Slovo a funkcie slova

Slovo

Slovo (lexéma) je nositeľom lexikálneho (vecného) významu, pomenúva, označuje predmety a javy, ktoré nás obklopujú

• je základná formálna a významová jednotka s ustáleným významom a ustálenou grafickou i zvukovou formou
• je ustálená skupina hlások
• má lexikálny (obsah slova) a gramatický význam (vieme určiť gramatické kategórie)
• slovo má schopnosť z reálneho sveta – nemusíme nakresliť alebo ukázať strom, stačí povedať slovo strom
• slovo zastupuje reálne predmety, preto sa stáva jazykovým znakom

Funkcie slova

• pomenovacia ( chlapec – nedospelá osoba mužského pohlavia)
• syntaktická ( slovo chlapec môže byť vo vete podmetom i predmetom)

Lexikológia – je náuka o slove a slovnej zásobe

GRAMATICKÝ VÝZNAM SLOVA

Pod pojmom gramaticky význam slova rozumieme schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, ako napr. rod, číslo, pád podstatných mien alebo slovesný čas, ale aj vzťahy, do ktorých môže slovo do vety vstúpiť, ako napr. nadradenosť, podradenosť.

Slovo podľa úplnosti lexikálneho a gramatického významu zaraďujeme do slovných druhov.

Plnovýznamové slovné druhy majú lexikálny i gramatický význam, napr. slovo strom je gramaticky podstatné meno mužského rodu, neživotné, v nominatíve, vo vete sa zhoduje s prídavným menom v rode, čísle a páde.

Neplnovýznamové slovné druhy majú taký zovšeobecňujúci lexikálny význam, že sa svojou funkciou približujú ku gramatickým morfémam. Predložky spolu s pádovou príponou (gramatickou morfémou) vyjadrujú okolnostný vzťah, napr. miesta (pred dom – om), spojky vyjadrujú syntaktický vzťah medzi vetnými členmi alebo vetami (otec a mama), častice vyjadrujú vzťah autora k výpovedi (asi má pravdu), citoslovcia (slová – vety) vyjadrujú prejavy citov (jaj!), vôle (heš!) a zvuky (žblnk!)

Gramatické kategórie:

Menné gramatické kategórie (majú ich podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky)

• rod – mužský/maskulínum, ženský/ feminínum, stredný/ neutrum
• číslo – singulár, plurál
• pád –nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

Slovesné gramatické kategórie

• osoba – os, 2. os, 3 os.
• číslo –singulár, plurál
• čas –prítomný/, minulý, budúci
• spôsob –oznamovací, rozkazovací, podmieňovací
• vid –dokonavý, nedokonavý
• slovesný rod – činný (podmet vykonáva činnosť slovesa – otec rúbe drevo), trpný (podmet nevykonáva činnosť slovesa: opisný trpný rod – murár je objednaný, zvratný trpný rod – budova sa stavia)

Slovné druhy:

1. Ohybné – plnovýznamové

– podstatné mená

– prídavné mená

– zámená

– číslovky

– slovesá – časovanie

1. Neohybné – neplnovýznamové

– príslovky

– predložky

– spojky

– častice

– citoslovcia

ZVUKOVÁ PODOBA SLOVA

Slovo strom sa skladá z piatich hlások, ktorých poradie či výslovnosť nemôžeme meniť bez narušenia vecného významu slova. Skupina hlások smort neoznačuje drevnatú rastlinu s kmeňom a korunou, hoci sa tu vyskytujú rovnaké hlásky ako v slove strom – v slovenčine táto skupina nie je slovom, pretože nič neoznačuje ani nepomenúva. Význam slova a zvuková podoba slova tvoria organický celok.

Súčasťou lexikológie je lexikálna sémantika (náuka o význame slov a slovných spojení), ktorý skúma vzťahy medzi jazykovými výrazmi, napr. polysémiu/ viacvýznamovosť, homonymiu/ rovnozvučnosť alebo synonymiu/ významovú rovnoznačnosť.

POLYSÉMIA – je jav, pri ktorom sa jedným slovom pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy. Vzniká prenesením pomenovania na základe vonkajšej podobnosti označovaných javov alebo vecí – metafora (jazyk na topánke – jazyk v ústach) alebo na základe vnútornej súvislosti – metonymia (má dobrú hlavu, je hlavou štátu). Medzi lexikálnymi významami slov je zjavná súvislosť.

