Rečnícky štýl znaky

Rečnícky štýl

• je útvarom ústnej verejnej komunikácie.
• je subjektívno – objektívny štýl
• využíva:
  • výkladový slohový postup (má prvky výkladu prednáška, prezentácia projektovej práce, ale aj prvky úvahy – slávnostný prejav, príhovor)
  • opisný a rozprávací postup (nachádza sa len v časti textu (opis a výpočet dobrých vlastností a činov jubilanta)
  • informačný postup ( využíva sa v prezentácii, vo vedeckom referáte, v súdnej reči a pod.)

FUNKCIA REČNÍCKEHO ŠTÝLU

• presviedčať, vysvetľovať, informovať, prezentovať, sprevádzať slávnostnou či pracovnou akciou, vytvárať atmosféru, zapôsobiť na city poslucháča, zabávať

KOMUNIKANTI

• rečník – publikum

KOMUNIKAČNÁ SFÉRA

• verejná
  • slávnostné zhromaždenia
  • oficiálne oslavy výročí
  • moderovanie v masmédiách
• pracovná
  • pracovné zhromaždenie
  • vedecké konferencie
• súkromná
  • rodinné slávnostné príležitosti

ZNAKY REČNÍCKEHO ŠTÝLU

• verejnosť
  • je to štýl verejnej komunikácie, ale realizuje sa aj v súkromí
  • autor využíva výhradne prostriedky zo spisovnej formy jazyka
  • pre širokú verejnosť volí cudzie slová, ktoré sú všeobecne známe
  • ako hovorí o počte zaokrúhľuje čísla, vyhýba sa presnému dátumu
  • používa kratšie vety než v odbornom štýle, lebo poslucháč sa k textu prejavu nemôže vrátiť
• ústnosť/písomnosť
  • väčšina prejavom sa vopred písomne prejavuje a následne prednesie
  • autor využíva zvukové prostriedky reči (dôraz, melódia)
  • využíva neverbálne komunikačné prostriedky
  • sleduje spätnú väzbu
  • dodržuje oficiálnu vzdialenosť medzi komunikantmi
• sugestívnosť
  • rečník sa usiluje zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť, ovplyvniť
  • hovorí nadnesene
  • stíši alebo zosilní hlas
  • robí dramatické pauzy
  • zdôrazňuje kľúčové slová a v závere prejavu vysloví priania

• adresnosť
  • prejavy majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka, ale aj tak je prítomná spoločnosť
  • autor sa vedome zaraďuje medzi poslucháčov (My sme tu na to, aby sme)
• názornosť
  • využíva sa v prednáške, pri prezentácii projektu, vo vedeckom referáte
  • reč je sprevádzaná presviedčaním, dokumentovaním, argumentovaním pomocou neverbálnych prostriedkov alebo prezenčnej techniky a predmetov

ŽÁNRE REČNÍCKEHO ŠTÝLU

• agitačné
  • politická reč
  • súdna reč
• náučné
  • monologické
    • prednáška
    • prezentácia
    • náboženský prejav/kázeň
    • referát
    • koreferát
  • dialogické – situačné
    • diskusný príspevok
    • polemický príspevok
    • debatný príspevok
  • príležitostné
    • rámcový prejav
    • informačný prejav
    • slávnostný prejav
    • súkromný prejav

FÁZY TVORENIA KLASICKÉHO REČNÍCKEHO PREJAVU

• vyhľadávanie látky a dôkazov, dokumentov
• usporiadanie témy – kompozícia prejavu: úvod, jadro záver
• štylizácia – zvolenie spôsobu reči a štýlu prejavu s ohľadom na publikum, prostredie a obsah prejavu (výber primeraných a efektných jazyk. prostriedkov)
• zapamätávanie – dobrý rečník kratšie prejavy prednesie spamäti, príp. môže mať oporné body
• prednes – využitie zvukových prostriedkov (jasná artikulácia a spisovná výslovnosť, primeraná sila hlasu, funkčné pauzy, vhodné tempo..), ale aj neverbálnych prostriedkov, celkový výzor rečníka, vhodná mimika a gestika, správna vzdialenosť od prijímateľov prejavu a pod.

VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY

• verbálne
  • lexikálne (synonymá, antonymá, spisovné slová, knižné slová, cudzie slová)
  • syntaktické (opytovacie vety – rečnícka otázka, zvolacie vety, vytýčený vetný člen, vsuvky)
  • zvukové (melódia, tempo reči, pauza, dôraz)
  • špecifické štylistické a rečnícke
    • figúry (opakovanie to istého typu – paralelizmus, anafora)
    • trópy (metafora)
  • neverbálne (sila hlasu, mimika, gestika, postoj tela – posturika, imidž, vzdialenosť medzi komunikantmi – proxemika, využitie hudby popri reči)

SLÁVNOSTNÝ PREJAV

• je jeden z najpôsobivejších a najdôstojnejších jazykových prejavov
• dáva rečníkovi priestor, aby ukázal svoj talent a rečníka schopnosti
• je hovorenou hodnotiacou úvahou (prevládajú tu úvahové znaky)

Kompozícia slávnostného prejavu

1. úvod

• oslovenie
• pomenovanie príležitosti

1. jadro

• klasifikácia
  • objasnenie pojmov
  • analýza (rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek)
  • porovnanie, zovšeobecnenie (podloženie tvrdenia citátom)
  • predpoklad (vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia autora)

1. záver

• záverečné pokyny (zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera)