Delenie viet podľa modálnosti, členitosti a zloženia

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 24.05.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 500 slov
Počet zobrazení: 11 439
Tlačení: 271
Uložení: 266

6. Delenie viet podľa modálnosti, členitosti a zloženia

Veta je syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a zvukovo (intonačne) uzavretá.
Vety podľa modálnosti (obsahu):
a. Oznamovacie – končia sa bodkou a majú klesavú melódiu (Dedko vzdravel.)
b.  Opytovacie – obsahom týchto viet sa na niečo pýtame alebo zisťujeme, končia sa vždy otáznikom
· doplňovacie otázky – klesavá melódia, začínajú opytovacím zámenom alebo príslovkou, vyžadujú celú odpoveď (Kam ideš?)
· zisťovacie otázky – stúpavá melódia, stačí odpovedať áno alebo nie (Obedoval si ?)
c.  Rozkazovacie – ich obsahom je rozkaz alebo zákaz, končí sa vždy výkričníkom, klesavá melódia (Buďte ticho!)
d.  Želacie – ich obsahom je želanie, aby sa niečo stalo alebo nestalo, klesavá melódia, na konci vety je zvyčajne „! „ , ale nie je to pravidlo (Bodaj by bol víkend!)
e.  Zvolacie – ich obsahom je zvolanie, končí sa „!“ (Daj sem!, Chcem to!)
Delenie viet podľa zloženia:
a. Jednoduchá veta  – je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad
Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:
1.holú vetu –  len  podmet a prísudok, napr. Žiak píše. alebo nevyjadrený podmet a prísudok, napr. Píše. (On)
2. rozvitú vetu – má  základné vetné členy a tie sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom, napr. Náš otec prichádza. Neskoro prichádza. Náš otec neskoro prichádza.

b.  Zložená veta – súvetie – spojenie 2 alebo viacerých viet, má 2 a viac prísudkov, vyjadruje 2 a viac myšlienok.
1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.
a.  Priraďovacie
o zlučovacie (napísal list a naučil sa vybrané slová)
o stupňovacie (Nielenže sa neučíte, ale ste aj drzí.)
o odporovacie – niečo si odporuje (Sľúbili, ale nesplnili.)
o vylučovacie (Prídete či neprídete?)
o dôvodové (On to vie, veď je odborník.)
o dôsledkové (Bol smädný a preto sa napil.)
b.  Podraďovacie – spája sa v ňom do jedného celku hlavná veta a vedľajšia veta. Hlavná veta je tu nadradená, vedľajšia podradená.
 Vety v tomto súvetí bývajú spojené:
a.) podraďovacími spojkami – že, aby, keď, kým, keby, pretože, lebo, ...
b.) vzťažným zámenom – kto, čo, aký, ktorý, čí, ...
c.)  zámennou príslovkou – kedy, kde, kam, odkedy, odkiaľ, ...

Podľa toho, ktorý člen hlavnej vety sa vyjadruje vedľajšou, rozdeľujeme vedľajšie vety na:
a.) podmetové – Prišlo mu na um, či nezabudol zamknúť.
b.) prísudkové – Jánošík bol taký, že ho 7 regimentov neprevládalo.
c.)  predmetové – Chorý videl, že u lekára musí dlho čakať.
d.) prívlastkové – Prebudil ho hrmot, ktorý sa ozýval z chodby.
e.)  doplnková – Matka ju našla, ako plače.
f.)  príslovkové – Strela letí, kam je namierená.

2. zložené súvetie – najmenej 3 prisudzovacie sklady (Kto stratil, nech hľadá, kto našiel, nech nedá.)

Delenie viet podľa členitosti

1)   jednočlenná
a.  slovesná – vetným základom sú slovesá – Sneží.  Prší.
b. neslovesná –  je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi atď. – Hurá! Potraviny, Nefajčiť!
2)  dvojčlenná
a.  úplná – vyjadrený podmet aj prísudok – Otec prišiel.
b. neúplná – nevyjadrený (zamlčaný) podmet – Prišiel. (on)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017