HOMONYMIA – je jav, keď dve slová rovnako znejú, ale pomenúvajú iné myšlienkové obsahy. Medzi lexikálnymi významami slov niet viditeľnej súvislosti, ich rovnozvučnosť je náhodná. (napr. markíza – šľachtičná alebo strieška)

SYNONYMIA – je jav, keď sa jedna vec, dej, jav pomenúva viacerými slovami, napr. črievice, topánky, obuv. Synonymá vytvárajú synonymické rady, ktorých členy nie sú rovnocenné. Dominantné slovo radu je zvyčajne štylisticky neutrálne, a preto najfrekventovanejšie, napr. kvetináč – kvetník – črepník- črep. Synonymické rady alebo dvojice slov s rovnakým alebo blízkym významom zachytáva Synonymický slovník slovenčiny.

PARONYMIA – súzvučnosť najmenej dvoch slov

• je jav, pri ktorom sa vedľa seba náhodne ocitnú dve jednotky, ktorú sú zvukovo i gramaticky podobné, ale obsahovo sú rozdielne (expert – export, filter – fliter)

ANTONYMIA – je jav, pri ktorom vytvárajú dvojice protirečové či významovo protikladné slová

Slová podľa zaradenia do jazykových štýlov

• hovorový štýl
  • hovorové slová (maturita, zasadačka, jednorazovka, kandidátka)
  • profesionalizmy (očiar – namiesto očný lekár, hasák – namiesto rúrkové kliešte)
• náučný štýl
  • odborné slová, termíny
    • domáce (kyselina sýrová)
    • internacionálne (fraktúra)
    • zmiešané (rezonančná skriňa)

• umelecký štýl
  • knižné slová – nevšedné slová (žertva, postať, činiť, inakosť)
    • poetizmy – básnické slová (luna, mladoň, jak, vesna), príležitostné slová/okazionalizmy (paláska, špatnokrásny)
    • biblizmy (farizej, manna, všemohúci, spasenie)
  • administratívny štýl
    • kancelarizmy (platca, predplatné, položka)
  • publicistický štýl
    • publicizmy, žurnalizmy, módne slová (politikum, progres, balík opatrení namiesto súbor opatrení)
    • termíny (dementi, komuniké)
    • knižné slová (politikum, progres, manipulátor)
  • všetky jazykové štýly
    • neutrálne slová bez štylistického príznaku (otec, písať, voda)

. Slová podľa citového príznaku

• expresívne slová
  • s kladným citovým príznakom
    • zdrobneniny/deminutíva – rúčka, nožička
    • rodinné slová – mamka, Janíčko
    • detské slová – papať, maco
    • eufemizmy/zjemňujúce výrazy – skúsený namiesto starý, prihol si namiesto opil sa
  • so záporným citovým príznakom
    • hanlivé slová/perojatíva
    • nadávky/dysfemizmy
    • slová so zveličujúcim významom – nosisko, kusisko
    • vulgarizmy
  • neutrálne slová (bez citového príznaku)

Slová podľa dobového výskytu

• archaizmy (predmet ešte existuje, ale vytvorili sme nový výraz)
  • temnica – väznica
  • lajblík – vesta
• historizmy (predmet, ktorý slovo pomenúvalo zanikol)
  • zlatka, groš, dukát, dvoran
• zastarané slová (predmet ešte existuje, vytvorili sme si preň nový výraz, ale malá časť užívateľov jazyka používa starý výraz)
  • zomrelý – mŕtvy
  • knihovňa – knižnica
  • mrkváky – typ nohavíc
• neologizmy (nové slová)
  • domáceho pôvodu (eurominca, výpočtová technika)
  • cudzieho pôvodu (mobil, dlhopis, UFO)

Slová podľa významu

• jednovýznamové – napr. človek
• viacvýznamové – koruna

Slová podľa vzťahu medzi významami

• homonymá – slová, kt. rovnako znejú, ale majú rozdielny význam (napr. hlava)
• synonymá – slová, kt. majú rozdielnu podobu, ale približne rovnaký význam (stena – múr)
• antonymá – majú opačný význam (pekný – škaredý)
• paronymá – slová s podobným znenín, zhodnou gramatickou príslušnosťou, ale odlišným významom (prah, prach)

Slová podľa spisovnosti

• spisovné
• nespisovné

Slová podľa pôvodu slov, miesta vzniku

• domáce
• cudzie