Rečnícky štýl znaky
Rečnícky štýl
- je útvarom ústnej verejnej komunikácie.
- je subjektívno – objektívny štýl
- využíva:
- výkladový slohový postup (má prvky výkladu prednáška, prezentácia projektovej práce, ale aj prvky úvahy – slávnostný prejav, príhovor)
- opisný a rozprávací postup (nachádza sa len v časti textu (opis a výpočet dobrých vlastností a činov jubilanta)
- informačný postup ( využíva sa v prezentácii, vo vedeckom referáte, v súdnej reči a pod.)
FUNKCIA REČNÍCKEHO ŠTÝLU
- presviedčať, vysvetľovať, informovať, prezentovať, sprevádzať slávnostnou či pracovnou akciou, vytvárať atmosféru, zapôsobiť na city poslucháča, zabávať
KOMUNIKANTI
- rečník – publikum
KOMUNIKAČNÁ SFÉRA
- verejná
- slávnostné zhromaždenia
- oficiálne oslavy výročí
- moderovanie v masmédiách
- pracovná
- pracovné zhromaždenie
- vedecké konferencie
- súkromná
- rodinné slávnostné príležitosti
ZNAKY REČNÍCKEHO ŠTÝLU
- verejnosť
- je to štýl verejnej komunikácie, ale realizuje sa aj v súkromí
- autor využíva výhradne prostriedky zo spisovnej formy jazyka
- pre širokú verejnosť volí cudzie slová, ktoré sú všeobecne známe
- ako hovorí o počte zaokrúhľuje čísla, vyhýba sa presnému dátumu
- používa kratšie vety než v odbornom štýle, lebo poslucháč sa k textu prejavu nemôže vrátiť
- ústnosť/písomnosť
- väčšina prejavom sa vopred písomne prejavuje a následne prednesie
- autor využíva zvukové prostriedky reči (dôraz, melódia)
- využíva neverbálne komunikačné prostriedky
- sleduje spätnú väzbu
- dodržuje oficiálnu vzdialenosť medzi komunikantmi
- sugestívnosť
- rečník sa usiluje zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť, ovplyvniť
- hovorí nadnesene
- stíši alebo zosilní hlas
- robí dramatické pauzy
- zdôrazňuje kľúčové slová a v závere prejavu vysloví priania
- adresnosť
- prejavy majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka, ale aj tak je prítomná spoločnosť
- autor sa vedome zaraďuje medzi poslucháčov (My sme tu na to, aby sme)
- názornosť
- využíva sa v prednáške, pri prezentácii projektu, vo vedeckom referáte
- reč je sprevádzaná presviedčaním, dokumentovaním, argumentovaním pomocou neverbálnych prostriedkov alebo prezenčnej techniky a predmetov
ŽÁNRE REČNÍCKEHO ŠTÝLU
- agitačné
- politická reč
- súdna reč
- náučné
- monologické
- prednáška
- prezentácia
- náboženský prejav/kázeň
- referát
- koreferát
- dialogické – situačné
- diskusný príspevok
- polemický príspevok
- debatný príspevok
- príležitostné
- rámcový prejav
- informačný prejav
- slávnostný prejav
- súkromný prejav
- monologické
FÁZY TVORENIA KLASICKÉHO REČNÍCKEHO PREJAVU
- vyhľadávanie látky a dôkazov, dokumentov
- usporiadanie témy – kompozícia prejavu: úvod, jadro záver
- štylizácia – zvolenie spôsobu reči a štýlu prejavu s ohľadom na publikum, prostredie a obsah prejavu (výber primeraných a efektných jazyk. prostriedkov)
- zapamätávanie – dobrý rečník kratšie prejavy prednesie spamäti, príp. môže mať oporné body
- prednes – využitie zvukových prostriedkov (jasná artikulácia a spisovná výslovnosť, primeraná sila hlasu, funkčné pauzy, vhodné tempo..), ale aj neverbálnych prostriedkov, celkový výzor rečníka, vhodná mimika a gestika, správna vzdialenosť od prijímateľov prejavu a pod.
VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY
- verbálne
- lexikálne (synonymá, antonymá, spisovné slová, knižné slová, cudzie slová)
- syntaktické (opytovacie vety – rečnícka otázka, zvolacie vety, vytýčený vetný člen, vsuvky)
- zvukové (melódia, tempo reči, pauza, dôraz)
- špecifické štylistické a rečnícke
- figúry (opakovanie to istého typu – paralelizmus, anafora)
- trópy (metafora)
- neverbálne (sila hlasu, mimika, gestika, postoj tela – posturika, imidž, vzdialenosť medzi komunikantmi – proxemika, využitie hudby popri reči)
SLÁVNOSTNÝ PREJAV
- je jeden z najpôsobivejších a najdôstojnejších jazykových prejavov
- dáva rečníkovi priestor, aby ukázal svoj talent a rečníka schopnosti
- je hovorenou hodnotiacou úvahou (prevládajú tu úvahové znaky)
Kompozícia slávnostného prejavu
- úvod
- oslovenie
- pomenovanie príležitosti
- jadro
- klasifikácia
- objasnenie pojmov
- analýza (rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek)
- porovnanie, zovšeobecnenie (podloženie tvrdenia citátom)
- predpoklad (vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia autora)
- záver
- záverečné pokyny (zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera)
Zones.sk – Najväčší študentský portál