PRIAMA REČ, polopriama, nevlastná priama reč

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 03.11.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 474 slov
Počet zobrazení: 10 936
Tlačení: 316
Uložení: 352

PRIAMA REČ, polopriama, nevlastná priama reč

Od ostatného textu sa oddeľuje úvodzovkami a uvádza je uvádzacia veta. 

Schémy všetkých troch typov zápisy priamej reči v slovenčine sú takéto:

  • Uvádzacia veta : ,,Priama  reč./?/!“
  • ,,Priama  reč,/?/!“ uvádzacia veta.
  • ,,Priama  reč,“  uvádzacia veta , ,,priama  reč./?/!“

 

NEPRIAMA REČ: autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba. Je súčasťou pásma rozprávača a prostredníctvom nej sa reprodukuje prehovor niektorej postavy. Rozprávač obyčajne aj pomenúva postavu, ktorej názor, vyslovenú myšlienku, hodnotenie preberá a vyjadruje. V uvádzacej vete sa spravidla vyskytujú slovesá (vravel, šepkal, hovoril), po ktorých nasleduje vedľajšia veta predmetová so spojkou že. Minulý čas sa zachováva, ale aj vo forme Ich-Erzählung (rozprávanie v 1. osobe) prechádza rozprávač pri reprodukovaní reči postavy na 3. osobu jednotného čísla:

napr. Povedal Imrovi, aby nebláznil.)

"Iba moja stará sa hneď na druhý deň vychytilo do mesta a vrátila sa iba poobede... Čo tam robila, potvora? Vravela mi síce, že bola nakúpiť potravín do zásoby, keď som sa jej pýtal, ale nebola náhodou aj na pošte?!" (P. Jaroš, Kostí)

 

NEVLASTNÁ PRIAMA REČ: formálne vyzerá, že je to reč postavy, ale reprodukuje ju rozprávač, zhrnie ju do svojho prejavu. Hoci sa v nej môžu uplatniť všetky tri slovesné osoby, predsa najčastejšie sa používa 1. osoba jednotného, prípadne množného čísla. Práve táto vlastnosť ju markantne odlišuje od nepriamej a polopriamej reči. Vyznačuje sa hovorovosťou, spontánnosťou, expresívnosťou.

Príklad: Nič ma neprekvapovalo, ani decká, čo sa stále vypytovali, koľko je hodín, strýčko.

Prečo ani mňa nepozvali, rozhnevala sa Eva.

"Ale bolí ju aj pustý dvor s plodonosným viničom a práve tak aj mŕtvola v židovskej škole. Matka, otec, malý Róbert, braček drahý! Kde ste? Kde ste sa podeli? Tu som, vaša Eva! Niekoľko metrov od vás a vy sa mi ani neukážete. Som vaša, panebože! - Aj Igorova, ale aj vaša! Prečo ste ma vydedili? Jaj, jaj,... mama moja! Čohosi sa bojím, strašne sa bojím... Bojím..." (R. Jašík, Námestie svätej Alžbety)

 

POLOPRIAMA REČ: súčasť pásma rozprávača. Zachytáva vnútorný dialóg postavy, zachytí presne čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu. Polopriama reč je referovaním o myšlienkach postavy, kým nevlastná priama reč je doslovným reprodukovaním jej reči.

napr. Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju nepozvali?

"Jurij sa celý čas pokúšal vstať a odísť. Komisárova naivnosť ho privádzala do rozpakov. No oveľa lepší nebol ani potmehúdsky cynizmus okresného a jeho zástupcu, tých dvoch ironických, prefíkaných lišiakov. Tá hlúposť a tá prešibanosť si boli hodnotou celkom rovné. A všetko sa to valilo prúdom slov, zbytočné, neskutočné, nijaké, a život by sa bez toho tak rád bol zaobišiel!

Ach, ako sa človeku niekedy žiada z toho jalovo vzletného, zúfalo prázdneho ľudského chrlenia slov utiecť do zdanlivého mlčania prírody, do trestaneckej zamĺklosti dlhej urputnej lopoty, do nemoty tvrdého spánku, do čistej hudby a tichého láskyplného dotyku, čo onemel od plnosti srdca!" (B. Pasternak, Doktor Živago, prel. Z. Jesenská)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.9)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015