Učenie sa je celoživotný zámerný, cieľavedomý a systematický proces získavania vedomostí, zručností a skúseností buď z nejakej inštitúcie alebo ako samostatné učenie. Prostredníctvom tejto formy činnosti mení jedinec svoje správanie a vlastnosti, a to pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov konania. Učením nezískavame len vedomosti, zručnosti a návyky, ale aj kultivujeme svoje správanie a osobnostné kvality.
Vedci zistili, že ľudia majú 2 základné prístupy k učeniu: povrchový a racionálny - hĺbkový.
Povrchový prístup: Základom je pasívne prijímanie poznatkov a memorovanie faktov. Študent si snaží zapamätať učivo bez toho, aby porozumel obsahu. Nevyberá si z učiva to, čo je podstatné, učí sa bez rozmýšľania aj nepodstatné fakty. Jeho motiváciou je snaha niekomu vyhovieť (napr. rodičom) alebo splniť nejaké požiadavky (napr. zmaturovať), t. j. že uňho prevláda vonkajšia motivácia. Výsledkom takéhoto učenia sú iba formálne vedomosti študenta bez dostatočného porozumenia učivu.
Hĺbkový prístup: Základom je aktívny postoj študenta k prijímaným poznatkom. Študent sa snaží porozumieť tomu, čo sa učí. Snaží sa pochopiť význam učiva a aktívne ho spracovať. Aktívne spracovanie faktov je založené najmä na vytrieďovaní faktov na základné, podstatné a doplnkové, nepodstatné. Študent s hĺbkovým prístupom je tvorivý, snaží sa v učive nájsť logické súvislosti, vzťahy, chce prostredníctvom nových poznatkov obohatiť svoj vnútorný svet – hovoríme o vnútornej motivácii. Výsledkom nie je len zapamätávanie učiva, ale aj jeho osvojenie a pochopenie. Študent potom vie získané poznatky, ktoré správne pochopil, aj hodnotiť, analyzovať a tvorivo využívať v reálnom živote.
Intenzívne štúdium je založené na:
Faktory ovplyvňujúce učenie:
Znamená vytvorenie najvhodnejších podmienok na učenie. Práve tento faktor niektorí študenti podceňujú, učia sa kdekoľvek, za akýchkoľvek podmienok, hlavné je, aby to „mali čo najskôr za sebou.“ Pri tom si neuvedomujú, že vytvorením vhodných podmienok na ich učenie zefektívni a zrýchli
Racionálne plánovanie učenia je založené na vedomom a vopred premyslenom plánovaní. Poznáme 3 úrovne plánovania:
Veľmi užitočné je racionálne plánovanie času na učenie. Rozvrhnutie si činností môže študentovi slúžiť na to, aby nebol v jednom časovom úseku príliš preťažený a v druhom zbytočne svojím časom neplytval. Odporúča sa robiť pravidelné časové plány, najužitočnejší je denný plán, ktorý sa robí večer pred plánovanými aktivitami alebo ráno v ten istý deň. Ani najlepšie naprojektovaný plán nemá v živote zmysel, ak jeho plnenie v určitých čas. intervaloch nekontrolujeme.
Pravidelná kontrola plnenia plánu by mala byť súčasťou plánovania akýchkoľvek aktivít.
Ideálne je kontrolovať krátkodobé plány denne, strednodobé raz za pol roka a dlhodobé aspoň raz za rok. Okrem plánovania každodenných aktivít by sme nemali zabúdať ani na zodpovedné projektovanie vlastnej budúcnosti.
Niektorí učenia si neveria, už pri prvých prekážkach v učení si hovoria „Nedokážem to“, „Neviem, ako to mám urobiť“… Je potrebné,, aby si takíto študenti posilnili svoju sebadôveru, aby sa ich reakcie zmenili na „Ja to dokážem“, „Chcem sa o to pokúsiť“… Na to, aby boli pri učení úspešní, im okrem vhodných podmienok na učenie a tvorby pravidelných učebných plánov pomôže aj zvýšenie efektivity ich učenia.
GENERALIZÁCIA (zovšeobecnenie) – je myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale aj formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov (napr. podstatné mená citoslovcia, slovesá = slovné druhy)
KOMPARÁCIA (porovnanie) – klasifikujeme ňou jednotlivé javy, zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi
INTERPRETÁCIA (výklad, vysvetlenie) – zahŕňa postoje o diele interpretujúceho
Čítanie chápeme nie len ako klasické čítanie, ale aj ako čítanie prostredia, situácie, priebehu podujatie, zámeru človeka. Závisí od správneho dekódovania kontextu a kotextu. Pri efektívnom čítaní je kontext rovnako dôležitý ako základný text, pretože súčasné sledovanie kontextu počas efektívneho čítania základný text doplňuje a upravuje.
Text - vzniká spájaním, spriadaním slov, slovných spojení a viet
Kotext – je informácia, ktorá sa nerealizuje slovne ani vizuálnymi prostriedkami, ale sa vytvára na základe okolností, ktoré považujeme v konkrétnej situácii za jasné, samozrejmé. Je to teda obsah, ktorý stojí kdesi mimo fyzikálnych hraníc textu i kontextu. Nie je vyjadrený slovami, ale zrejmými okolnosťami.
Kontext je tá časť, ktorá rozširuje a rozvíja základný text.
Pri efektívnom čítaní sa opierame nielen o text, ale aj o kontext a kotext