Náučný štýl znaky a žánre
Náučný štýl
Náučný štýl je objektívny štýl, štýl verejnej odbornej a pracovnej komunikácie. Využíva formy spisovného jazyka.
Komunikačná sféra – pracovná (škola, pracovisko), záujmová (spoločenské aktivity), verejná (média, konferencia a pod.)
Komunikanti – odborník – odborník; odborník – verejnosť; učiteľ – žiak
Funkcia NŠ – vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky s sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti, prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku (pracovisko, obch. stretnutia a pod.)
Znaky náučného štýlu:
- Verejnosť
- je to štýl verejnej vedeckej komunikácie, využíva výhradne prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka
- Písomnosť
- má väčšinou písomnú podobu, aj hovornej podobe predchádza písomná príprava
- Monologickosť
- všetky útvary sú monologické, adresát nie je prítomný, ide o komunikáciu bez spätnej väzby – okrem referátu a diskusného príspevku, ktoré majú znaky rečníckeho štýlu
- Odbornosť, presnosť
- texty náučného štýlu obsahujú domácu i medzinárodnú odbornú terminológiu príslušného vedného odboru, prinášajú presné údaje, fakty bývajú podopreté citáciami iných odborníkov
- Pojmovosť
- odborné texty pracujú s nocionálnymi (pomenúvajú realitu vecne, objektívne, bez citového zafarbenia) slovami, termínmi a pojmami
Žánre náučného štýlu
- Vedecko-náučné útvary
- výkladové, objektívne
- dizertácia, vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok, žiacke a študentské odborné práce
- cieľom je spracovať objavené, rozšíriť a vysvetliť
- Populárno-náučné útvary
- výkladové a úvahové, subjektívnejšie
- popularizačný článok
- popularizačná prednáška
- recenzia
- cieľom je rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť
- Osobitným žánrom je esej – stojí na rozhraní medzi náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou
Kompozícia náučného štýlu
Pre náučný text je typické trojčlenné rozdelenie textu na úvod, jadro a záver. Text má byť jasný, zreteľný a prehľadný, a preto sa dodržiava bezpríznakové vyčleňovanie odsekov. Horizontálne členenie textu sleduje logický tok myšlienok.
Úvodná časť textu sa člení na:
- titul/názov – zvyčajne priamo oznamuje obsah textu, má teda najmä informačnú funkciu, osobitnú funkciu majú názvy populárno-náučných článkov, ktoré majú upútať pozornosť čitateľov, stretneme sa tu s medzititulkami, ktoré uľahčujú porozumenie textu
- abstrakt – je charakteristika obsahu náučného textu, umiestňujeme ho na začiatku, zvyčajne býva aj v cudzom jazyku
- predhovor – je vyčlenený do samostatnej kapitoly, píše ho autor celej práce alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedeného odboru, ktorá v ňom hodnotí prácu a doterajšie dielo autora a jeho prínos
- úvod – sa formálne vyčleňuje do samostatného odseku alebo kapitoly, oboznamuje čitateľa s obsahovým zameraním, témou práce, s dôvodmi, pre ktoré sa autor rozhodol spracovať danú tému, s metódami a postupmi práce, niekedy s literatúrou, ktorá sa téme venovala doteraz
Jadro sa člení na kapitoly a podkapitoly.
Záverečná časť textu
- záver – tvorí ho samostatný odsek alebo kapitola podobne ako úvod, stručne a prehľadne zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel
- resumé- je záverečný súhrn výsledkov, zvyčajne aj v cudzom jazyku, v súčasnosti sa namiesto resumé píše abstrakt v úvodnej časti