Štýlotvorný (textotvorný) proces je časť komunikácie, v ktorej naše predstavy a myšlienky vyjadríme slovami a premeníme na konkrétny ústny alebo písomný jazykový prejav (realizácia rečového kódu). Rečové kódovanie si zväčša neuvedomujeme v materinskom jazyku, ak sa však učíme cudzí jazyk, vieme, že nie je vždy jednoduché nájsť správny výraz na vyjadrenie myšlienky, musíme uvažovať nad slovosledom aj nad správnou výslovnosťou –musíme dobré ovládať prostriedky jazykovej komunikácie.
Jazykový štýl je formálne (povrchové) usporiadanie výrazových prostriedkov textu do zmysluplného celku. Jazykový štýl v súčinnosti so slohovým postupom formuje slohový útvar/žáner. V konkrétnej komunikačnej situácii sa v žánri uplatňujú znaky viacerých jazykových štýlov alebo slohových postupov (hybridizácia jazykového štýlu, slohového postupu a žánru). Jazykový štýl sa prejavuje v cieľavedomom výbere verbálnych a neverbálnych prostriedkov a v ich zákonitom usporiadaní v textu. Usporiadanie jazykových prostriedkov závisí od komunikačnej situácie, v ktorej sa prejav realizuje.
Každý autor je jedinečná bytosť a charakteristická osobnosť. Individuálny spôsob komunikácie (individ. štýl) si vytvára poznávaním sveta, štúdiom, komunikáciou s inými ľuďmi a produkciou textov.
Individuálne osobitosti zaznamenávame v spôsobe reči, výslovnosti, využívaním výrazových prostriedkov. Individuálny štýl môžeme pozorovať v bežnej i v odbornej komunikácii, ale hovoríme o ňom aj v súvislosti s umeleckými textami.
Faktory, ktoré počas tvorby textu ovplyvňujú jeho podobu, sa nazývajú štýlotvorné činitele:
Autor/odosielateľ – individuálne vlastnosti odosielateľa informácie (Koľko má rokov? Je to žena alebo muž? Dospelý alebo dieťa? Je vzdelaný?….)
Téma – obsah jazykového prejavu (O čom je jazykový prejav? Čo je obsahom informácie?)
Funkcia – zámer autora jazykového prejavu ( Na čo má slúžiť jazykový prejav? Vysvetliť učivo?)
Situácia – podmienky, v ktorých sa uskutočňuje komunikácia (Kde a ako sa realizuje komunikácia? V súkromí? Na verejnosti?)
Adresát/prijímateľ – individuálne vlastnosti prijímateľa informácie (Kto je adresátom? Aký vzťah k autorovi? Aké ma vzdelanie?)
SLOHOVÉ POSTUPY A SLOHOVÉ ÚTVARY
Slohový postup je obsahové (hĺbkové) členenie zložiek textu s ohľadom na funkciu jazykového prejavu a na autorský zámer (porozprávať, opísať vysvetliť, získať iných na svoju stranu – presvedčiť ich). Spolu s jazykovým štýlom sa podieľa na formovaní slohového útvaru/žánru.
Slohové postupy (RIVO) Slohové útvary
INFORMAČNÝ SP SLOHOVÉ ÚTVARY
-obsah tvorí množstvo faktov, základné útvary – správa, oznam
údajov – odpovedí na otázky: - ďalšie útvary – napr. hlásenie, pozvanie
kto, čo, kedy, kde. plagát, inzerát, telegram, list, protoko-nič -nevysvetľuje, iba konštatuje
-je založený na časovej následnosti - základný útvar - rozprávanie
(dejovej línii) alebo postupe príčina - ďalšie útvary – napr. poviedka, bájka
a následok rozprávka, povesť, poviedka, epos
-zachytáva udalosti, ako sa odohrávajú
v čase a v priestore
-každý príbeh je jedinečný
a neopakovateľný
-sústreďuje sa na zachytenie znakov, - základný útvar - opis
vlastností osôb, predmetu (osoby, - ďalšie útvary – napr. odborný,
veci, deja, postupu, činnosti…) náladový opis osoby, opis prac.
-vystihuje podobu predmetu objektívne, postupu, charakteristika, reportáž
ale i subjektívne (náladový opis)
-jednotlivé znaky predmetu radí autor
v logickej línii postupu
-zachytáva vnútorné vzťahy - základný útvar – výklad
(funkčné, príčinné, následné) - ďalšie útvary – napr. prednáška,
medzi jednotlivými faktami recenzia, diskusný príspevok, referát,
-výklad analyzuje, porovnáva, úvaha, úvodník, komentár, editoriál,
rozširuje nové poznatky, poúča glosa
-úvaha interpretuje už vyskúmané, - poznámka: staršie odborné diela
subjektívne hodnotí známe fakty, vyčleňujú osobitne úvahový SP so
vysvetľuje, porovnáva, základnými útvarom - úvaha
navrhuje riešenia a pod.