Slovná zásoba delenie

Slovná zásoba

MORFEMATICKÁ ŠTRUKTÚRA SLOVA

• morféma je najmenšia časť slova
• je to taká časť slova, ktorá je nositeľom nejakého významu (lexikálneho alebo gramatického), resp. plní nejakú funkciu
• morféma pridáva slovu nový význam

V slovenčine sú tieto druhy morfém:

• gramatická morféma
  •  nulová morféma
• koreňová morféma
• odvodzovacia morféma
• tematická morféma
• modifikačná morféma
• spájacia morféma
• tvarová morféma
• rozštiepená morféma
• prázdna morféma

SLOVNÁ ZÁSOBA

• je súhrn všetkých slov v jazyku
• je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie mimojazykovej skutočnosti

Časti slovnej zásoby

• jadro (centrum) slovnej zásoby
  • tvoria ho najpoužívanejšie slová, najstaršie slová, základové, neodvodené slová, domáce alebo zdomácnené slová
  • centrum slovnej zásoby je relatívne stále, mení sa oveľa pomalšie ako periférna časť
• okraj slovnej zásoby (periférna časť)
  • táto časť slovnej zásoby je veľmi variabilná, pohyblivá
  • slová do nej vstupujú alebo z nej vypadávajú
  • patria tu napr. archaizmy, historizmy, neologizmy, odborné slová (termíny), cudzie slová, básnické slová

DRUHY SLOVNEJ ZÁSOBY

• individuálna
  •  rozvíja sa čítaním beletrie, vedeckej literatúry, dennej tlače, počúvaním rozhlasu, komunikáciou s ľuďmi
• aktívna
  •  súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme a ktoré v bežnej komunikácii využívame
• pasívna
  •  súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme, ale vzhľadom na naše odborné alebo iné zameranie ich v bežnej komunikácii nepoužívame
• základná
  •  pri učení cudzích slov, sa učíme najfrekventovanejšie slová v bežnej komunikácii

SYSTÉM SLOVENEJ ZÁSOBY

Slová v SZ sú usporiadané v jednotlivých vrstvách, ktoré sa vydeľujú podľa viacerých hľadísk:

1. Slová podľa lexikálneho významu

• jednovýznamové (monosémantické)
  • majú základný význam
  • patria tu pojmové/nocionálne slová (škola) a termíny/odborné slová (ventilátor)
• viacvýznamové (polysémantické)
  • majú okrem základného významu aj prenesený význam
  • rozlišujeme ich na základe vonkajšej podobnosti označovaných predmetov – metafora (koza – telocvičné náradie) a na základe vnútorných súvislostí medzi označovanými predmetmi – metonýmia (líška – dámsky kožuch, číta Hviezdoslava – dielo od Hviezdoslava)
• homonymá
• synonymá
• antonymá

1. Slová podľa zaradenia do jazykových štýlov

• hovorový štýl
  • hovorové slová (maturita, zasadačka, jednorazovka, kandidátka)
  • profesionalizmy (očiar – namiesto očný lekár, hasák – namiesto rúrkové kliešte)
• náučný štýl
  • odborné slová, termíny
    • domáce (kyselina sýrová)
    • internacionálne (fraktúra)
    • zmiešané (rezonančná skriňa)

• umelecký štýl
  • knižné slová – nevšedné slová (žertva, postať, činiť, inakosť)
    • poetizmy – básnické slová (luna, mladoň, jak, vesna), príležitostné slová/okazionalizmy (paláska, špatnokrásny)
    • biblizmy (farizej, manna, všemohúci, spasenie)
  • administratívny štýl
    • kancelarizmy (platca, predplatné, položka)
  • publicistický štýl
    • publicizmy, žurnalizmy, módne slová (politikum, progres, balík opatrení namiesto súbor opatrení)
    • termíny (dementi, komuniké)
    • knižné slová (politikum, progres, manipulátor)
  • všetky jazykové štýly
    • neutrálne slová bez štylistického príznaku (otec, písať, voda)

