Získavanie informácii
Získavanie informácii
Informácie čerpáme z rôznych zdrojov. Len ten, kto ich vie vyhľadať
a spracovať, má z nich úžitok nielen pri štúdiu, ale i v reálnom živote. Okrem internetu môžeme informácie efektívne hľadať aj
v knižnici.
Zdroje informácií
- primárne informačné pramene (informácie
hľadáme v originálnych, nespracovaných textoch), napr. kniha, článok v časopise, článok na webovej
stránke a pod.
- sekundárne informačné pramene (informácie z primárnych prameňov), napr.
katalogizačný lístok – heslovitý údaj o knihe, signatúra knihy – označenie písmenom
a číslom, anotácia, menný a vecný register, obsah knihy, resumé/abstrakt, internetový
portál…
- terciárne informačné pramene (informácie vyberáme zo sekundárnych niekedy i z primárnych
prameňov), napr. použitá literatúra, zoznam literatúry (bibliografia), výsledok
vyhľadávania na internete, rešerš (napr. zoznam všetkých slovenských kníh o Jánošíkovi
s bibliografickými údajmi)
Kniha
- informácie o nej podávajú:
- záložka na
obálke – stručná informácia o obsahu
- obsah – zoznam kapitol s údajmi o stranách
- menný a vecný register – abecedný zoznam mien, termínov, pojmov
- marginálie (z lat. margo –
okraj) – stručné poznámky na vonkajšom okraji stránky
- resumé (z fr. résumer – zhrnúť) – stručný výťah
obsahu textu, súhrn, prehľad, zhrnutie záverov, často v cudzom jazyku (v odbornej literatúre abstrakt)
- použitá literatúra (zoznam bibliografických odkazov) – abecedný zoznam použitej literatúry, v odbornej literatúre sa
zvlášť uvádza citovaná literatúra
Kartotéka
- je nosič informácii vo
forme sady lístkov alebo počítačových dát usporiadaných podľa vopred stanovených zásad
- spracovaním kartotéky do strojom
čitateľnej podoby vzniká databáza
Bibliografický záznam
- je záznam priezviska, iniciály mena
autora, názvu diela, miesta vydania, vydavateľstva, roku vydania, prípadne počtu strán alebo strany, z ktorej sme použili informáciu
- obsah a formu upravuje Slovenská technická norma
Rešerš
- je prehľad, súpis poznatkov
a údajov o téme získaných z primárnych a sekundárnych prameňov, napr. z knižných katalógov
Anotácia
- je stručná charakteristika obsahu knihy, článku, dokumentu, videozáznamu a pod. (s uvedením napr.
vydavateľstva, roku vydanie, prípadne ceny, počtu strán, mien účinkujúcich hercov, času vysielania…)
Spôsoby
záznamu textu
Pri zvládnutí dlhších, najmä odborných textov a pri ich spracovaní do jednoduchšej podoby, ktorú využívame
napr. pri opakovaní je potrebné, aby sme text vedeli skrátiť do jednoduchšej podoby, ktorá nám umožní text ľahšie pochopiť a trvalejšie
uchovať poznatky.
Pri spracovaní cudzieho textu alebo pri tvorbe vlastného textu využívame:
- konspekt, osnovu,
tézu
- moderné postupy tvorivého myslenia – napr. mapu mysle, brainstorming atď.
Konspekt – poznámky z obsahu textu, výťah z textu
- je záznam základných údajov, hlavných myšlienok,
príkladov, dôkazov i doslovných citátov z počutého textu sledujúci jeho štruktúru.
- zachytáva obsah všetkých častí textu
podrobnejšie než osnova, obsahuje konkrétne údaje, zaznamenané v hutných vetách (často aj bez slovesa)
- forma konspektu závisí od
prijímateľa textu
- býva prehľadná s využitím farieb podčiarkovania, číslovania jednotlivých bodov atď.
Osnova
- najstručnejší prehľadný záznam obsahu textu v bodoch, v heslách, zvyčajne v nemenných
vetách
Téza
- je stručne zhrnutá myšlienka
- z textu vyplýva zásada vyjadrená ucelenou
vetou
- od osnovy a konspektu sa odlišuje tým, že nemusí komplexnosťou ani poradím vystihovať stavbu textu a viac sa zhoduje
s výrazmi a formuláciami v texte
Citát – presné zaznamenanie uceleného výroku inej osoby
- rozoznávame:
- presnú citáciu – je doslovne uvedený cudzí výrok, cudzí text s menom autora, názvom diela,
vydavateľstva, roku vydania a číslom strany
- voľnú citáciu – využíva sa v rečníckych a publicistických
textoch, pri ktorých sa neuvádza autor či dielo, z ktorého citovaný text pochádza
- parafrázu – je voľné
prerozprávanie, voľné spracovanie cudzej predlohy – vyjadrenie rovnakého deja, myšlienky alebo motívu iným spôsobom, nevyskytuje sa
v odbornom štýle
Mapa mysle
- používa sa pri grafickom spracovaní hlavných,
najdôležitejších myšlienok cudzieho textu alebo sa môže použiť pri príprave na tvorbu vlastného textu
Brainstorming
- je metóda skupinovej práce – tvorivej diskusie
- skupina ľudí produkuje nápady, riešenia, námety
- prebieha v niekoľkých krokoch:
- formulácia problému,
- tvorba, produkcia nápadov, riešení – jednotlivo všetci
členovia skupiny
- záznam spoločného riešenia
- prestávka
- vyhodnotenie návrhov, riešení
- dôležité je dodržiavať tieto zásady:
- počas tvorby nápadov zakázať ostatné nápady hodnotiť či
kritizovať
- produkovať množstvo nápadov, čím je nápadov viac, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa nájde najlepšie reálne
riešenie
- uplatňovať fantáziu, slobodnú hru myšlienok (aj zdanlivo absurdný návrh môže byť neraz najlepší), jednotlivé nápady
sa môžu vzájomne dopĺňať, kombinovať, spájať, dobré myšlienky vyprovokujú a motivujú ďalšie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta