Syntax (skladba)

Syntax

Syntax – je jazykovedná disciplína, ktorá skúma ako sa zo slov skladajú vety a z viet text

• základnou jednotkou syntaxu je syntagma
• najväčšou jazykovou jednotkou je text
• minimálnou jednotkou je vetný člen
• základnými jednotkami textu sú vety a slová
• spájaním slov do viet a viet do textov sa zaoberá skladba – syntax

Základné syntaktické jednotky:

• vetný člen
• syntagma
• veta
• polovetná konštrukcia
• súvetie
• nadvetná syntax

Vetný sklad – syntagma je spojenie dvoch plnovýznamových slov vo vete. Vetným skladom je len také spojenie plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti.

Vetné sklady:

1. prisudzovací sklad (podmet + prísudok) otec pracuje
2. určovací sklad ( nadradený + podradený vetný člen) napr. pracuje na poli
3. priraďovací sklad (dva rovnocenné vetné členy) napr. otec a brat

V prisudzovacom sklade sa spája podmet s prísudkom a vytvárajú gramatické jadro dvojčlennej vety, v určovacom sklade je jeden vetný člen nadradený a druhý podradený a v priraďovacom sklade  sa spájajú dva rovnaké vetné členy. Vetný člen je plnovýznamové slovo, ktoré s iným plnovýznamovým slovom vo vete vytvára vetný sklad.

Klasifikácia vetných členov: 

• podľa funkcie
  • základné: podmet, prísudok
  • rozvíjacie/vedľajšie: prívlastok, predmet, príslovkové určenie, doplnok (rozvíja 2 vetné členy), prístavok (viaže sa s nadradeným podst. menom a jeho základom je tiež podstatné meno – Jana, Petrova priateľka.)
• podľa výstavby:
  • jednoduché (kúpil)
  • zložené (môže písať)
  • viacnásobné (otec a matka)

VETA

• je základná komunikatívna jednotka jazyka, tvorí významový a formálny celok,
• vety delíme:
  • podľa členitosti
  • podľa obsahu
  • podľa zloženia

Delenie viet podľa členitosti:

• jednočlenné (majú len vetný základy)
• dvojčlenné (majú podmet a prísudok, podmet nemusí byť vždy vyjadrený)

Jednočlenné vety:

• slovesné – Prší. Milá mama!
• neslovesné – Hurá! Pomoc!

Dvojčlenné vety

• úplné – Dievča číta. Sestra je učiteľka. Kvet je voňavý.
• neúplné – Pracuje. Číta s radosťou.

Delenie viet podľa obsahu:

• oznamovacie – Prídem. Prišiel by som.
• opytovacie – Už neprídeš? Kedy Prídeš?
• rozkazovacie – Otvorte!
• želacie – Kiež by sa mi to splnilo!

Delenie viet podľa zloženia

• jednoduché
• zložené

Jednoduchá veta – má jeden prisudzovací sklad

• holá – tvorí ju len gramatické jadro, len základné vetné členy (Dievča číta.)
• rozvitá – má základné aj rozvíjacie vetné členy (Číta knihu)

Zložená veta – súvetie

• jednoduché – skladá sa z dvoch viet (Dievča sedí v obývačke a číta knihu)
• zložené – skladá sa z troch alebo viacerých viet (Dievča sedí v obývačke a číta knihu, ktorá je veľmi zaujímavá)

Súvetia rozlišujeme:

• priraďovacie – skladá sa z gramaticky rovnocenný viet spojených s pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo
  • zlučovacie – a, i, aj, ani (Kladiem si otázky a hľadám na ne odpoveď)
  • stupňovacie – ba, ba aj, nielen, ale aj (Bola smutná, ba aj plakala)
  • odporovacie – ale, no, lež, avšak (Pýtal sa, ale odpoveď nedostal)
  • vylučovacie – alebo, buď, či (Buď to pôjde takto alebo treba hľadať nové riešenie)
  • dôvodové – veď, však, totiž, ináč (Ľahko sa obhájim, veď mám dôkazy)
  • dôsledkové – preto, teda, a tak, a preto (Potreboval moju pomoc, a preto som prišla)
• podraďovacie – jedna veta je nadradená (hlavná), druhá je podradená ) vedľajšia
  • vedľajšia veta podmetová ( Zdá sa, že už nepríde)
  • VV prísudková ( Nie som ten, za koho ma pokladáš)
  • VV predmetová (Vymýšľa, čím by ho nahnevala)
  • VV prívlastková ( Myslel na domov, ktorý bol teraz ďaleko)
  • VV príslovková:
    • miestna (Tam je dobre, kde sa majú radi)
    • časová (Keď neprišla, plakala)
    • príčinná (Pracoval, aby mohol cestovať)
    • spôsobová ( Urobili to tak, ako im kázali)

POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE

• sú prechodné konštrukcie medzi jednoduchou vetou a súvetím
• osobitné útvary s nevyjadrenou, skrytou predikáciou (prisudzovaním)
• obsahujú neurčitý slovesný tvar a majú funkciu vetného člena, ich cieľom je zhusťovať text
• vyhneme sa hromadeniu viet so vzťažnými zámenom „ktorý“
• súvetia sú prehľadnejšie: Vybehla z domu, nahlas kričiac od strachu. Zašli sme do obchodu kúpiť nejaké potraviny.