Výkladový slohový postup – Postupy a formy
Výkladový slohový postup
Výkladový SP rozoberá a vysvetľuje vzťahy (vývinové, funkčné a príčinné) medzi
predmetmi či javmi alebo vnútri predmetov a javov. Objasňuje dôvody javov a vzťahy medzi javmi z rozličných hľadísk. Výkladový text je
sieť logicky spätých myšlienok, preto ich poradie nie je možné voľne meniť – musí byť dodržaná súdržnosť a nadväznosť textu.
Útvarmi výkladového slohového postupu sú:
- výklad – je objektívny slohový útvar, autor stojí
nad textom, obyčajne využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál, základom je analýza javov, predmetov, vzťahov a pod.
- úvaha – je subjektívny slohový útvar, uplatňuje sa v nej subjektívny názor autora, základom je
interpretácia známych faktov
Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe
Jednotlivé postupy a formy logického myslenia sú vzájomne prepojené.
- Indukcia – je myšlienkový
postup, pri ktorom postupujeme od jednotlivosti k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym, od konkrétnych javov k abstrakcii
- zakončením indukcie môže byť syntéze (myšlienkový postup spájajúci jednotlivé časti do celku) alebo zovšeobecnenie. Záver
nebývajú vždy presné a jednoznačné.
- Zovšeobecnenie – je myšlienkový postu, pri ktorom na základe
opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale formulujeme aj výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov. Prechádzame od
tvrdenia o časti prvkov triedy k tvrdeniu o celej triede.
- Dedukcia – je myšlienkový postup od
všeobecného k jednotlivému, od abstraktných ku konkrétnemu, od neznámeho k známemu. Zakončením môže byť analýza/rozbor (myšlienkový
postup, ktorý rozčleňuje celok na jednotlivé časti) alebo vyslovenie predpokladov. Závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie.
- Komparácia – klasifikujeme jednotlivé javy, zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi.
Využívame analýzu a syntézu.
- Konkretizácia – prechádzame od všeobecného pojmu ku
konkrétnemu príkladu, napr. tvrdenie alebo definíciu aplikujeme na konkrétny príklad
- Triedenie –
triedením, klasifikáciou skupinu pojmov alebo javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov, pri zaraďovaní do
podskupín využívame porovnanie jednotlivých javov, ale aj uvedenie príkladov
- Analógia – po
preskúmaní podobností dvoch javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti, vyslovíme hypotézu, teda
vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad, že je to tak.
- Objasňovanie –
objasňovanie pojmov alebo definícií robíme pomocou príkladov
- Interpretácia – na
rozdiel od iných postupov zahŕňa aj postoje interpretujúceho. Autor si po detailnom rozbore textu vytvára vlastnú mienku o diele. Text môžeme
interpretovať súhlasne, kontrastne, ale aj polemicky.
- Argumentácia – je druhom objasňovania. Je
to proces uvažovanie, v ktorom sa uplatňuje logika. Na rozdiel od objasňovania však v argumentačnom text ide aj o presviedčanie
prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie autorovej pravdy.
Myšlienkový postup pri argumentácii:
-
vyslovíme tézu (formulovaná myšlienka v argumentačnom texte), ktorú treba argumentmi dokázať, obhájiť alebo presvedčiť
prijímateľov o jej správnosti.
- argumentujeme, objasňujeme, odôvodňujeme svoje tvrdenie s využitím argumentu
- na záver zhrnieme povedané. Okrem zhrnutia táto časť argumentácie prináša naznačenie iného riešenia problému alebo
výzvu pre prijímateľov, aby vo veci konali.
Argumenty rozlišujeme na:
- priame – môžu byť vecne
a objektívne opísané javy, ktoré podložia naše tvrdenia (časový údaj, historická udalosť, číselný údaj a pod.), citácia cudzie
textu, obraz alebo graf, prerozprávanie vlastnej alebo cudzej skúsenosti atď.
- nepriame – sú dôkazy, ku ktorým sme
dospeli logickými operáciami, môže ním byť vyslovená hypotéza (vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad) alebo
premisa
Zones.sk – Zóny pre každého študenta