Získavanie informácii

Získavanie informácii

Informácie čerpáme z rôznych zdrojov. Len ten, kto ich vie vyhľadať a spracovať, má z nich úžitok nielen pri štúdiu, ale i v reálnom živote. Okrem internetu môžeme informácie efektívne hľadať aj v knižnici.

Zdroje informácií

• primárne informačné pramene (informácie hľadáme v originálnych, nespracovaných textoch), napr. kniha, článok v časopise, článok na webovej stránke a pod.
• sekundárne informačné pramene (informácie z primárnych prameňov), napr. katalogizačný lístok – heslovitý údaj o knihe, signatúra knihy – označenie písmenom a číslom, anotácia, menný a vecný register, obsah knihy, resumé/abstrakt, internetový portál…
• terciárne informačné pramene (informácie vyberáme zo sekundárnych niekedy i z primárnych prameňov), napr. použitá literatúra, zoznam literatúry (bibliografia), výsledok vyhľadávania na internete, rešerš (napr. zoznam všetkých slovenských kníh o Jánošíkovi s bibliografickými údajmi)

Kniha

• informácie o nej podávajú:
  • záložka na obálke – stručná informácia o obsahu
  • obsah – zoznam kapitol s údajmi o stranách
  • menný a vecný register – abecedný zoznam mien, termínov, pojmov
  • marginálie (z lat. margo – okraj) – stručné poznámky na vonkajšom okraji stránky
  • resumé (z fr. résumer – zhrnúť) – stručný výťah obsahu textu, súhrn, prehľad, zhrnutie záverov, často v cudzom jazyku (v odbornej literatúre abstrakt)
  • použitá literatúra (zoznam bibliografických odkazov) – abecedný zoznam použitej literatúry, v odbornej literatúre sa zvlášť uvádza citovaná literatúra

Kartotéka

• je nosič informácii vo forme sady lístkov alebo počítačových dát usporiadaných podľa vopred stanovených zásad
• spracovaním kartotéky do strojom čitateľnej podoby vzniká databáza

Bibliografický záznam

• je záznam priezviska, iniciály mena autora, názvu diela, miesta vydania, vydavateľstva, roku vydania, prípadne počtu strán alebo strany, z ktorej sme použili informáciu
• obsah a formu upravuje Slovenská technická norma

Rešerš

• je prehľad, súpis poznatkov a údajov o téme získaných z primárnych a sekundárnych prameňov, napr. z knižných katalógov

Anotácia

• je stručná charakteristika obsahu knihy, článku, dokumentu, videozáznamu a pod. (s uvedením napr. vydavateľstva, roku vydanie, prípadne ceny, počtu strán, mien účinkujúcich hercov, času vysielania…)

Spôsoby záznamu textu

Pri zvládnutí dlhších, najmä odborných textov a pri ich spracovaní do jednoduchšej podoby, ktorú využívame napr. pri opakovaní je potrebné, aby sme text vedeli skrátiť do jednoduchšej podoby, ktorá nám umožní text ľahšie pochopiť a trvalejšie uchovať poznatky.

Pri spracovaní cudzieho textu alebo pri tvorbe vlastného textu využívame:

1. konspekt, osnovu, tézu
2. moderné postupy tvorivého myslenia – napr. mapu mysle, brainstorming atď.

Konspekt – poznámky z obsahu textu, výťah z textu

• je záznam základných údajov, hlavných myšlienok, príkladov, dôkazov i doslovných citátov z počutého textu sledujúci jeho štruktúru.
• zachytáva obsah všetkých častí textu podrobnejšie než osnova, obsahuje konkrétne údaje, zaznamenané v hutných vetách (často aj bez slovesa)
• forma konspektu závisí od prijímateľa textu
• býva prehľadná s využitím farieb podčiarkovania, číslovania jednotlivých bodov atď.

Osnova

• najstručnejší prehľadný záznam obsahu textu v bodoch, v heslách, zvyčajne v nemenných vetách

Téza

• je stručne zhrnutá myšlienka
• z textu vyplýva zásada vyjadrená ucelenou vetou
• od osnovy a konspektu sa odlišuje tým, že nemusí komplexnosťou ani poradím vystihovať stavbu textu a viac sa zhoduje s výrazmi a formuláciami v texte

Citát – presné zaznamenanie uceleného výroku inej osoby

• rozoznávame:
  • presnú citáciu – je doslovne uvedený cudzí výrok, cudzí text s menom autora, názvom diela, vydavateľstva, roku vydania a číslom strany
  • voľnú citáciu – využíva sa v rečníckych a publicistických textoch, pri ktorých sa neuvádza autor či dielo, z ktorého citovaný text pochádza
  • parafrázu – je voľné prerozprávanie, voľné spracovanie cudzej predlohy – vyjadrenie rovnakého deja, myšlienky alebo motívu iným spôsobom, nevyskytuje sa v odbornom štýle

Mapa mysle

• používa sa pri grafickom spracovaní hlavných, najdôležitejších myšlienok cudzieho textu alebo sa môže použiť pri príprave na tvorbu vlastného textu

Brainstorming

• je metóda skupinovej práce – tvorivej diskusie
• skupina ľudí produkuje nápady, riešenia, námety
• prebieha v niekoľkých krokoch:

• formulácia problému,
• tvorba, produkcia nápadov, riešení – jednotlivo všetci členovia skupiny
• záznam spoločného riešenia
• prestávka
• vyhodnotenie návrhov, riešení

• dôležité je dodržiavať tieto zásady:

• počas tvorby nápadov zakázať ostatné nápady hodnotiť či kritizovať
• produkovať množstvo nápadov, čím je nápadov viac, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa nájde najlepšie reálne riešenie
• uplatňovať fantáziu, slobodnú hru myšlienok (aj zdanlivo absurdný návrh môže byť neraz najlepší), jednotlivé nápady sa môžu vzájomne dopĺňať, kombinovať, spájať, dobré myšlienky vyprovokujú a motivujú ďalšie