Výkladový slohový postup – Postupy a formy

Výkladový slohový postup

Výkladový SP rozoberá a vysvetľuje vzťahy (vývinové, funkčné a príčinné) medzi predmetmi či javmi alebo vnútri predmetov a javov. Objasňuje dôvody javov a vzťahy medzi javmi z rozličných hľadísk. Výkladový text je sieť logicky spätých myšlienok, preto ich poradie nie je možné voľne meniť – musí byť dodržaná súdržnosť a nadväznosť textu.

Útvarmi výkladového slohového postupu sú:

1. výklad – je objektívny slohový útvar, autor stojí nad textom, obyčajne využíva neosobné vyjadrovanie alebo autorský plurál, základom je analýza javov, predmetov, vzťahov a pod.
2. úvaha – je subjektívny slohový útvar, uplatňuje sa v nej subjektívny názor autora, základom je interpretácia známych faktov

Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe

Jednotlivé postupy a formy logického myslenia sú vzájomne prepojené.

1. Indukcia – je myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme od jednotlivosti k zovšeobecneniu, od známych vecí k neznámym, od konkrétnych javov k abstrakcii

- zakončením indukcie môže byť syntéze (myšlienkový postup spájajúci jednotlivé časti do celku) alebo zovšeobecnenie. Záver nebývajú vždy presné a jednoznačné.

1. Zovšeobecnenie – je myšlienkový postu, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy, ale formulujeme aj výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov. Prechádzame od tvrdenia o časti prvkov triedy k tvrdeniu o celej triede.

1. Dedukcia – je myšlienkový postup od všeobecného k jednotlivému, od abstraktných ku konkrétnemu, od neznámeho k známemu. Zakončením môže byť analýza/rozbor (myšlienkový postup, ktorý rozčleňuje celok na jednotlivé časti) alebo vyslovenie predpokladov. Závery dedukcie sú presnejšie ako závery indukcie.

1. Komparácia – klasifikujeme jednotlivé javy, zisťujeme najprv zhody a potom rozdiely medzi javmi. Využívame analýzu a syntézu.

1. Konkretizácia – prechádzame od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu, napr. tvrdenie alebo definíciu aplikujeme na konkrétny príklad

1. Triedenie – triedením, klasifikáciou skupinu pojmov alebo javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov, pri zaraďovaní do podskupín využívame porovnanie jednotlivých javov, ale aj uvedenie príkladov

1. Analógia – po preskúmaní podobností dvoch javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti, vyslovíme hypotézu, teda vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad, že je to tak.

1. Objasňovanie – objasňovanie pojmov alebo definícií robíme pomocou príkladov

1. Interpretácia – na rozdiel od iných postupov zahŕňa aj postoje interpretujúceho. Autor si po detailnom rozbore textu vytvára vlastnú mienku o diele. Text môžeme interpretovať súhlasne, kontrastne, ale aj polemicky.

1. Argumentácia – je druhom objasňovania. Je to proces uvažovanie, v ktorom sa uplatňuje logika. Na rozdiel od objasňovania však v argumentačnom text ide aj o presviedčanie prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie autorovej pravdy.

Myšlienkový postup pri argumentácii:

1. vyslovíme tézu (formulovaná myšlienka v argumentačnom texte), ktorú treba argumentmi dokázať, obhájiť alebo presvedčiť prijímateľov o jej správnosti.
2. argumentujeme, objasňujeme, odôvodňujeme svoje tvrdenie s využitím argumentu
3. na záver zhrnieme povedané. Okrem zhrnutia táto časť argumentácie prináša naznačenie iného riešenia problému alebo výzvu pre prijímateľov, aby vo veci konali.

Argumenty rozlišujeme na:

• priame – môžu byť vecne a objektívne opísané javy, ktoré podložia naše tvrdenia (časový údaj, historická udalosť, číselný údaj a pod.), citácia cudzie textu, obraz alebo graf, prerozprávanie vlastnej alebo cudzej skúsenosti atď.
• nepriame – sú dôkazy, ku ktorým sme dospeli logickými operáciami, môže ním byť vyslovená hypotéza (vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad) alebo premisa