1. Podstatné mená

Podstatné mená:

– ohybný slovný druh – skloňujeme ich

– konkrétne (napr. Žena, stôl) – abstraktné (napr. Nádej, žiaľ)

Plnovýznamové ohyb. slov. druhy

Podstatné mená – Substantíva

– plnovýznamový, ohybný slovný druh, pomenúva osoby, zvieratá, veci vlastnosti, deje a vnútorné stavy človeka

Rozdelenie podst. mien

– konkrétne (napr. žena) / abstraktné (napr. nádej, žiaľ)

– všeobecné (napr. Dom, pero) / vlastné (napr. Ondrej, Bytča)
-životné / neživotné
-pomnožné / hromadné

Písanie veľkých písmen

– mená bohov, svätých, kráľov
-názvy kostolov
-názvy kontinentov a krajín

Štylistické využitie gram. kategórií podst. mien

– Číslo – kategóriu čísla (SG namiesto PL) využíva umelecký výrazový prostriedok synekdota (druh metonýmie)

– Rod – rozdiel medzi životnosťou a neživotnosťou podst. mien muž. Rodu sa môže využiť v hovorom štýle

– zosobňovanie – ak zvieracím podst. menom pomenúvame človeka, kt. vlastnosť alebo správanie prirovnávame k zvieraťu (sokoli – sokoly)

– prechyľovanie – odvodzovanie žen. podst. mien od muž. podst. mien, napr. hovorca – hovorkyňa

– Pád – N – bezpríznakový pád, nachádza sa v literárnych, odb. a publicistických textoch v názve diela, kapitoly, v titulku

– G – genitívna metafora (Nemal ani strechy nad hlavou.)
Medzi pádmi sa v súčasnom SJ nenachádza vokatív, napriek tomu sa dá použiť:

– Ako prostriedok familiárnosti a ľudovosti (synu, priateľu)

– V umeleckých textoch (majstre)

– V náboženských textoch (Ježišu Kriste, Hospodine)

– vzory: chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča