprávanie sa vracia v čase späť do skorších fáz deja. Počas trvania príbehu sa táto cesta v čase dozadu a späť môže udiať viackrát. Často sa využíva pri detektívkach.

Ø paralelné rozprávanie: súbežnosť dvoch (alebo viacerých) príbehov.

2. zvýraznenie niektorej z tematických zložiek príbehu: ovplyvňujú charakter celého príbehu

Ø rozprávač: 1. osoba (Ich – rozprávanie) navodzuje autentickosť a vťahuje čitateľa do príbehu (rozprávač príbeh zažíva alebo zažil) => špecificky použil rozprávača E. M. Remarque (Na západe nič nového) – rozprávač na konci zomiera a rozprávanie sa mení na Er – rozprávanie – to v tomto príbehu môže symbolizovať aj smrť, neľudskosť, nezainteresovanosť na niečom...

Ø postava: má niečo výrazné – brada, kríva, nemá ruku (vplyv vojny), slepec,...

Ø predmet: ak má pre dej podstatný význam (Pán prsteňov)...

Ø priestor: ak sa odohráva na nezvyčajne výraznom mieste (Alica v krajine zázrakov)...

=> treba povedať, že takmer čokoľvek, čo sa nachádza v príbehu sa môže použiť na jeho obmenu a pretvorenie.

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

CHARAKTERISTIKA OSOBY

Charakteristika je opis vlastností alebo typických – podstatných znakov osoby, veci, javu.

V charakteristike sa sústreďujeme na povahové , vnútorné hodnotenia => nesmie byť však súdom, odsúdením, rozsudkom.

KARIKATÚRA: využíva hyperbolu (nadsádzku), zveličovanie určitých vlastností – ak je zadaná, aby sme nikoho neurazili, využíva humor, satiru. Ak bude za úlohu charakteristika osoby, nemôžeš robiť karikatúru!!!! POZOR.

Rady:

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

Ø Úvod: oboznámenie s osobou (postava, výzor, tvár, vek, štúdium/zamestnanie)

Ø Jadro: charakterizujeme z viacerých stránok =>

- vonkajší výzor (účes, mimika, postava, obliekanie, spôsob chôdze...),

- temperament (extrovert/introvert, cholerik, melancholik...),

- charakter (odvaha, zodpovednosť, spoľahlivosť, optimizmus-pesimizmus...),

- záujmy, schopnosti a zručnosti (sociálne, organizačné, komunikačné počítačové a iné),

- ďalšie vlastnosti (vzťah k učeniu, k sebe, k okoliu, starším, rovesníkom,

Ø Záver: vyjadrenie subjektívneho vzťahu toho, kto opisuje k opisovanej osobe,

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

Príbeh života osoby, človeka, napísaný umeleckou formou ako rozprávanie, nejde však úplne o rozprávanie, pretože sa tam nekladie dôraz na konflikt a jeho vývoj.

Rady:

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

UMELECKÝ OPIS

Zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činností

ZACHYTENIE NÁŠHO VNÍMANIA OBJEKTU => CITOVO ZAFARBENÝ – NÁLADOVY OPIS: využíva sa nepriamy opis prostredníctvom básnických prostriedkov (metafora, personifikácia, prirovnanie, metonymia, epiteton, hyperbola, litotes, eufemizmus....)

Litotes: básnické zjemnenie – nechceme o niekom povedať, že je hlúpy, povieme, že nie je najmúdrejší. (taktnosť – vek ženy, namiesto stará môžeme povedať slovo nemladá.

Eufemizmus: snaha povedať nepríjemnú vec miernejším spôsobom => Napr. namiesto zomrel hovoríme zaspal naveky; aj zdrobnenej podobe pri nadávkach: Ty môj hlupáčik! Namiesto hlupák.

Rady:

Ø Opis začíname celkovým pohľadom.

Ø Potom prejdeme k opisu jednotlivostí: uhol pohľadu (miesto, odkiaľ sa začneme pozerať) => zhora dole; zdola hore; zľava doprava; spredu dozadu; od stredu smerom k obvodu

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

SLÁVNOSTNÝ PREJAV

rôzne druhy slávnostných prejavov – jubilejný prejav, gratulačný, pri rôznych príležitostiach (stužková slávnosť, svadba, narodenie dieťaťa, otvorenie výstavy,...)

RADY:

Ø  oslovenie (správne poradie oslovovaných – najprv osoby ženského pohlavia, vyššie postavené osoby...), hostia majú vždy prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi,

enumeratívny typ oslovenia: môžeme osloviť aj viacerých => Vážený pán minister, vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!; Vážená pani triedna učiteľka, milí rodičia, spolužiaci! Môžeme s ním pracovať aj v priebehu prejavu, nedá sa určiť, koľkokrát, oslovenie môže rečník použiť aj v modifikovanej podobe (nie stále rovnaké).

Ø úvod: zaujať adresáta (citát, výrok, porekadlo, príslovie, konkrétny príklad, definícia...)

Ø jadro: pomenovanie udalosti, rozvíjanie myšlienok ďalej

Ø záver: zdôraznenie najdôležitejších myšlienok, zhrnutie obsahu

Ø poďakovanie: rečník musí byť vďačný („Drahí priatelia, ďakujem vám“ „Želám vám“)

Ø ,,Nie som rečník,...”;,,Neviem, čo by som vám povedal,…”;,,Na úvod by som chcel,…”

Ø  ,,Všetci dobre vieme,… ”; ,,a dnes všetci už vedia ”

Ø  ,,Často sa zamýšľam… ”; ,,Rozmýšľali ste už niekedy nad tým,… ?

