Národný jazyk
Národný jazyk
Je prirodzený živý jazyk národného spoločenstva. Zahŕňa v sebe veľa jazykových foriem, ktoré majú celonárodnú platnosť (spisovný jazyk) alebo sa vyčleňujú podľa území (územné nárečia) alebo podľa sociálnych skupín (sociálne nárečia), ktoré ho používajú. Je územne vymedzený, vnútorne diferencovaný, sociálne rozvrstvený.
Formy národného jazyka:
- spisovná forma
- štandardná forma
- subštandardná forma
- nárečová forma
- územné nárečia
- sociálne nárečia
- slang
- argot
Spisovná forma národného jazyka
Spisovný jazyk má celonárodnú a celoštátnu platnosť, má národno-reprezentatívnu funkciu. Je znakom národa spolu s inými fenoménmi ako je spoločné územie, národná literatúra atď. Je prejavom národného upovedomenia používateľov. Spisovný jazyk je štátnym, úradným a vyučovaním jazykom. Je jedinou kodifikovanou formou národného jazyka v písanej i ústnej podobe. Kodifikáciou v modernej dobe realizuje inštitúcia, kolektív jazykovedcov vedený významnou vedeckou osobnosťou, napr. kolektív Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied). Kodifikácia súčasného spisovného jazyka je zachytená v kodifikačných dielach:
- Pravidlá slovenského pravopisu
- Pravidlá Slovenskej výslovnosti
- Krátky slovník slovenského jazyka
- Morfológia slovenského jazyka
Spisovný jazyk je najdôležitejšia forma národného jazyka. Používa sa ako dorozumievací prostriedok vo verejnej vedeckej, administratívnej, žurnalistickej, didaktickej a náboženskej komunikácii a je jazykom umeleckej literatúry a umenia.
Štandardná forma národného jazyka
Má celonárodnú platnosť, používa sa v každodennej komunikácii. V tejto forme sa nedodržujú vždy všetky kodifikované zásady, ale zachováva sa gramatická stavba spisovného jazyka a nepoužívajú sa často nespisovné tvary slov, napr. dôsledne sa nerešpektuje výslovnosť spoluhlások - nedodržiava sa výslovnosť ľ, vyslovuje sa nespisovne spoluhláska ň v slove necht, t v slove tie atď. Ojedinele sa používajú nespisovné slová (napr. idem do susedov namiesto idem k susedom), profesionálny alebo mládežnícky slang (práve robíme slepák), slovo z územného nárečia (už máme svoje krumple) atď.
Subštandardná forma národného jazyka
Má tiež celonárodnú platnosť, ale využívaj také množstvo nárečových prvkov, že možno hovoriť o jej západoslovenskom, stredoslovenskom a východoslovenskom variante. Tvary slov sú odlišné od spisovnej normy, sú ovplyvnené zemepisným nárečím (dám sebe malinovku – namiesto dám si malinovku), má nespisovný prízvuk, nerešpektuje rytmické krátenie, predlžuje krátke samohlásky, chýbajú dĺžky hlások, používajú sa nárečové slová (Ta, kde si bol?)
Nárečová forma národného jazyka
Nárečia:
- územné
- sociálne
Územné nárečie
Je jazyk, ktorým v príslušných komunikačných situáciách hovorí časť národného spoločenstva v územne presne vymedzenej oblasti. Je to nespisovný podsystém národného jazyka. V predkodifikačnom období poslúžili Slovákom nárečia ako podklad pre literárne jazyky, napr. kultúrna západoslovenčina (základ neskoršek Bernolákovej reformy), stredoslovenčina (od 16. stor. sú zachované súdne protokoly, rituálne fomuly…) východoslovenčina (hlavne dokumentárne a folklórne žánre)
Územné nárečia:
- západoslovenské – záhorské, trnavské, považské, strednonitrianske… dzedzina, okno
- stredoslovenské – tekovské, turčianske, oravské, liptovské, zvolenské…dedina, oblok
- východoslovenské – spišské, šarišské, abovské, zemplínske, úžské… valal, oblak
Sociálne nárečie
Nemá presne určených, stabilných používateľov. Hovoriaci ho používajú iba vo vyhranených komunikačných sférach (pracovisko, škola, väzenie) a v istých komunikačných situáciách (rozhovor s rodičmi, priateľmi).
Slang je nespisovná forma národného jazyka, používa sa v obmedzenom okruhu ľudí, ktorých spája spoločná profesijná či záujmová sféra napr. zamestnancov, odborníkom, študentov, fanúšikov. (klasák, hysák, ciga, pikoška, basket, džingel…)
Argot je sociálne nárečie, ktoré sa usiluje o zahmlenie významu výpovede, o utajení komunikácie. Je jazykom spodiny (väzni, zlodeji, mafiáni…), ale niektoré slová prechádzajú aj do študentského slangu napr. melón – milión, liter – tisícka… V argote sa neskracuje a nemení slovo ako v slangu, slovo sa používa v nezvyčajnom kontexte, napr. očko – človek, ktorý niekoho sleduje, tráva – marihuana, blcha - stopa po vpichnutí drogy striekačkou.