Kodifikácia spisovnej slovenčiny, historický význam

Kodifikácia spisovnej slovenčiny – Bernolák, Štúr a historický význam

1. kodifikácia spisovnej slovenčiny – Anton Bernolák

V roku 1787 katolícky kňaz Anton Bernolák vychádzal z kultúrnej západoslovenčiny a kodifikoval kultúrny jazyk bernolákovčinu.

Spisy kodifikácie

• 1787 – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách /pravopis/
• 1790 – Grammatica Slavica
• 1791 – Etymológia slovenských slov
• 1825 – 1827 – Slowár Slowenski – Česko – Latinsko – Nemecko – Uhorské

Bernolákovčinu však evanjelici neprijali, no celú tvorbu v tomto jazyku má Ján Hollý.

2. kodifikácia spisovnej slovenčiny – Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr na základe strednej slovenčiny /našiel ju v Kollárových národných spievankách/ kodifikoval spisovný jazyk.

14. februára 1843 sa o tom dohodol s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom v Hlbokom na fare.

Kodifikačné spisy

• 1846 – Náuka reči slovenskej
• 1846 – Nárečja slovenskou alebo potreba písaň ja v tomto nárečí

Pravidlá slovenského pravopisu

V roku 1931 1. Pravidlá slovenského pravopisu vydala Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine, ale boli pod vplyvom Čechov – potom nastal PERIZMUS.

• 1953 – nové Pravidlá slovenského pravopisu
• 1991 – nové Pravidlá slovenského pravopisu, upravené v rokoch 1998 a 2000

Kodifikačné príručky slovenského jazyka

1. Pravidlá slovenského pravopisu
2. Pravidlá slovenskej výslovnosti
3. Krátky slovník slovenského jazyka
4. Morfológia slovenského jazyka

Zákon NR SR o štátnom jazyku – 1995

Národný jazyk sa člení na:

1. Spisovnú formu
2. Štandardnú formu
3. Subštandardnú formu – nárečie

Nárečie – dialekt

Nárečie je nespisovná forma národného jazyka. Je vymedzené na určité územie /teritóriom/. Prípadne môže byť dobovo sociálne /slang, žargón, argot/ a profesijne.

Kodifikácia a jazyková norma – význam pojmov

• Kodifikácia – /synonymum/ uzákonenie.
• Norma – môže byť záväzné pravidlo alebo skupina záväzných pravidiel.
• Kodifikácia – je usporiadanie podľa určitého systému.