Ø nepreskakovať z jednej veci na druhú,

Ø dokončiť začaté, a už sa k tomu nevracať,

Ø zložitú myšlienku si rozložiť na menšie celky

Ø ak sa určitá myšlienka zámerne opakuje, vždy inými slovami

Ø Rečnícka otázky, odpoveď - (Možno sa uspokojiť s takouto otázkou? (Nie!))

Ø Vytýčený vetný člen – (Naši ľudia, tí sa vo svete nestratia.)

Ø Dvojitý zápor je efektný – (Nemožno nespomenúť jeho zásluhy o ...)

Ø Stupňovanie významu synonymami – (Jeho úsilie bolo zbytočné, márne, bezvýsledné.)

kompozícia – 4 body 

jazyk – 4 body

štýl – 4 body

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

ZNAKY DISKUSNÉHO PRÍSPEVKU:

JAZYKOVÉ ŠTÝLY VYUŽÍVANÉ V DISKUSNOM PRÍSPEVKU:

KOMPOZÍCIA:

1. Oslovenie: dodržiavame spoločenskú hierarchiu, môžeme ho niekoľkokrát zopakovať.

2. Nadviazanie na predchádzajúceho rečníka (úvod): súhlasné alebo nesúhlasné vyjadrenie na to, čo odznelo v referáte alebo v predchádzajúcom diskusnom príspevku:

- chcel by som nadviazať na pána Mrkvičku

- dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k diskutovanému problému,

- nedá mi, aby som nedoplnil referát Silvestra Bolebrucha,

- nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenie môjho predrečníka.

3. Vyjadrenie vlastného názoru (jadro): 

výkladová časť: vlastný názor, argumentovanie, odvolávanie sa na literatúru, citovanie, aktuálne poznatky => cieľ – presvedčiť poslucháča o svojom názore,

úvahová časť: používame subjektivizujúce slová napr. myslím si, podľa mňa, podľa mojej mienky, môj názor je...;hovoríme vždy za seba,

záver: konštruktívne navrhnutie riešenia problému, stručné zhrnutie /2-3 vety/ napr. na záver mi dovoľte zhrnúť návrhy na riešenie tohto problému...

4. Poďakovanie za slovo

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

Príklad:

Vážení členovia rady školy!

Dovoľte mi, aby som aj ja povedala niekoľko slov k návrhu, ktorý predniesla pani riaditeľka. Chcela by som podotknúť, že nehovorím len za seba, ale zasadnutiu rady školy predkladám výsledky podpisovej akcie žiakov , ktorí sa v počte 462 vyjadrili proti návrhu pani riaditeľky zakázať používanie mobilov na hodinách odborných predmetov a matematiky.

Prekvapuje ma, že na začiatku 21. storočia niekto považuje používanie mobilného telefónu ako kalkulačky za netradičný spôsob. Práve naopak, my žiaci ho považujeme za spôsob úplne bežný, každodenný a hlavne ekonomický. Ak rodič alebo žiak sám investoval do drahšieho telefónneho aparátu s viacerými funkciami, nevidím dôvod, prečo by tento prístroj nemal používať tak, ako to odporúča výrobca. To si má žiak kúpiť novú kalkulačku, hoci ju už nepotrebuje?

Ešte jedna vec ma znepokojuje... Ako môže niekto študentov považovať a priori za podvodníkov, ktorí na nič iné nemyslia, len na to, ako pri písomke zneužiť situáciu a podvádzať? Skutočne máme uveriť, že učitelia sa obávajú , že si budeme posielať správy SMS ako na bežiacom páse? A oni to nezaregistrujú? Nebudú počuť zvukové signály? Nezbadajú čudný pohyb? Hlavne, že sme sa dnes učili o nezmyselnosti kolektívnej viny... Môžem vám povedať, pani riaditeľka, že na škole máte skoro polovicu už dospelých ľudí, ktorí nevedia, či majú nad týmto návrhom plakať, alebo sa smiať. Podobné argumenty považujeme za irelevantné a prosíme vás, aby ste tento návrh nezaradili medzi pripravované zmeny školského poriadku.

Ďakujem za slovo. 

VÝKLAD

Najnáročnejší zo slohových postupov – opisný a rozprávací slohový postup iba registrujú a reprodukujú fakty - výklad si všíma príčinné vzťahy medzi jednotlivými faktami a javmi.

Výkladový slohový postup má tieto znaky : 

  1. kohéznosť – súdržnosť: jednotlivé časti textu majú svoje pevné miesto (úvod – jadro – záver ,vlastné vysvetlenie sa nachádza v jadre),
  2. objektívnosť – presnosť, nezaujatosť, fakty, odborné termíny, 1. os. pl,
  3. gnómickosť: všeobecná platnosť,
  4. sukcesívnosť (textová viazanosť): nadväznosť viet a odsekov (nedajú sa zameniť),
  5. explikatívnosť – výkladovosť: postupy logického myslenia (indukcia, dedukcia , analógia, analýza, syntéza, komparácia, abstrahovanie, konkretizácia, generalizácia, kategorizácia),

VVÝKLAD SA VYSKYTUJE: v náučnom (odbornom) a populárno – náučnom štýle,

Hybridizácia slohových útvarov: kríženie, miešanie slohových postupov a štýlov

a) úvaha a esej sú hybridy náučného, umeleckého a prípadne aj publicistického štýlu so subjektívnym hodnotiacim prístupom autora k téme,

b) odborný opis: je hybridom výkladového a opisného sloh. postup).

obsah – 4 body 

kompozícia – 4 body 

jazyk – 4 body 

štýl – 4 body 

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/13933-sloh-pfic-rady/