Kodifikácia spisovnej slovenčiny, historický význam
3. Kodifikácia spisovnej slovenčiny, historický význam
Spisovná
slovenčina – 1. Kodifikácia
V roku 1787 katolícky kňaz Anton Bernolák vychádzal z kultúrnej západoslovenčiny
a kodifikoval kultúrny jazyk bernolákovčinu.
Spisy kodifikácie:
· Jazykovedno –
kritická rozprava o slovenských písmenách /pravopis/ 1787
· Grammatica Slavica 1790
· Etymológia slovenských slov 1791
·
Slowár Slowenski – Česko – Latinsko – Nemecko – Uhorské 1825 -1827
Bernolákovčinu však evanjelici
neprijali, no celú tvorbu v tomto jazyku má Ján Hollý.
Spisovná slovenčina – 2. Kodifikácia
Ľudovít
Štúr na základe strednej slovenčiny/našiel ju v Kollárových národných spievankách/ kodifikoval spisovný jazyk 14. februára
1843 dohodol sa o tom s Jozef Miloslav Hurbanom a Michal Miloslav Hodžam v Hlbokom na fare.
Kodifikačné spisy:
· 1846 Náuka reči slovenskej
· 1846 Nárečja
slovenskou alebo potreba písaň ja v tomto nárečí
1. pravidlá slovenského pravopisu
V roku 1931 1. Pravidlá slovenského pravopisu vydala Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine, ale boli pod vplyvom Čechov
– potom nastal PERIZMUS.
V roku 1953 – nové Pravidlá slovenského pravopisu
V roku 1991 - nové Pravidlá slovenského
pravopisu, upravené 1998 a 2000
Kodifikačné príručky:
1. Pravidlá slovenského
pravopisu
2. Pravidlá slovenskej výslovnosti
3. Krátky slovník slovenského jazyka
4. Morfológia slovenského jazyka
Zákon NR SR o štátnom jazyku – 1995
Národný jazyk sa člení na : 1. Spisovnú formu
2. Štandardnú formu
3. Subštandardnú formu – nárečie
Nárečie – dialekt
Je
nespisovná forma národného jazyka. Je vymedzené na určité územie /teritóriom/. Prípadne môže byť dobovo sociálne /slang, žargón,
argot/ a profesijne.
kodifikácia - /synonymum/ uzákonenie
Norma môže byť
záväzné pravidlo alebo skupina záväzných pravidiel.
Kodifikácia je usporiadanie podľa určitého systému.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta