Úvaha osnova

Úvaha

Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky, závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku. Východiskom nemusia byť len poznatky, fakty, vedecké objavy ale aj životné skúsenosti, zážitky či názory autora alebo iných ľudí a podobne.

Úvaha v každom jazykovom štýle získava osobitné štýlové zafarbenie. Kompozícia úvahy je voľnejšia ako pri výklade. Zachováva členenie na úvod, jadro a záver. Začiatok úvahy je často iba miestom, z ktorého autor vychádza pri spracovaní témy, nie všeobecným úvodom do problematiky daného javu ako vo výklade. Úvod a záver úvahy sú takmer vždy prepojené, autor často používa prvé slová textu ako refrén a potom sa k ním v závere vráti. Jednotlivé myšlienkové časti sú graficky vyčlenené samostatnými odsekmi. 

Kompozícia úvahy

Úvod: vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka a niekedy forma otázky spisovateľ zopakuje názov.
Jadro: dané fakty pisateľ hodnotí, zaujíma k nim svoj postoj.
Záver: pisateľ dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.

Hlavné znaky

Subjektívny postoj: autor zaujíma svoje stanovisko, ku ktorému sa dopracuje úvahou alebo prezentuje svoje vopred určené presvedčenie. V niektorých prípadoch môže byť ponechaný tzv. otvorený koniec, kedy sa autor nerozhodne ani pre jedno východisko, vtedy úvaha zvyčajne končí v beznádeji. Subjektívny postoj je vyjadrený jednak výberom určitých faktov a jednak ich usporiadaním. Používajú sa výrazy typu: „podľa mojej mienky; ja si myslím; domnievam sa; mojím názorom je...“

Argumentácia: odôvodňovanie na základe faktov, príkladov a zovšeobecnenia.
Snaha presvedčiť čitateľaa získať ho na svoju stranu.
Pôsobenie na city, avšak s mierou. Priveľmi emocionálne ladená úvaha znižuje svoju vecnú hodnotu.
Použitie citátov a pestrých výrazových prostriedkov: expresívne slová, abstraktné pojmy, frazeologizmy, opakovania, prívlastky, prídavné mená.
Voľnejšia kompozícia, myšlienkovo späté odse

Rozdiel medzi úvahou a výkladom:

Výklad

Úvaha

Úvaha v umeleckom štýle

Umelecká úvaha

Využíva sa v próze, kde sú východiskom fakty súvisiace s rozvíjaním príbehu. Uvažovať môže buď rozprávač, nemusí však vyjadrovať názor autora, alebo postavy prostredníctvom vnútorného monológu, ktorým sú často zachytené spoločenské pomery a ktorým sú osoby charakterizované.
Umeleckú úvahu nájdeme aj v poézii, a to predovšetkým v reflexívnej lyrike,
v ktorej básnik vyjadruje svoj postoj k životným, spoločenským alebo filozofickým otázkam.

Úvaha v publicistickom štýle

Glosa je krátky výklad s úvahovými prvkami. upozorňuje na negatíva, autor v nej zaujíma kritický postoj. Autorským zámerom je zaujať čitateľa a upozorniť na hodnotený jav, využíva preto vtip, iróniu a pod. Na rozdiel od klasickej úvahy musí byť aktuálna a kritická.

Stĺpček je krátka osobnostná úvaha emocionálneho typu. Autorom býva všeobecne uznávaná alebo populárna osobnosť.

Komentár je rozsiahlejším útvarom než glosa. Má znaky úvahy aj výkladu. Využíva prostriedky odborného, publicistického a umeleckého štýlu a výkladového a informačného postupu. Je to subjektívny publicistický žáner, autor vysvetľuje, rozoberá aktuálny spoločenský jav, vyjadruje vlastný názor. Interpretácia a analýza súboru známych faktov.

Úvodný stĺpček zaujatie postoja redakcie alebo redaktora k závažnej spoločenskej alebo politickej udalosti. Najdôležitejší článok denníka

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/14739-uvaha-osnova/