Jazyková komunikácia a jej druhy

Jazyková komunikácia

Komunikácia (z lat. communicare – dorozumievať sa, oznamovať) je prenos obrazu informácie medzi účastníkmi komunikácie (komunikantmi) v istej komunikačnej situácii pomocou spoločného systému znakov.

Informácia je myšlienkový obsah, ktorý odosielateľ oznamuje prijímateľovi, má rôznu podobu – od jednoduchej správy až po komplikované literárne dielo

Každá informácia sa odohráva v komunikačnej situácii, na ktorú sa môžeme pýtať otázkami:

Kto? (auto), Čo? (obsah) Komu? (adresát), Prečo? (cieľ/účel), Ako? (štýl), a Kde? (prostredie)

DRUHY KOMUNIKÁCIE

1. Verbálna (slovná) komunikácia – realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov, napr. morfologických, lexikálnych. Jazykové výrazové prostriedky sú základnými dorozumievacími prostriedkami. Verbálna komunikácia je ústna alebo písomná.
2. Neverbálna (neslovná) komunikácia – realizuje sa pomocou nejazykových prostriedkov – mimikou a gestami. Napr. ak niekto klame, tak sklopí oči, alebo začervenanie líc môže vyjadrovať neistotu či zahanbenie.
3. Priama komunikácia – obaja účastníci sú v priamom kontakte. Spätnou väzbou zisťujú, či informácii toho druhého porozumeli správne. Je často spontánna, nepripravená, nevyžaduje sa prísne dodržiavanie spisovnej normy.
4. Nepriama komunikácia – Účastníci nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste, dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr. list). Chýba bezprostredná väzba, a preto dochádza k nedorozumeniam. Súčasný vývoj techniky (SMS, MMS, internet, chat..) odstraňuje nevýhody nepriamej komunikácie.
5. Bežná komunikácia – odohráva sa v súkromnej sfére, účastníci často využívajú nespisovné slová, slangové výrazy, rodinné slová, nedokončené vety, bohatú modalitu viet. Vzdialenosť medzi účastníkmi býva malá, gestá a mimika sú výrazné.
6. Oficiálna komunikácia – realizuje sa vo verejnej sfére, napr. v štátnej správe, administratíve, armáde, v prostriedkoch masovej komunikácie atď. Mala by prísne využívať spisovný jazyk, zdvorilostné formulky, spoločenský odstup, odborné slová atď. Veľmi úsporne využíva mimiku a gestá, vzdialenosť medzi účastníkmi je často aj niekoľko metrov.
7. Monologická komunikácia – komunikačná situácia je stála, hovorí iba jeden človek, chýba verbálna spätná väzba. Komunikačné roly sa v priebehu komunikácie nestriedajú.
8. Oficiálna komunikácia – komunikujú najmenej dvaja účastníci, komunikačné roly sa striedajú, reč jednej osoby môže ešte pred ukončením prerušiť druhý účastník komunikácie, funguje spätná väzba.
9. Asertívna komunikácia – realizuje sa využitím asertívnych postupov – autor si cení seba samého ako osobnosť, presadzuje svoj názor alebo postoj, ale zároveň neuráža a toleruje iných komunikantov
10.  Devalvujúca komunikácia – realizuje sa bez uplatnenia zdvorilostného princípu a často je sprevádzaná agresivitou. Podmienky, v ktorých sa odohráva, skreslia podávanú informáciu.
11. Efektívna komunikácia – realizuje sa spoluprácou oboch účastníkov komunikácie, ktorí sa snažia byť navzájom ústretoví (empatickí), využíva spätnú väzbu.
12. Neefektívna komunikácia

KOMUNIKAČNÝ REŤAZEC

Autor (komunikant 1)

• pozoruje mimojazykový svet okolo seba, vyberá si z reality isté javy alebo fakty, formuluje svoje postoje a názory, prejavuje kladné či záporné city,
• vytvára informáciu, ktorú chce odoslať inému účastníkovi komunikácie,
• informáciu spracúva pomocou jazykových prostriedkov – kóduje ju.
• je ovplyvnený biologickými faktormi (napr. vek, pohlavie), charakterovými vlastnosťami, vzdelaním a stupňom poznania reality, spoločenským postavením, prostredím, v ktorom žije, komunikačnou situáciou a pod.