1. Slová podľa spisovnosti 

• spisovné (zemiaky, riaditeľ)
• nespisovné
  • dialektizmy, nárečové slová (krumple, bandurky)
  • slangové slová – slová zo sociálneho nárečia (elina, riďas, klasák, slepák)
  • argotové slová – slová nárečia spodiny, asociálov (tráva, fet, tác, fízel) 

1. Slová podľa citového príznaku 

• expresívne slová
  • s kladným citovým príznakom
    • zdrobneniny/deminutíva – rúčka, nožička
    • rodinné slová – mamka, Janíčko
    • detské slová – papať, maco
    • eufemizmy/zjemňujúce výrazy – skúsený namiesto starý, prihol si namiesto opil sa
  • so záporným citovým príznakom
    • hanlivé slová/perojatíva
    • nadávky/dysfemizmy
    • slová so zveličujúcim významom - nosisko, kusisko
    • vulgarizmy
  • neutrálne slová (bez citového príznaku)

1. Slová podľa pôvodu

• domáce slová – dvere, stolička, pekné
• zdomácnené slová – škola z gréckeho schola
• cudzie slová – volejbal, hetrik, knokaut, kros

1. Slová podľa dobového výskytu 

• archaizmy (predmet ešte existuje, ale vytvorili sme nový výraz)
  • temnica – väznica
  • lajblík – vesta
• historizmy (predmet, ktorý slovo pomenúvalo zanikol)
  • zlatka, groš, dukát, dvoran
• zastarané slová (predmet ešte existuje, vytvorili sme si preň nový výraz, ale malá časť užívateľov jazyka používa starý výraz)
  • zomrelý – mŕtvy
  • knihovňa – knižnica
  • mrkváky – typ nohovíc
• neologizmy (nové slová)
  • domáceho pôvodu (eurominca, výpočtová technika)
  • cudzieho pôvodu (mobil, dlhopis, UFO)

INTERNACIONALIÁCIA

Slová v SZ SJ nie sú len slovenské či slovanského pôvodu. Do slovenského jazyka, rovnako ako do iných jazykov prenikajú prvky z cudzích jazykov, ktoré sa používajú vo viacerých jazykoch sveta – internacionalizmy.

SLOVNÍKY

• v slovníkoch je sústredená slovná zásoba

Druhy slovníkov

1. KNIŽNÉ JAZYKOVÉ SLOVNÍKY

• Výkladový slovník
  • vysvetľuje význam slov a slovných spojení
• Pravopisný
  • je súčasťou Pravidiel slovenského pravopisu
  • obsahuje slová, s ktorými môžu mať používatelia problémy pri písaní
• Ortoepický
  • slovník spisovnej výslovnosti
• Paronymický
  • obsahuje slová z formálnej stránky veľmi blízke, ale odlišujúce sa svojim významom
• Frekvenčný slovník
  • informuje nás ako často sa slová v reči opakujú
• Retrográdny slovník
  • má usporiadané slová podľa abededy, ale od konca
• Morfematický slovník
  • skúma morfematickú štruktúru jednotlivých slov
• Homonymický
• Synonymický
  • uvádzajú čo najúplnejší počet synonymických výrazov k jednému heslu
• Frazeologický
  • obsahujú frazeologické jednotky a výklad ich vecného významu
• Etymologický
  • vysvetľuje pôvod slova
• Prekladový
• Slovník cudzích slov
• Slovník skratiek, slovník slangu
• Terminologický slovník
  • slovník podľa vedeckých odborov

1. ELEKTRONICKÉ SLOVNÍKY

• elektronická podoba normatívnych slovníkov

1. ENCYKLOPEDICÉ SLOVNÍKY

• v skratke sa hovorí o veciach, zvieratách, ľuďoch, vlastnostiach, o rozličných prírodných a spoločenských úkazoch
• jednotlivé heslá sú usporiadané abecedne