Komunikát (je ucelená, obsahovo i formálne uzavretá textová jednotka)

• môže byť: hovorený, písaný, súvislý alebo nesúvislý
• je základnou jednotkou jazykovej komunikácie,
• prenáša sa prostredníctvom kódu alebo média (komunikačný kanál),
• komunikát môže mať podobu súvislého textu (román, vtip) alebo nesúvislého textu (objednávka s vyznačenými časťami na vyplnenie, poštový poukaz)
• komunikát môže byť vecným (náučný, administratívny, publicistický) alebo hovorovým či umeleckým textom, podľa okolností komunikácie, autorského zámeru a využitých komunikačných prostriedkov

Text

• je uzavretá jazyková jednotka s logicky usporiadanými vetami a hierarchicky odstupňovanými časťami (veta, odsek, kapitola), ktoré vyjadrujú ucelený myšlienkový celok (textom môže byť aj jedna veta: Zákaz fajčiť!)
• jednotlivé časti textu nemožno niekedy pochopiť bez poznania obsahu a funkcie iných častí textu (textový kontext)

Účastníci komunikácie postupne dotvárajú štruktúru komunikátu (textu) tým, že pozorujú reakcie spoluúčastníka komunikácie – využívajú spätnú väzbu. Spätná väzba zabezpečuje zblíženie stanovísk, zmierenie pri hádke atď.

Prijímateľ (komunikant 2)

• text (komunikát) prijíma, a ak pozná rovnaký kód dekóduje informáciu, porozumie jej (aj on je ovplyvnený vekom, vzdelaním, prostredím atď.) a spracúva ju vo svojom vedomí na ďalšie využitie.
• prijímateľ musí poznať komunikačnú stratégiu – zámer autora (napr. výkrik „Ty si dobrý!“ nemusí znamenať, že prijímateľ je dobrým a láskavým človekom.)
• autor môže použiť na dosiahnutie cieľa rôzne komunikačné postupy: informačný (podáva informáciu o stave vecí, ktoré sú obom dobre známe), argumentačný (uvádza argumenty v prospech alebo neprospech veci) a agitačný (chce prijímateľa pre niečo získať, o niečom presvedčiť.)

Kód

• rozumieme ním jazyk ako systém znakov a jazykových pravidiel, ale aj spôsob jeho používania pri tvorbe a pri porozumení textu
• prostredníctvom kódu sa prenáša komunikát – informácia od odosielateľa k prijímateľovi
• počas komunikácie môžeme zmeniť kód, napr. zo spisovnej reči prejdeme do nárečia

Kódovaním

• meníme vo vedomí obsah informácie do jazykovej podoby, napr. mením svoje myšlienky na zvukom zhmotnené slová (generujeme signál) a informáciu vysielame

Dekódovaním

• meníme signál (rečový, zrakový…) na myšlienkový obsah v mozgu.
• prijímateľ prijíma informáciu, ktorú vyslal autor, identifikuje ju
• absolútne porozumenie prijatej informácie je zriedkavé

Komunikačný kanál alebo médium

• je časť komunikácie, v ktorej sa prekonáva vzdialenosť medzi účastníkmi komunikácie, napr. vzduch, signál, a informácia je prenášaná od autora k prijímateľovi

Komunikačný šum

• v komunikácii sťažuje prenos informácie alebo zapríčiňuje nesprávne pochopenie, napr. nekvalitne vytlačený text, nečitateľné písmo, zlá výslovnosť, zlý zvuk aparátu, ale aj neznalosť pravopisu či jazyka, v ktorom účastníci komunikujú – defektná komunikácia

Komunikačná situácia

• je súhrn sociálnych a technických podmienok, v ktorých sa komunikačná udalosť koná
• patrí do nej autor, adresát, vzájomný vzťah komunikantov, obsah jazykového prejavu, prostredie.

PRINCÍPY KOMUNIKÁCIE

Aby naša komunikácia so známymi i neznámymi ľuďmi bola efektívna, nestačí len ovládať a správne používať jazykový kód. Je potrebné rešpektovať isté pravidlá:

1. musíme sa priblížiť úrovni toho, s kým hovoríme – princíp kooperácie

1. musíme sa vedieť spoločensky správať – princíp zdvorilosti (ak budeme napr. drzí, adresát ukončí rozhovor alebo vôbec nezačne komunikovať)

1. veľmi citlivo musíme využívať iróniu, ktorá môže oživiť konverzáciu, ale aj uraziť adresáta – princíp irónie.