TVORENIE SLOV

• je jedným z najdôležitejších spôsobov obohacovania slovnej zásoby
• náuka o pôvode slov sa nazýva etymológia

• odvodzovaním
• predponami – predpona + slovotvorný základ alebo základové slovo (ná-stroj, pre–písať, vý–hľad, pre-krásny...)
• príponami – slovotvorný základ + prípona ( vrát-nik, stroj-ník, písa-nie, kráľ-ovať, medzi-čas...)
• bezpríponové tvorenie – základové slovo nepriberá žiadnu slovotvornú predponu alebo príponu – napr. nastúpiť – nástup, výstup, prestúpiť alebo mladý – mladosť, mládež, mladučký

• skladaním
  • z dvoch (a viacerých) základov slov vzniká jedno nové – zložené slovo. Napr. more+plavba, zvero+lekár, rýchlo+vyklápač...
  • za zložené slová treba pokladať aj tie, ktoré sa píšu cez spojovník
  • pri skladaní je dôležité z pravopisného hľadiska dôležité vedieť, kedy píšeme zložené slova so spojovníkom a kedy bez neho
    • ak zložené prídavné meno pomenúva dve (pôvodne) samostatné veci, vlastnosti a pod. píšeme ho so spojovníkom (červená /1 farba + čierna /1 farba: červeno – čierna sukňa)
    • ak pomenúva jednu vec, vlastnosť a pod. píšeme prídavné meno bez spojovníka (bledá modrá /1 farba/ : bledomodrá)
  • skladáme najmenej dva slovné základy 

• skracovaním
• Skracovaním slov vytvárame skratky a značky, ktoré urýchľujú komunikáciu:
  • skratky vznikajú tak, že použijeme jednu alebo niekoľko začiatočných hlások slova
  • značky vznikajú tak, že z viacslovného pomenovania použijeme začiatočné hlásky napr. SND – Slovenské národné divadlo
  • skratkové slová vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík slov napr. Sľuk – Slovenský ľudový umelecký kolektív

• spájaním

• spájaním netvoríme slovo, ale vytvárame združené pomenovanie - sú to viacslovné pomenovania, ktorými sa pomenúva priamo, napr. triedna kniha, Slovenská národná rada, telesná výchova, obchodná akadémia...
• pri spájaní utvárame slovné spojenie spájaním napr. prídavného mena a podstatného mena (čierna káva, triedna kniha)

OBOHACOVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY

1. TVORENIE SLOV

• odvodzovanie
• skladanie

1. PRETVÁRENIE SLOV

• skracovanie
• univerbizácia ( namiesto dvoch slov jedno)
• multiverbizácia ( namiesto jedného slova viac slov)

1. TVORENIE VIACSLOVNÝCH POMENOVANÍ

• združené pomenovanie
  • skladajú sa z viacerých slov, ale pomenúvajú len jeden objekt (školský rok, Slovenská republika)
• ustálené slovné spojenia (frazeologické spojenia)
  • majú obrazný význam

1. TVORENIE NEPRIAMYCH/OBRAZNÝCH POMENOVANÍ

• metafora
  • prenesenie pomenovania slova na základe vonkajšej podoby s iným predmetom (hviezda – celebrita)
• metonymia
  • prenesenie pomenovania slova na základe vnútorných súvislostí medzi dvoma predmetmi, javmi (vzťah autor – dielo, celok- časť )
  • druhom metonymie je synekdocha ( význam slova sa prenáša na základe kvantitatívnych vzťahov, napr. namiesto celého predmetu pomenujeme len jeho časť: moja noha  tam viac nevkročí, namiesto časti pomenujeme celok: Slovensko získalo zlatú medailu)

1. PREBERANIE SLOV

• obohatenie a rozširovanie slovnej zásoby o slová cudzieho pôvodu